Svätá stolica ako subjekt medzinárodného práva

Pri príležitosti dnešného stretnutia Svätého Otca s členmi diplomatického zboru akreditovanými pri Svätej stolici prinášame rubriku o súčasných diplomatických vzťahoch Svätej stolice:


V súčasnosti sa viac ako kedykoľvek predtým ukazuje pre štáty ako nevyhnutnosť udržiavať medzinárodne vzťahy, dodržiavať medzinárodné právo a rešpektovať sa navzájom. Medzinárodnému právu, ktoré môžeme definovať ako „súbor zásad a pravidiel správania sa, ktorých dodržiavanie je povinnosťou štátov a iných subjektov medzinárodného práva“, dominuje kresťanská idea.
Podľa niektorých historikov sa za začiatok moderného medzinárodného práva považuje uzavretie Westfálskeho mieru v roku 1648, ktorý ukončil 30 rokov trvajúcu vojnu medzi katolíkmi a protestantmi.

Diplomatické vzťahy Svätej stolice

Svätú stolicu, ktorá je subjektom medzinárodného práva, môžeme vnímať z troch uhlov pohľadu: ako Katolícku cirkev, teda medzinárodné spoločenstvo veriacich s nezávislým a suverénnym právnym poriadkom, ktorým je kánonické právo; ako mestský štát Vatikán, ktorý vznikol na základe Lateránskej dohody v roku 1929; či ako Svätú stolicu, orgán Katolíckej cirkvi so sídlom vo Vatikáne. V skutočnosti však nie je ľahké definovať ich úlohy z hľadiska medzinárodného práva.

Svätá stolica, má okrem aktívneho práva diplomatického zastupiteľstva, keď vysiela pápežských legátov – apoštolských nunciov, ktorí zastupujú pápeža v jednotlivých štátoch; aj pasívne právo. Teda prijíma legátov, ktorých vysielajú jednotlivé štáty na mimoriadnu a dočasnú alebo riadnu a stálu misiu. Takýmto spôsobom udržiava diplomatické vzťahy so 178 štátmi. Nebráni sa rozvoju spolupráce aj s inými krajinami. V júli minulého roku nadviazala diplomatické vzťahy aj s Malajziou. Okrem jednotlivých štátov, Svätá stolica udržiava diplomatické vzťahy aj s inými subjektmi medzinárodného práva ako napr. Európskou úniou, Zvrchovaným rádom maltézskych rytierov a s Organizáciou za oslobodenie Palestíny. Rovnako je členom mnohých medzinárodných organizácií, má status pozorovateľa pri OSN, je členom siedmych organizácií a úradov OSN, pozorovateľom ďalších ôsmych a členom alebo pozorovateľom v piatich krajinských organizáciách. 5. decembra 2011 schválila Svätej stolici štatút člena aj Rada Medzinárodnej organizácie pre migráciu.

Nové dohody Svätej stolice so štátmi v roku 2011

Minulý rok Svätá stolica uzavrela niekoľko nových medzinárodných dohôd. Prvou z nich bola medzinárodná zmluva medzi Svätou stolicou a Azerbajdžanskou republikou podpísaná 29. apríla v Baku - hlavnom meste Azerbajdžanu. Zmluva rieši otázku právneho postavenia Katolíckej cirkvi v Azerbajdžane, garantuje slobodu vyznania a verejného prejavu katolíckeho náboženstva, ako aj právo Katolíckej cirkvi organizovať a vykonávať svoju službu, v súlade s cirkevným právom.

Dòa 24. júna bola vo Vatikáne podpísaná dohoda medzi Svätou stolicou a
Čiernou Horou, ktorá sa zaoberá predovšetkým právnym postavením Katolíckej cirkvi v civilnej spoločnosti, slobodou a nezávislosťou apoštolských aktivít. Dohoda zahŕňa aj otázky vedenia seminárov, ale aj duchovnej pomoci členom ozbrojených síl, vo väzniciach a nemocniciach.

Pred viac ako mesiacom, 7. decembra 2011, bola v meste Maputo podpísaná zmluva medzi Svätou stolicou a Mozambikom. Zmluva upevňuje vzťahy priateľstva a spolupráce medzi oboma krajinami. Zameriava sa aj na právne postavenie Katolíckej cirkvi v Mozambiku, uznávanie diplomov a kánonického manželstva, no venuje sa aj daňovému režimu.

Svätá stolica chce aj naďalej prehlbovať a upevňovať medzinárodné vzťahy. Potvrdzujú to aj slová Svätého Otca, ktoré povedal počas návštevy sídla OSN v New Yorku v roku 2008:

„To, čo je naozaj potrebné, je prehĺbené hľadanie spôsobov ako predchádzať a kontrolovať konflikty, využívajúc všetky možné diplomatické cesty a venujúc pozornosť a povzbudzovanie aj najmenším znakom dialógu a túžby po zmierení.“
– mf –