Vysielanie pre gréckokatolíkov: Koptská cirkev

Autorom príspevku je Mons. Cyril Vasiľ SJ, sekretár Kongregácie pre východné cirkvi

Už takmer rok sú v centre pozornosti svetových médií udalosti, kotré dramaticky menia tvár Blízkeho Východu a ktoré sú označované ako tzv. Arabská jar. Postupné pády diktátorských režimov v Tunise, Lýbii a Egypte ako aj nepokoje v Sýrii, či Jemene napĺňali v uplynulom roku stránky novín a televízne obrazovky. Zvlášť v prípade najväčšej arabskej krajiny, Egypta, sa v tejto súvislosti často hovorilo aj o postavení egytských kresťanov – teda Koptov, o možných dôsledkoch vývoja pre toto kresťanské spoločenstvo. Nie každý však pozná situáciu a históriu egyptského kresťanstva. Priblížme si teda aspoň základné údaje o koptskej cirkvi, s osobitným zreteľom na katolícku koptskú komunitu.

Etnicky a jazykovo sú Kopti potomkami starovekých Egypťanov. Kresťanstvo sa v Egypte rozšírilo už v apoštolských časoch, za hlavného vierozvestu je tu považovaný evanjelista sv.Marek, žiak a spoločník svätého Petra. Jazykovo i etnicky sa kresťasntvo v Egypte skladalo zo zložky helénskej, grécky hovoriacej a autochtónnej egyptskej, teda koptskej. Termín Kopti pochádza z gréckeho slova aigýptios, označujúceho pôvodných obyvateľov Egypta. Etnická a kultúrna diferenciácia sa prejavila radikálne už pri kristologických diskusiách IV. a V. storočia, najmä v postoji k teologickým definíciám Chalcedónskeho koncilu z roku 451. Po Chalcedonskom koncile sa hierarchia, ktorá neprijala jeho teologické formulácie, začala označovať ako koptská, na rozdiel od tzv.melchitskej, ktorá nasledovala Konštantínopol. Odporcovia chacledónskych teologických formulácií boli nazývaí aj monofyziti. Pri tomto trieštení cirkevnej jednoty zohrali nezanedbateľnú rolu práve etnické dôvody. V roku 543 Jakub Baradai vysvätil pre Egypt dvanástich monofyzitských biskupov a od roku 566 sa datuje vznik koptského patriarchátu. Po liturgickej stránke nasleduje koptská cirkev pôvodný alexandrijský obrad. Najmä v minulosti ju charakterizoval rozvinutý mníšsky život. Aj keď počas tureckej vlády nad Egyptom koptská cirkev značne trpela, v poslednom storočí sa počet jej veriacich zvýšil, hoci dnes musí tiež čeliť moslimskému integralizmu. Hlavou koptskej cirkvi je alexandrijský patriarcha, ktorý už tradične, od prvých storočí, používa tiež označenie „pápež“. Okrem Koptského alexandrijského patriarchátu tu existuje aj melchitsko-pravoslávny a katolícky alexandrijský patriarchát.

Po Chalcedonskom koncile a rozštiepení pôvodného alexandrijského patriarchátu vznikom koptského patriarchátu ostalo verných Chalcedonu len asi 200 000 veriacich zo 17 miliónov obyvateľov Egypta. Títo veriaci boli prevažne etnickí Gréci. Po arabskej invázii do Egypta v 7. storočí sa ich počet ešte zmenšil. Po liturgickej stránke sa upustilo od pôvodného alexandrijského obradu a od 12. storočia prijali aj egyptskí melchiti definitívne byzantský obrad. Počas tureckej správy Egypta v rokoch 1517–1846 nesmel patriarcha sídliť v Egypte, a preto sídlil v Konštantínopole. Dnes podlieha alexandrijskému patriarchovi asi 250 000 veriacich, medzi ktorých patria aj veriaci kenskej a ugandskej metropolie, ktoré vznikli misijnou činnosťou alexandrijského patriarchátu.
Koptská katolícka cirkev je relatívne nedávneho pôvodu. Prvé pokusy o obnovenie jednoty s Rímskym stolcom mali skôr sporadický charakter a nemali trvalý výsledok. Medzi ne môžeme zaradiť už prvý náznak vôle obnoviť spoločenstvo s Rímom, ktorú prejavil patriarcha Cyril III. v roku 1273. Počas Florentského koncilu zasa patriarcha Ján III. vyslal do Florencie delegáciu, ktorá 4. februára 1442 podpísala únijný koncilový document Cantate Domino, avšak po návrate do Egypta sa úniu v praxi nepodarilo presadiť. Po tom, čo sa v roku 1739 stal katolíkom koptský biskup Atanáz, pápež Benedikt XIV. mu v roku 1741 zveril titul apoštolského vikára a starostlivosť o malú skupinu koptských katolíkov, ktorá bola výsledkom misijnej činnosti františkánov. Atanáz bol predtým titulárnym biskupom pre Jeruzalem, ale sídlil v Káhire. Napriek svojmu pôvodnému rozhodnutiu sa po krátkom čase vrátil do nezjednoteného koptského patriarchátu a úrad vikára v rokoch 1744–1748 zastával kňaz Justus Maragi. Od roku 1761 bol apoštolským vikárom arcibiskup Anton Fulaifil, jeho menovaním sa začína ďalšia séria apoštolských vikárov, ktorí riadili malú koptskú katolícku komunitu. V roku 1824 sa vyvinula historicky a kánonicky zaujímavá situácia. Na základe nepresných informácií bola Svätá stolica presvedčená, že vtedajší turecký správca Egypta paša Mehmed Ali si za každú cenu praje ustanovenie katolíckeho koptského patriarchátu a povýšenie dovtedajšieho apoštolského vikára Maxima Zuwayda do úradu patriarchu. Pápež Lev XII. preto apoštolským listom Petrus Apostolorum princeps zriadil katolícky koptský patriarchát. Keď sa spletitá situácia vyjasnila, nebol menovaný nijaký patriarcha a celý úkon ostal len formálnym aktom, bez konkrétneho praktického dosahu. Kánonickú spletitosť situácie dokresľuje skutočnosť, že v roku 1824 pri diskusii o obnovení alexandrijského patriarchátu sa vychádzalo z teórie, že nezjednotený patriarchát je právne neexistujúci, a aby sa vyhlo akejkoľvek pochybnosti, tak bol ešte aj ad cautelam zrušený. Novoustanovený patriarchát bol predstavovaný ako pokračovanie toho alexandrijského patriarchátu, ktorý existoval pred schizmou.

Pri oficiálnej formulácii ustanovujúceho dokumentu sa vychádzalo z predpokladu, že monofyzitský koptský patriarchát existoval iba de facto, ale nikdy nemal odobrenie najvyššej cirkevnej autority, a teda z tohto pohľadu sa až teraz ustanovuje patriarchát pre Koptov. V preibehu XIX. Storočia sa vďaka činnosti katolíckychmisionárov komunita koptských katolíkov postupne rozrastala, ale dôležitá kvalitatívna zmena nastala pre zjednotených Koptov až v roku 1895. 15. marca 1895 bol menovaný za apoštolského vikára pre koptských katolíkov Juraj Makarios, ktorý sa ako titulárny biskup Cézarey Filipovej pod menom Cyril Makarios pričinil o to, že pápež Lev XIII. sa rozhodol znovuustanoviť koptský patriarchát. Pri tejto príležitosti si však Rímska kúria musela vyjasniť kánonickú situáciu. V zakladajúcom dokumente, v apoštolskom liste Christi Domini z 26. novembra 1895, sa nachádza táto formulácia: „Patriarchatum Alexandrinum Catholicum restituimus et pro Coptis constituimus.- teadaobnovujeme katolícky alexandrijský patriarchát a ustanovujeme ho pre Koptov.” Samotná formulácia bola predmetom diskusií; termín restituimus by mohol naznačovať znovuobnovenie pôvodného alexandrijského patriarchátu, termín constituimus by zasa naznačoval ustanovenie novej právnej skutočnosti. Pri diskusii komisie kardinálov, poverených napomáhaním zjednotenia kresťanov, pápež Lev XIII. argumentoval v prospech slova restituimus tým, že mieni znovu ustanoviť a pozdvihnúť upadnuté starobylé patriarcháty, zatiaľ čo formulácia et pro Coptis costituimus chce zdôrazniť skutočnosť, že tento patriarchát je iba časťou pôvodného alexandrijského patriarchátu, a keďže Kopti nemali nikdy predtým katolícku hierarchiu, pre nich ide vlastne o ustanovenie nového patriarchátu.

V roku 1898 sa v Káhire uskutočnila patriarchálna synoda, ktorá mala za cieľ pripraviť základ partikulárneho práva tejto patriarchálnej cirkvi. V roku 1898 bol za prvého patriarchu ustanovený Cyril Makarios. Jeho osobné osudy boli veľmi búrlivé, pretože po desiatich rokoch horlivej apoštolskej činnosti sa vnútri koptskej cirkvi vynorili konflikty, ktoré mali za následok tlak Svätej stolice na patriarchu, aby sa zriekol svojej funkcie. Stalo sa tak v roku 1908 a roztrpčený Cyril Makarios dokonca na štyri roky opustil aj jednotu s katolíckou Cirkvou. Po zmierení sa žil v rokoch 1912–1922, teda až do svojej smrti, v Libanone. Úrad patriarchu ostal vakantným na celé štvrťstoročie, až do roku 1947, keď sa patriarchom stal Marek II. Khouzam (1947–1958). Tretí patriarcha Štefan I. Sidarouss sa stal v roku 1965 kardinálom. Terajší patriarcha Antonios Naguib bol zvolený v roku 2006 a v novembri roku 2010 ho svätý Otec Benedikt XVI menoval za kardinála. Koptská patriarchálna cirkev, ktorá sa zrodila z maličkej skupiny zjednotených Koptov, sa v posledných desaťročiach rozrástla na okolo 200 000 veriacich.

Dnes, spolu s väčšinovou koptskou pravoslávnou cirkvou, koptská katolícka cirkev zdieľa a s napätím sleduje búrlivé premeny spoločenského života, ktoré charakterizujú posledné mesiace politického vývinu v Egypte, ako aj neistotu z ďalšieho politického vývoja, ktorý bude mať nepochybne dopad aj na situáciu kresťanov, na možnosti realizácie náboženskej slobody. Pamätajme na koptských kresťanov v našich modlitbách, najmä v nastávajúcom týždni modlitieb za jednotu kresťanov.