Príhovor vdp. Petra Holbičku pre chorých

Dnešnú rubriku pre chorých pripravil kňaz žilinskej diecézy Peter Holbička:
Milovaní bratia a sestry v Kristovi.

Už dvadsiaty krát, na sviatok Panny Márie Lurdskej, si pripomíname Svetový deň chorých. Som rád, že sa k vám pomôžem prihovoriť práve teraz a spolu s vami ďakovať Bohu, ktorý skrze vaše obety, modlitby i slová, zosiela na našu zem svoje požehnanie.

V týchto dňoch zvlášť myslím na blahoslaveného Jána Pavla II. a na jeho posledné dni. Na slová, ktoré povedal, keď sa ozývali hlasy, aby sa vzdal svojej pápežskej služby. Jeho silný a hlboký výkrik o tom, že z kríža sa neuteká, otriasol svetom. Utrpenie, o ktorom informovali média, sa stalo témou na mnohé diskusie. Jedni ho ľutovali, iní sa mu vysmievali, boli takí ktorí mlčali ale i tí, ktorí trpeli s spolu ním.

Utrpenie a bolesť nezakryje žiadna diskusia, ani hlasná hudba, ani čas fašiangových zábav, či plesov. Bolesť a utrpenie je tu a neskrýva sa iba na Ježišovom kríži, ale v životoch Božích detí. Vás, na ktorých si spomíname aj na svetový deň chorých.

Boh, ktorý nás miluje vkladá do nášho života často zvláštne dary, ktorých hodnotu objavíme oveľa neskôr. Je to preto, aby sme ich strážili, dotýkali sa ich a obdarovávali nimi tento svet. Utrpenie spojené s Ježišom na kríži sa pretvára na lásku, ktorá má moc prehovoriť aj k zatvrdnutým srdciam.

Stretol som sa s manželmi, ktorí majú tri deti. Obaja sú lekári. Keď sa im narodila prvá dcéra, diagnostikovali jej nevyliečiteľnú chorobu. Obaja vedeli čo ich čaká, i to, že život ich prvorodenej môže trvať len niekoľko rokov. Ich srdcia naplnil strach o budúcnosť tohto dieťaťa. Občas ich prenikalo zúfalstvo, a potom nádej, že ich dcéra predsa len bude žiť. Vtedy stretli ľudí z kresťanského spoločenstva a začali sa modliť. Modlitba otvárala ich srdce pre lásku i pre utrpenie. Asi po roku, ako oni sami hovoria, do ich života vstúpila istota, že Boh, ktorý im daroval Anetku, sa stará o celú ich rodinu. Učili sa tešiť z každej malej veci. Z toho, že za dievčatko nemusia dýchať prístroje, že si pokojne džavoce a všetkých obdarúva radostným úsmevom.

O dva roky bola mamina tejto rodiny znova v požehnanom stave. Prenikal ju strach a nedôvera. Prežila noci plné otázok: „Aké to dieťa bude? Čo prinesie do ich života? Bude aj ono „iné?“ Aký čas bude s nimi?“ A rozprávala o tom svojmu manželovi, ktorý každý večer kľačal pod krížom a prosil Boha o milosť, aby dokázali prijať všetko, čo im Božia prozreteľnosť postavila na cestu života. V tom čase, ju upokojoval: „Neviem, aké to dieťa bude, ale ver, že bude naše. A Boh nám ho dáva, aby sme sa o neho postarali, ako najlepšie vieme.“ V plnosti času sa im narodil zdravý syn. To ich povzbudilo vo vytrvalej modlitbe a zdalo sa, že Boh do ich života vlial novú nádej.

Po roku a pol čakali ďalšie dieťa. Tešili sa naň a vraveli si: „Do tretice všetko dobré.“ A Boh im poslal syna Janka, chlapčeka, o ktorom lekári vraveli, že bude žiť len niekoľko dní. Obaja rodičia padli na kolená. Pýtali sa „prečo?“, prosili, modlili sa, a predsa tento boj nevyhrali. Malý pokrstený Ján odišiel do neba po niekoľkých dňoch života na zemi. Nemohli mu pomôcť ani oni, hoci sú obaja detskými lekármi...

Keď mi rozprávali svoj príbeh, žiarila z nich vďačnosť za každý deň, ktorý môžu byť so svojimi deťmi. Mamina tejto rodiny položila svoju ruku na manželovo rameno a povedala: „V mojom srdci je stále utrpenie. Myslím na svojho synčeka v nebi a bolí ma, keď vidím, ako Anetka bojuje o každý dych s týmto svetom. No je tu aj radosť. Radosť z toho, že ich mám. Ešte stále môžeme byť spolu a prosiť Boha, aby nás raz priviedol tam kde je náš Janko.“
A otec tejto rodiny hovorí: „Nemyslite si, nie sme smutní. Našli sme si miesto aj na smiech. Veď máme anjela. A tento náš kríž nám pomáha prežívať radosť v srdci.“

Jeho slová môžem potvrdiť aj ja. Z tejto rodiny sála pokoj a dobro. Napriek utrpeniu sú napojení na hlbokú Božiu radosť. A keď rozprávajú o svojich deťoch, človek nemá pocit, že by ich mal ľutovať. Skôr im ticho závidí, lebo vedia, ako spojiť utrpenie s láskou a životom.

Milovaní bratia a sestry, aj vás si Ježiš vyvolil a daroval vám zvláštne dary, previazané lanom utrpenia. Ste tu, aby ste pomáhali odhaľovať tajomstvo života a pravej radosti, ktorú nám priniesol Boh.

Ani fašiangový čas a plesy nenahradia v tomto svete vašu radosť, ktorá plynie z hĺbky vašich vzťahov, modlitieb a obiet. Ste svedectvom o tom, že ľudské srdce a zmysel života nezaplní žiadna hudba ani tanec, ale iba spojenie s Ježišom a nesenie kríža.

Dnes sme v evanjeliu čítali, ako prichádza malomocný k Ježišovi a hovorí mu: „Ak chceš, môžeš ma očistiť.“ A dostáva odpoveď: „Chcem. Buď čistý.“ A tak vám i sebe prajem, aby sme mali odvahu prichádzať k Ježišovi a prosiť ho o očistenie našich myšlienok, slov, skutkov i pohľadov na radosť i na seba navzájom. S odvahou prijmime všetky dary, ktoré nám daruje Boh. Nechajme sa očistiť od hlučných zábav tohto sveta, a zatiahnime do hĺbky nášho srdca. K tomu vám vyprosujem Božie požehnanie.