Svätý Otec sa dnes stretol s členmi diplomatického zboru

Vatikán (9. jan. 2012, RV) – Benedikt XVI. sa dnes v Kráľovskej sále vo Vatikáne stretol s členmi diplomatického zboru akreditovanými pri Svätej stolici. Stretnutie, ktoré sa pravidelne koná na začiatku kalendárneho roka, je príležitosťou pre upevnenie oficiálnych vzťahov medzi Svätou stolicou a jednotlivými štátmi, príležitosťou na osobné stretnutie jednotlivých diplomatov so Svätým Otcom, ale zároveň možnosťou pripomenúť dôležité otázky a výzvy súčasného sveta.

Na začiatku stretnutia predniesol za diplomatický zbor pozdravný príhovor aktuálny dekan Diplomatického zboru Alejandro Valladares Lanza, veľvyslanec Hondurasu. Nasledoval príhovor vice-dekana diplomatického zboru Jeana-Claudea Michela, veľvyslanca Monackého kniežatstva. Svätý Otec v úvode svojho príhovoru zhrnul minuloročné udalosti na poli diplomatických vzťahov a osobitným spôsobom vyzdvihol udalosti spojené so vznikom nového štátu, ktorým je Južný Sudán. Potom sa obrátil na samotných veľvyslancov, keď povedal: „Vaša každodenná prítomnosť pripomína dôležitý príspevok Cirkvi, ktorý vykonáva vo vašich krajinách v oblasti vzdelávania, zdravotníctva a sociálnej starostlivosti. Naše stretnutie sa podľa tradície uskutočňuje na konci vianočného obdobia, kedy Cirkev slávi príchod Spasiteľa. On prichádza v tme noci, ale jeho prítomnosť sa stáva zdrojom svetla a radosti. Svet je naozaj tmavý tam, kde nezažiarilo božské svetlo! [...] Súčasnosť je poznačená hlbokým nepokojom a rozličnými krízami: ekonomická, politická a sociálna kríza sú jedným dramatickým vyjadrením.“ Svätý Otec ďalej poukázal na realitu a dôsledky ekonomickej krízy vo svete a pokračoval: „Nesmieme sa nechať odradiť, ale od základu preprojektovať našu cestu prostredníctvom nových foriem záväzkov. Kríza môže a musí byť podnetom k zamysleniu sa nad ľudskou existenciou a významom etického rozmeru prv, než nad mechanizmami, ktoré riadia ekonomický život. Nielen nad tým, ako sa pokúsiť zastaviť stratu jednotlivcov alebo národných ekonomík, ale aby sme našli nové pravidlá, ktoré zabezpečia všetkým možnosť dôstojného života a rozvoja ich vlastných schopností, ktoré budú slúžiť celej spoločnosti.“ V ďalšej časti príhovoru sa zameral na neistú situáciu mladých, predovšetkým v severnej Afrike a na Blízkom východe po udalostiach Arabskej jari, a pozval medzinárodné spoločenstvo k tomu, aby viedlo dialóg s protagonistami súčasných zmien: Ten tak bude viesť k rešpektovaniu národov a vedomiu budovania stabilnej spoločnosti, ktorá nebude poznačená nespravodlivou diskrimináciou. Vysoko ocenil iniciatívu Jordánskeho kráľovstva, ktorá v ostatných dňoch znovu priviedla Izrael a Palestínu k dialógu o napätej situácii medzi dvoma národmi, ktoré majú právo žiť v dvoch nezávislých a plnohodnotných štátoch.
Rovnako pripomenul dôležitosť rodiny, ako základnej bunky spoločnosti a zdôraznil, že „politika, ktorá poškodzuje rodinu, porušuje nie len ľudskú dôstojnosť, ale aj budúcnosť samotného ľudstva. Kontext rodiny je základom pre vzdelávací proces a zároveň pre samotný rozvoj jednotlivcov a štátov.“ Svätý Otec ďalej poukázal na nevyhnutnosť poskytnutia vzdelávania, tak zo strany štátu, ako aj zo strany Cirkvi. Veľvyslancom pripomenul právo Cirkvi vzdelávať vo svojich vlastných inštitúciách a dodal: „Dúfam teda, že takýto príspevok zo strany Cirkvi bude uznaný a ocenený aj zo strany právnej legislatívy jednotlivých štátov“.
Benedikt XVI. sa ďalej venoval otázke náboženskej slobody v jednotlivých krajinách a povedal, že sa „jedná o prvé zo základných ľudských práv, pretože ona vyjadruje najhlbšiu realitu ľudskej osoby. Príliš často, z rozličných dôvodov, je toto právo ešte stále limitované a odopierané.“ Ďalej spomenul pamiatku pakistanského ministra Shahbaza Bhattiho, ktorého zavraždili islamskí fundamentalisti. Poukázal nie len na prenasledovanie kresťanov v jednotlivých islamských krajinách, ale aj na spôsoby diskriminácie kresťanov v západných krajinách. Na margo toho dodal: „Náboženstvo nemožno použiť ako výhovorku na zrušenie pravidiel spravodlivosti a práva v prospech akéhosi „dobra“, ktoré sa tým sleduje“. Rovnako sa dotkol situácie v Afrike, keď zdôraznil, že je dôležité, aby vzťahy medzi kresťanskými komunitami a jednotlivými vládami pomáhali v napredovaní na ceste spravodlivosti, pokoja a odpustenia a k vzájomnému rešpektu jednotlivých náboženstiev a etník. Pripomenul tiež nedávne udalosti v Nigérii, na Pobreží slonoviny a v krajinách afrického rohu. Vyzval medzinárodné spoločenstvo, aby sa zapojilo do riešenia jednotlivých situácií.
Na záver svojho príhovoru k diplomatickému zboru dodal: „Narodenie Kniežaťa pokoja nás učí, že život nekončí v ničote, že jeho osud nie je zničenie, ale naopak nesmrteľnosť. Kristus prišiel, aby ľudia mali život a aby ho mali v hojnosti (porov. Jn 10,10). «Len ak je budúcnosť istá ako pozitívna skutočnosť, stáva sa znesiteľný aj život v prítomnosti» (Spe Salvi, 2). Svätá stolica, vedená istotou viery, pokračuje v dávaní vlastného príspevku medzinárodnému spoločenstvu spôsobom, ako to vyjadril Druhý vatikánsky koncil: - ohlasovaním vznešenosti povolania človeka a prítomnosti Božieho semena v ňom, a zároveň ponúka ľudstvu úprimnú spoluprácu na budovaní všeobecného bratstva, ktoré má zodpovedať tomuto povolaniu. (porov Gaudium et Spes 3). V tomto duchu vyjadrujem Vám, vašim rodinným príslušníkom a vašim spolupracovníkom svoje srdečné priania do nového roku.“ – js –