O slove a mlčaní v našom duchovnom živote

Rubriku Spiritualita súčasného človeka pripravil P. Peter Dufka SJ

Gréckemu poetovi Simonidesovi, ktorý žil v 5. storočí pred Kristom, sa pripisuje veta: „To, čo som povedal, som mnohokrát oľutoval, ale nikdy som neoľutoval to, že som mlčal.“ Ticho, silencium má nesmiernu hodnotu pre náš duchovný život a úzko súvisí so slovami, ktoré po ňom nasledujú. O hodnote a význame ticha hovorili mnohí duchovní autori a dnes, v dobe všeobecnej inflácie slova, majú ich usmernenia mimoriadnu aktuálnosť. Podľa nich ticho má takú hodnotu, akú majú motívy, ktoré ho inšpirujú. A tak jestvuje síce aj trestuhodné ticho, ktoré je motivované zbabelosťou, hnevom alebo nezáujmom, ale i ticho posvätné, ktoré je stretnutím a rozhovorom s Bohom. Posvätné ticho vedie k vnútornému poriadku a k hodnotným slovám. Niektoré slová môžu byť len prázdnym zvukom, nedotknú sa srdca človeka, pretože sú povrchné, nepravdivé a často zlé. Slová človeka však môžu v sebe obsahovať i niečo z váhy Božieho slova, pred ktorým mali poslucháči rešpekt pre jeho pravdivosť, závažnosť a hĺbku. Aké sú podmienky k tomu, aby i naše slová patrili do tejto druhej kategórie? Skúsme si všimnúť tri etapy, ktoré by ich mali predchádzať. Sú to: vnímavé ticho, komunikácia bez slov a usporiadanie nášho vnútra.
1. Prvou podmienkou hodnoty a váhy našich slov je vnímavé ticho.
O P. Márii nám evanjelista píše, že „Mária zachovávala všetky slová vo svojom srdci a premýšľala o nich“ (porov. Lk 2, 19). Na toto zachovávanie a premýšľanie v srdci je potrebná istá vnútorná vnímavosť. Vnímavosť voči obsahu slov alebo udalostí však vnútorné ticho neprináša automaticky. Treba sa ich učiť zachytiť. Toto zachytávanie možno prirovnať k citlivosti voči svetu hudobných zvukov. Po istom čase štúdia hudby človek začne hudbu vnímať inak. Hudba sa pre neho stáva akoby novým jazykom, ktorý k nemu síce hovoril i predtým, lenže človek bez vypestovanej vnímavosti mu nerozumel. V duchovnom živote je to podobne. I tu ide o vnútorné ticho ako vytvorenie priestoru pre porozumenie sebe samému. Bez mlčania človek nevytvorí podmienky na stretnutie s Bohom, ani s blížnym, ba dokonca ani so sebou samým. Tieto tri roviny dialógu navzájom úzko súvisia. Žijeme vo svete, ktorý je preplnený hlukom. Zvykli sme si naň až tak, že ticho a mlčanie nás mnohých vyrušuje. No mlčanie je najzákladnejším predpokladom k tomu, aby sme mohli počuť a viesť vnútorný dialóg.
Celkom prakticky, vnímavé ticho znamená nájsť si denne čas na to, aby bol človek sám so sebou a pokúsiť sa zachytiť to, čo mu našepkáva myseľ a srdce.
2. Druhou etapou vnútorného ticha je komunikácia bez slov, alebo tiež vnútorný dialóg.
I tu nám môže napomôcť skúsenosť z hudobnej praxe. Hrať v orchestri pod vedením dirigenta znamená sledovať jeho gestá, ktoré sú nástrojom komunikácie medzi dirigentom a hudobníkom. Hudobná interpretácia však pozná aj iný spôsob komunikácie, ktorý má charakter spoločného cítenia a vnímania umeleckého diela. Pri takejto komunikácii stačí len pohľad dirigenta a citlivý hudobník vie, čo znamená. Z pohľadu vycíti, ako má daný úsek hudobného diela interpretovať a čo sa od neho v rámci orchestra v danom okamihu očakáva. Podobná komunikácia jestvuje i medzi ľuďmi, ktorí sa majú radi. Vzájomná láska im umožňuje porozumieť si i bez toho, aby používali množstvo slov. Komunikujú srdcom. Duchovní otcovia mali schopnosť kardiognozie, ktorá im umožňovala poznať priamo srdce druhého človeka i bez toho, aby ten o sebe hovoril. Podľa nich kardiognozia nie je zázračný dar, ale schopnosť, ktorú dostane každý, kto má čisté srdce a kto sa naučí mať nezištne rád.
Istá staroveká rozprava hovorí o tom, ako abba Arsenio, ktorý žil na osamelom mieste, dostal návštevu. Po krátkom privítaní zostal so svojimi hosťami v tichu. Ako sám hovorí, nebolo to preto, aby vyskúšal ich trpezlivosť, ale aby ich mohol lepšie spoznať prostredníctvom ich obyčajnej prítomnosti. Stáť jednoducho v prítomnosti človeka nám odhalí čosi z jeho osobnosti. Platí to o prítomnosti ľudí, ale podobne i o prítomnosti Boha. Preto duchovní autori odporúčajú, aby sme sa akoby postavili pred Boha, aby sme si často uvedomovali Božiu prítomnosť. Táto skutočnosť priam fascinovala majstrov duchovného života. Pokúšali sa vedomie Božej prítomnosti neustále v sebe obnovovať, a tak sa im podarilo v Božej prítomnosti prežívať celé dni, ba dokonca celý život. Žili nielen s vedomím Božej prítomnosti, ale dokonca s pocitom neustálej komunikácie s ním. Duchovní autori nazývajú túto komunikáciu bez slov i mystickým tichom alebo modlitbou srdca. Vychádzajú z predpokladu, že všetko, čo bolo stvorené a čo má istú formu, mlčí, aby samotný Boh, ktorý je bez formy, mohol vstúpiť do duše človeka a tam prehovoriť. Neale Donald Walsch povedal: „Ľudia zabudnú, čo ste povedali, ľudia zabudnú, čo ste urobili, ale nikdy nezabudnú, ako sa vedľa vás cítili.“ Boh s nami komunikuje i cez pocit jeho prítomnosti.
V praxi táto druhá etapa znamená uvedomovať si niekoľkokrát za deň Božiu prítomnosť a snažiť sa porozumieť tomu, čo mi v podobe udalostí alebo rôznych zážitkov chce Boh povedať. Aký pocit vo mne vyvolávajú jednotlivé udalosti dňa, keď ich vnímam s vedomím Božej prítomnosti.

3. Treťou etapou vnútorného ticha je nové usporiadanie našich myšlienok, nášho vnútra.
Mlčanie a vnútorná komunikácia nás vedú k novým postojom. Napríklad k chápaniu skutočnosti, že ľudí a veci nepotrebujeme až do takej miery, ako sme si mysleli. Ľudí máme milovať, nie ich potrebovať. V tichu človek pochopí, že skutočne potrebných vecí pre život nie je až tak veľa. Sv. Gregor Nysský upozornil na omyl svetských ľudí, ktorí si zamieňajú potrebné (chreia) s
vášnivým prianím (tryphe) a Teofan Zatvorník vysvetľuje, ako je takýto zmätok možný z
psychologického hľadiska. Hovorí, že má základ v
našich zlých návykoch. A tak vnútorné ticho vedie k usporiadaniu vecí a k schopnosti zaradiť ich do kategórií potrebných, užitočných a príjemných skutočností.
Vnútorné ticho je súčasťou dôležitých činností v našom živote, často kľúčových. V tichu čítame knihy, uvažujeme, reflektujeme nad svojím životom. V tichu robíme i rozhodnutia, ktoré sú poslednou fázou našich vnútorných myšlienkových pochodov. Veľké osobnosti ducha s mimoriadnou pozornosťou kultivovali svoje vnútorné ticho, lebo vedeli, že cez vnímanie, komunikáciu bez slov a cez usporiadanie myšlienok sa mení na slová a skutky, ktoré majú nenávratnú podobu. Chceli sa jednoducho vyhnúť zlým myšlienkam, za ktorými spoznávali zlého ducha, často maskovaného v mnohotvárnych príťažlivých podobách. Preto venovali tichu mimoriadnu pozornosť.
Pre každého kresťana táto tretia etapa ticha znamená konkrétne si usporiadať svoje myšlienky a celé vnútro. Hierarchicky zoradiť veci potrebné, užitočné a príjemné ako aj rozhodnutie podľa tohto usporiadania hovoriť a konať.
Na tieto tri etapy vnútorného ticha nadväzujú slová. Silencium je teda váhou a mierou našich slov. Preto sv. Bazil kritizoval arogantné, urážlivé a bezohľadné slová adresované bratom. Vedel totiž, že im predchádza neusporiadané vnútro, v ktorom chýba vnútorné ticho a dialóg s Bohom. A vedel i o tom, že do takéhoto vnútra ľahko vstúpi nepriateľ našej duše. V bežnom živote sa stretávame so zákonom istej miery a proporcie. Je možné pozorovať ho v spôsobe bývania, obliekania, práce a odpočinku a mal by byť zachovaný i v oblasti mlčania a slov. Ak tieto proporcie porušíme, naše slová nedosiahnu potrebnú hodnotu a takéto slová neskôr oľutujeme. Človek žijúci duchovne sa vyhýba neužitočným slovám a ľahko odhalí slová povrchné a plytké. Sv. Bazil hovorí, že „každé slovo, ktoré nie je nasmerované na to, čo máme uskutočniť v Pánovi, je zbytočné.“ A Simeon, Nový teológ, upozorňuje, aby sme nežiadali o radu človeka, ktorý nežije duchovne a aby sme sa na človeka s prosbou o radu obrátili len vtedy, ak sme predtým už predostreli problém v Božom chráme.

Milí priatelia, skúsme si občas prekontrolovať, či našim slovám a skutkom predchádzajú aspoň čiastočne uvedené tri etapy vnútorného ticha. Či im predchádza vnímavé ticho, komunikácia bez slov a usporiadanie nášho vnútra. Čas takto strávený sa nikdy nestratí, ale sa pretransformuje do slov, ktoré sa dotknú srdca človeka.