Komentár sr. Agnes Jenčíkovej CJ: O zrelej ženskej kráse

Štvrtkový komentár, ktorý pripravila sr. Agnes Jenčíková z Congregatio Iesu nesie názov: O zrelej ženskej kráse

Milí poslucháči,

od nepamäti sa slovo krása spája so slovom žena. Akoby žena bola tým najvýsostnejším nositeľom krásy. Táto skutočnosť sa akosi tisne do popredia práve dnes, v období bálov a plesov, udalostí poznačených slávnostnou atmosférou, zábavou a veľkoleposťou. Vonkajšia krása je niečo očarujúce, nad čím žasneme, zároveň však vieme, že bez vnútorného obsahu sa jej príťažlivosť nezadržateľne vytráca. Skutočná krása odrážajúca sa v živote zrelej ženy je niečím, čo oživuje, dynamickým prvkom, pobádajúcim k radosti a pokoju všade, kde sa taká žena nachádza. Čo je žena? Aká je jej najhlbšia podstata a čo ju robí skutočne krásnou?
Žena je Bohom obdarovaná schopnosťou vytušiť a vnímať ľudské a duchovné hodnoty. Ako taká reprezentuje „náboženský princíp“ ľudstva a je akoby „uprednostnená“ vo vzťahu voči Duchu Svätému: schopná prijať a zvnútorniť v sebe náboženský ideál. Vie sa úplne odovzdať tomu, čo miluje; vnútorne premieňa realitu a seba samú vlastnou citlivosťou, ktorá ju robí viac otvorenou a prístupnou voči duchovným skutočnostiam.

Gertrúda von Le Fortová v diele Večná žena opisuje ženský charakter slovami: Žena je najviac sama sebou, keď už nie je viac sebou, pretože sa úplne darovala. To znamená, že typicky ženská spiritualita vyniká v darujúcej sa láske, v milujúcej službe, v obetovaní sa pre druhých, v materskom a chápavom prijatí a hlbokom zmysle pre milosrdenstvo.

Žena však môže naplno uskutočniť tento vysoký ideál, iba ak sú splnené podmienky, ktoré zodpovedajú jej základným potrebám ako sú istota, pocit prijatia a úcty, pozitívne vzťahy, možnosť komunikovať stav svojho vnútra, milovať a byť milovaná atď.. Jas jej nadprirodzeného života bude silnejší a žiarivejší tým viac, čím živší a pevnejší bude tento prirodzený základ, na ktorom stavia.

Žena je iná ako muž. To samozrejme vieme; tieto rozdiely však veľakrát spôsobujú ťažkosti vo vzájomnej komunikácii. Ak ich však uchopíme z druhej strany, môžu sa stať prameňom vzájomného obohatenia, možnosťou osobného rastu i príležitosťou vytvárania hodnotných vzťahov, na báze skutočného pochopenia a prijatia.
Žena v prvom rade oplýva intuitívnou inteligenciou, ktorá je obohatená citovým prvkom a pomáha jej prijímať a milovať vnútorné hodnoty, podporuje v nej snahu ísť ďalej ponad tento svet a podnecuje ju, aby vytvárala vzťahy s inými.
Rytmus života prežíva v očakávaní: vie dúfať už aj pri nepatrných náznakoch riešenia situácií, vie prijímať vnútorné inšpirácie. Zdá sa, že medzi ženou a časom akoby existovala vzájomná dohoda, čas jej neodporuje, pretože ona v sebe nesie veľkú časť večnosti, ona sama je očakávaním.

Žena je bližšie k životu, ona sama je priestorom, kde sa život vytvára; je otvorená voči životu, ktorý ešte len príde a je ešte len v možnosti; vníma a má schopnosť prijať žiadosť života, ktorý sa chce premeniť na skutok – telo.
Vo svojom ženskom bytí prežíva tvorivosť a tým je blízko k Stvoriteľovi. Javí sa ako schopná pozornosti voči Slovu, pretože je schopná pozornosti voči inému človeku. Materstvo jej dané ešte viac túto schopnosť rozvíja a stáva sa v nej disponibilitou „zachovávať“ v sebe Slovo večného života.

Motorom poháňajúcim vôľu ženy je láska. Žena nepotrebuje byť logicky presvedčená, aby konala; ak miluje, koná. Ak by sa sústredila iba na rozumové motívy konania, bolo by to pre ňu nedostatočné a frustrujúce. Potrebuje chcieť kvôli láske a vložiť do toho čo robí celé svoje bytie s jeho vitálnosťou, aby tak naplno darovala seba tomu, koho miluje.

K tomuto pohľadu na niektoré významné prvky vystihujúce podstatu ženy, pripojme vyjadrenie modelky Laury Kraussovej Calenbergovej, ktorá, po svojom obrátení, na otázku o kráse odpovedá: Čo je krása? Nie je ňou vonkajší zjav. Je to niečo vnútorné v hĺbke nášho srdca. Krása je pokora, aj keď v mojej práci nie je populárna. Istota a sebavedomie sú krásne. Samotné poznanie Boha privádza ku kráse, pretože jeho láska a prijatie nám dáva ozajstnú istotu a pravé sebavedomie. Z toho vyrastá schopnosť prijímať a milovať seba i iných.

Milí poslucháči, nech sa krása, a najmä krása zrelých múdrych žien, zaskvie všade okolo nás, nech sme schopní vidieť ju, oceniť a radovať sa z nej...