Svätý Otec sa prihovoril členom plenárneho zasadnutia Kongregácie pre náuku viery

Vatikán (27. jan. 2012, RV) – Benedikt XVI. prijal predpoludním členov plenárneho zasadnutia Kongregácie pre náuku viery na osobitnej audiencii, ktorá sa už tradične koná začiatkom nového kalendárneho roka. Vo svojom príhovore sa vrátil k myšlienke Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov a zameral sa na vieru, ako podstatný prvok v ekumenickom dialógu: „Vieme, že v mnohých častiach sveta hrozí viere, že vyhasne ako plameň, ktorý už nemá čo spaľovať. Stojíme pre hlbokou krízou viery, pred stratou náboženského zmyslu, ktoré stavajú dnešnú Cirkev pred veľkú výzvu. Obnova viery preto musí byť najväčšou prioritou v každej činnosti Cirkvi. [...] Otázka jednoty kresťanov je s touto úlohou tesne spojená“. Potom Svätý Otec v krátkosti poukázal na dejinný vývoj ekumenických vzťahov vo vzťahu medzi tradíciou a učením Druhého vatikánskeho koncilu a dodal, že „vzišlo veľmi veľa dobrého ovocia zo spoločného ekumenického dialógu, ale musíme taktiež uznať to, že existuje riziko falošného irénizmu (úsilie o pokoj, zmierenie, nenásilie) a indiferentizmu, ktoré sú v úplnom protiklade s koncilovým duchom. Tento indiferentizmus je dôsledkom stále rozšírenejšieho názoru, že človek nemôže pochopiť pravdu. Preto by sa viera mohla nahradiť nejakým moralizmom bez hlbokého základu. Avšak centrom skutočného ekumenizmu je viera, v ktorej sa človek stretáva s pravdou, ktorá sa zjavuje v Božom slove. Bez viery by bolo celé ekumenické hnutie redukované na akúsi formu «sociálneho kontraktu», ktorý sa riadi podľa spoločenského záujmu“.
Ďalším problémom, ktorý poznačuje ekumenický dialóg a ktorý je potrebné vyjasniť, je správne rozlišovanie medzi tradíciou, ktorá sa týka celého života Cirkvi a tradíciami jednotlivých partikulárnych cirkví. Poukázal, že práve nedávne prijatie komunity s anglikánskou tradíciou do Katolíckej cirkvi je dôkazom správneho chápania týchto termínov. Vyzval na otvorený dialóg a správne interpretovanie Hierarchie podľa doktrinálneho učenia Cirkvi. Poukázal na veľký význam posledných ekumenických dokumentov, ktoré vzišli z plodného dialógu medzi rozličnými cirkevnými spoločenstvami, ale upozornil, že tieto dokumenty sa nemôžu považovať za konečné a zaväzujúce bez toho, aby boli preskúmané kompetentnou cirkevnou autoritou. Ďalej pokračoval: „Poslednou témou, ktorej by som sa chcel dnes dotknúť, je morálna otázka, ktorá tvorí novú výzvu pre ekumenický dialóg. V dialógoch nemôžeme ignorovať veľké morálne otázky týkajúce sa ľudského života, rodiny, sexuality, bioetiky, slobody, spravodlivosti a pokoja. Bolo by potrebné, aby sme o týchto témach hovorili jednotným hlasom, prikloniac sa k prameňu Písma a živej tradície Cirkvi. Táto tradícia nám pomáha dešifrovať reč Stvoriteľa v jeho stvorení. Obraňujúc základné hodnoty veľkej tradície Cirkvi obraňujeme zároveň človeka a stvorenstvo. V závere svojho príhovoru zdôraznil potrebu pracovať na jednote medzi kresťanmi, pretože jednota sa má stať autentickým svedectvom pre tých, ktorí ešte nepoznajú Spasiteľa. – js –