Kardinál Jozef Tomko: Stav ľudstva podľa náboženstva

Príhovor kardinála Jozefa Tomka

Na začiatku roka sa obyčajne robia štatistiky. Je vždy vhodné uvedomiť si aj koľko je nás na svete, koľkí veríme v Ježiša Krista a voláme sa kresťania, koľko je katolíkov a ako sa náboženský stav ľudstva na rôznych svetadieloch mení. Inými slovami: potreba spočítať sa je osožná aj na náboženskom poli. Len na podklade skutočného stavu možno robiť pravdivé úvahy a pristupovať aj k účinným krokom.

Na Slovensku prebehlo len nedávno všeobecné sčítanie ľudu, pri ktorom sa zisťovalo aj náboženské presvedčenie občanov. Keď budú zverejnené výsledky, bude možné si utvoriť presnejší obraz o terajšom náboženskom stave obmedzene na našu krajinu. Vnútorný obraz katolíckej Cirkvi prináša každoročná „Štatistická ročenka Cirkvi“, ktorú vydáva Svätá Stolica. Pre poznanie celosvetovej situácie v porovnaní s inými kresťanmi môže poslúžiť najnovší „Pew Report“ o globálnom kresťanstve („Global Christianity. A Report on the Size and Distribution of the World´s Christian Population“), ktorý uverejnili v Spojených štátoch amerických.

Počet kresťanov na svete, čiže tých, ktorí veria v Trojjediného Boha a v Ježiša Krista, je dnes dve miliardy stoosemdesiat miliónov. Počet všetkých obyvateľov našej zemegule len pred nedávnom dosiahol sedem miliárd. Kresťanov je teda asi tridsať percent všetkých obyvateľov našej planéty. Tvoria najrozšírenejšie náboženstvo. Medzi nimi najpočetnejšiu ucelenú skupinu tvoria katolíci, ktorých je jedna miliarda 190 miliónov, čiže 17,4 percent všetkého obyvateľstva. Za kresťanmi nasledujú prívrženci islamu čiže mohamedáni. Tí dosť rýchlo vzrastajú. Za nimi počtom prichádzajú hinduisti, budhisti, konfucionisti a šintoisti. Zvláštnu rolu hrá nepočetné židovské náboženstvo. Menej organizované sú takzvané tradičné africké a iné náboženstvá, ktoré si uctievajú viac bohov, obyčajne s jedným najvyšším, alebo vyznávajú duchov. Tie sú teraz na ústupe, kým monoteistické náboženstvá pretrvávajú alebo sa rozširujú.

Kresťania sa delia na rôzne konfesijné skupiny, ako sú katolíci, pravoslávni a iní, ktorých v Amerike označujú spoločným menom „protestanti“; sú to luteráni, kalvíni, anglikáni, baptisti, metodisti a iné menšie spoločenstvá, často označované ako kresťanské sekty. Najväčšie rozdelenia medzi kresťanmi vznikli najmä v rozkole medzi západnou a východnou Cirkvou v jedenástom storočí a potom počas protestantskej reformácie v šestnástom storočí. Aj mohamedáni sa delia predovšetkým na šiitov a na sunnitov, ale aj na iné skupiny.

K úplnosti obrazu treba ešte prirátať ľudí, ktorí nevyznávajú nijaké náboženstvo, buď preto, že ako ateisti neveria v nijaké božstvo, alebo preto lebo sú agnostici, ktorí ani výslovne nepopierajú možnosť jestvovania vyššej bytosti, ale ju vôbec neberú do úvahy a nestarajú sa o jej jestvovanie.

Celkový obraz náboženského stavu svetového obyvateľstva je teda pestrý. Keby si mal niekto dnes vybrať medzi rôznymi náboženstvami, nutne by narazil na historickú postavu Ježiša z Nazareta, ktorá sústreďuje okolo seba tridsať percent ľudí na našej planéte, ktorí veria v jeho božstvo, zatiaľ čo ostatní v neho neveria, alebo- ako mohamedáni- mu pripisujú úlohu veľkého i keď nie najväčšieho proroka, Božieho posla. Nijaký vážny vedec, ale ani rozumne uvažujúci človek nemôže obísť otázku o Ježišovi Kristovi. Pre nás katolíkov je dôležité, že pápež Benedikt XVI., naša viditeľná hlava, prichádza na pomoc hľadajúcim práve trojzväzkovým dielom o Ježišovi z Nazaretu. Ale všetkým kresťanom, ktorí veria v Ježiša Krista ako Bohočloveka, rezonuje pri pohľade na vyše dvojtretinovú väčšinu ľudstva, ktoré ho ešte vierou nepozná, jeho posledný príkaz pre vlastných prívržencov: „Učte všetky národy, krstite ich v mene Otca a Syna i Svätého Ducha“. Veriaci kresťan považuje tento misijný príkaz za záväzný a aktuálny.

Zaujímavé je pozorovať, ako sa náboženská situácia vo svete zmenila za posledných sto rokov. Popri prirodzenom náraste moslimov cez početné rodiny, pozoruhodný je aj nárast kresťanov a medzi nimi najmä katolíkov, ktorí sa šíria prirodzeným nárastom a pomocou misijnej činnosti. Európa mala pred jedným storočím prvenstvo v počte kresťanov, lebo tu bývali dve tretiny z celkového počtu. Dnes je tu len jedna štvrtina z katolíkov sveta; najväčší počet kresťanov, 247 miliónov, sa nachádza v Spojených štátoch amerických. Afrika zažila za sto rokov najväčší nárast kresťanov, ktorí dosiahli počet 516 miliónov, čiže 63% všetkých obyvateľov toho svetadiela. V Ázii sa kresťanstvo šíri oveľa pomalšie.

Počet katolíkov vo svete neprestajne vzrastá, ale trochu menším rytmom ako celkové obyvateľstvo na zemeguli. Vzrast nie je rovnomerne rozložený, na niektorých svetadieloch je rýchlejší, inde zas zaostáva. V niektorých krajinách Európy je na ústupe. Tak na príklad prekvapilo zmenšenie katolíkov pri sčítaní ľudu v Českej republike na 10% obyvateľstva. V Afrike žili roku 1900 dva milióny katolíkov, dnes je ich 170 miliónov. V Latinskej Amerike sa ich počet blíži pol miliarde, v Ázii je ich okolo 130 miliónov. Poradie krajín s najväčším počtom katolíkov na svete je nasledovné: Brazília 133 miliónov, Mexiko 96, Filipíny 76, USA 74, Taliansko 50, Kolumbia 38, Francúzsko 37, Poľsko 35, Španielsko 34, Demokratické Kongo 31 miliónov. Ťažisko katolíckej Cirkvi sa podľa počtu veriacich presúva stále viac na juh zemegule.

Kresťania sú najväčším terčom prenasledovania a diskriminácie na svete. Podľa medzinárodnej Spoločnosti pre ľudské práva proti ním je namierených až 80% všetkých prípadov náboženskej netolerancie na svete. Sú to známe prípady obetí náboženského fanatizmu hinduistov v severovýchodnej Indii, krvavých útokov moslimov v Nigérii, zneužívania zákona proti blasfémii v Pakistane, ako aj vražda 26 misijných pracovníkov, ktorých aj minulého roku zabili, ako sa to priemerne stáva už dlhé roky. Niekedy aj štátna moc utláča kresťanov.

Ani marxizmom ovládané vlády ešte celkom nezmizli z mapy sveta. Pritom však dlhé prenasledovanie zo strany komunistických štátov nevedelo vykoreniť vieru. Dvaja z troch Rusov sa hlásia dnes za pravoslávnych, v Číne vzrástol počet kresťanov a na Kube je návrat k viere. Praktický materializmus blahobytnej spoločnosti prináša pre vieru viac škody ako tvrdé utláčanie. Ako sa zdá, je čosi pravdy na tvrdení, že „krv mučeníkov je semenom kresťanov“.