Rozhovor s P. Lombardim pri príležitosti Svetového dňa rozhlasu
Vatikán (14. feb. 2012, RV) –Včera sa po prvý krát slávil Svetový deň rozhlasu.
Pri tejto príležitosti urobil náš kolega z talianskej redakcie rozhovor s generálnym
riaditeľom Vatikánskeho rozhlasu pátrom Federicom Lombardim, ktorý na otázku: Aké
„pocity“ vzbudzuje tento deň v médiu, ako je toto pápežské, ktoré vysiela takpovediac
od objavenia rádiového spojenia odpovedal:
Je to vedomie, že sme súčasťou
novej epochy. Že sme svojou prácou boli pri zrode novej éry, kde ľudská komunikácia
vďaka rozhlasu dosiahla – povedzme – nový, intenzívnejší, náročnejší
a rýchlejší stupeň. V dejinách ľudstva uznávame, že vynájdenie kníhtlače je veľmi
dôležitým momentom. Rovnako aj vynájdenie spojenia prostredníctvom rádiových
vĺn mení celý svet, ktorého ľudská rodina môže tak komunikovať, stretávať
sa a viesť dialóg. Je veľa pozitívnych aspektov tohto veľkého objavu,
ktoré neprestajne prispievajú k zveľaďovaniu ľudstva ako spoločenstva.
Staré
tvrdenie, že rozhlas je „chudobnejšou sestrou“ televízie podľa nových výskumov už
neplatí, pretože zatiaľ čo počet poslucháčov rádií rastie, televízia stráca. Ako by
ste vy charakterizovali tento trend? Stačí zobrať do úvahy praktické veci: uvedomiť
si ako je rádio ako médium flexibilné. Stačí si pozrieť na to, že sa
môže počúvať v rozličných momentoch dňa, v rozličných situáciách nášho života, v ktorých
nie je možné získať informácie z iných médií, či tlačených alebo vizuálnych. Je dôležité
uvedomiť si aj to, že dovoľuje istý svojský druh komunikácie, ktorý inklinuje k akejsi
hĺbke. Rozhlas bráni degenerácii pohľadu, ako je to v televízii a nekultivovaným
diskusiám, pri ktorých sa nerešpektuje druhá strana. V rozhlase sa hľadá, teda,
počúva a hľadá možnosť rozvinúť hlbšie a dlhšie rozhovory, ktoré si ľudia dnešnej
kultúry doslova žiadajú. Myslím napríklad na mnohých nočných poslucháčov, na choré
osoby, nevidiace osoby: rozhlas je spôsob ako sa priblížiť k duši ľudí a preto bude
mať vždy veľkú hodnotu. Nezabúdajme tiež, že rozhlas je médiom, ktoré používa
hudbu ako formu osobitného umenia a vieme, ako je v dnešnej dobe hudba dôležitá pre
komunikáciu hlavne medzi mladou generáciou. Medzi iným je rozhlas prostriedkom, ktorý
si nevyžaduje ohromujúce investície, preto je cenovo dostupný pre miestne komunikačné
iniciatívy rozšírené na rozličných miestach aj v najchudobnejších krajinách. Teda
je veľa dôvodov, prečo rozhlas so svojimi osobitnými možnosťamiostáva médiom schopným približiťaktuálnosť.
Minulú
nedeľu Vatikánsky rozhlas oslávil 81 rokov od svojho vzniku, čím zavŕšil oslavy jubilejného
roka. Ako by ste zhodnotili ostatné mesiace?
Pre nás to bola veľká príležitosť
pohliadnuť na dejiny, uvažovať nad nimi, a teda aj nad našim poslaním: nad
službou, ktorú nám zverili pápeži pre dobro Cirkvi a ľudstva, rozširovať ich
posolstvá, ktoré sú posolstvami v službe evanjelia, službe ľuďom, vo veľmi rozličných
situáciách. Za 80 rokov sme prešli veľkými tragédiami a dramatickými momentmi: Druhá
svetová vojna, Vatikánsky koncil... Z toho sme urobili predmet našej reflexie
a našej komunikácie, ktoré sme ponúkli úplne odlišným národom. V mnohých jazykoch
a pre rozličné kultúry sme priniesli hlboké posolstvá pre dobro ľudstva, pre vzájomné
porozumenie pre nádej a pre pokoj. A v tomto chceme pokračovať, aj keď
sa situácie a problémy menia. Chceme byť hlasom nádeje, múdrosti inšpirovanej
evanjeliom v podpore magistéria Svätého Otca.
Pod tlakom súčasného technologického
rozvoja „rozhlas“ je už niečo iné ako v časoch Marconiho. Je možné – v multimediálnej
ére „zdieľať všetko a okamžite“ – zachovať si svoju špecifickú identitu?
Naša
osobitná identita závisí od poslania, od toho, čo chceme povedať, od inšpirácie posolstva
a jeho obsahu. Prirodzene, že jazyk a prostriedky, ktorým sa toto posolstvo
podáva, sa rozvíjajú veľmi rýchlo. My sa stále nazývame rozhlasom a v podstate
aj sme rozhlas, ale rozhlas, ktorý sa v multimediálnom svete rozvíja. Preto ostáva
názov Vatikánsky rozhlas, ale my aj publikujeme písaný text prostredníctvom
internetu, vyrábame video správy, vytvorili sme vlastný prehrávač, prostredníctvom
ktorého sprostredkujeme živé vysielanie Vatikánskeho televízneho centra. Úplne sme
vstúpili do úzkeho a jednoduchého sveta rozhlasu. Ľudia si to často krát jednoducho
neuvedomujú: teda stále sa nazývame Vatikánskym rozhlasom, ale už nie sme iba rozhlas,
aj keď si ponechávame špecifické zameranie pre určitý druh rýchlej komunikácie,
ktorá sa sústredí na včasnosť a aktuálnosť a snaží sa – a to je veľmi dôležité
– okamžite preložiť do termínov a jazykov rozličných kultúr posolstvá, ktoré chce
Cirkev dať dnešnému svetu.
So svojou schopnosťou prísť všade, prekonať
všetky prírodné aj ľudské bariéry, sú rádiové vlny symbolom slobody. Slobody, ktorej
Vatikánsky rozhlas slúži a chráni, keď hlas Svätého Otca alebo Cirkvi boli ohrozené.
Ako nájsť toto poslanie v súčasnosti a v blízkej budúcnosti vo Vatikánskom rozhlase?
Pre
Vatikánsky rozhlas vidím niekoľko priorít osobitne prostredníctvom rádiového
vysielania. Napríklad v Afrike a Blízkom východe. Sú to kritické oblasti z dôvodu
problémov spojených s ich rozvojom alebo problémov spojených s pokojom a vojnou. Kvôli
týmto regiónom musíme tu byť stále prítomní a kvôli nim ostanú
rádiové vlny pevným spojením, ktoré nemôže byť prerušené. Dosiahnu mnohé osoby,
ktoré by bez nich nemali nijakú možnosť počúvať posolstvá, tak ako tomu bolo
pred desiatkami rokov. Služba Vatikánskeho rozhlasu ako hlasu za slobodu, hlasu na
podporu tých, ktorí trpia, ktorí sú chudobní, ktorí sú prenasledovaní bude vždy najpodstatnejšou.
Nanešťastie svetové dejiny nám stále ukazujú tieto problémy a my sme týmito
problémami neustále vyzývaní. – js –