Benedikt XVI.: Výchova je úžasným poslaním, ak sa uskutočňuje v spolupráci s Bohom

Vatikán (8. jan. 2012, RV) – Dnes predpoludním slávil Benedikt XVI. v Sixtínskej kaplnke vo Vatikáne svätú omšu, pri ktorej pokrstil 16 detí. Vo svojej homílii poukázal na podstatu sviatosti krstu, dary a záväzky, ktoré z neho vychádzajú:


Milí bratia a sestry!

Je to vždy radostná udalosť, keď na sviatok Krstu Krista Pána môžeme sláviť túto svätú omšu spojenú s krstom detí. Všetkých vás s láskou pozdravujem, milí rodičia, krstní a rodičia, príbuzní a priatelia! Prišli ste – ako ste to aj nahlas povedali – aby vaši novorodení prijali dar Božej milosti, semeno večného života. Vy, rodičia, ste si toto priali a mysleli ste na krst ešte skôr, ako sa váš chlapec alebo dievčatko narodili. Vaša zodpovednosť kresťanských rodičov vás viedla k tomu, aby ste hneď mysleli na sviatosť, ktorá znamená vstup do božského života v spoločenstve Cirkvi. Môžeme povedať, že toto bolo vaše prvé vychovávateľské rozhodnutie ako svedkov viery pre vaše deti: to najzákladnejšie je rozhodnutie!
Úloha rodičov, pri ktorej im pomáha aj krstný otec a krstná matka, je vychovávať svojho syna alebo svoju dcéru. Vychovávať, to je veľmi náročná úloha, niekedy ťažká vzhľadom na naše ľudské možnosti, ktoré sú vždy obmedzené. No výchova sa stáva úžasným poslaním, ak sa uskutočňuje v spolupráci s Bohom, ktorý je prvým a pravým vychovávateľom každého človeka.
V prvom čítaní, ktoré sme počuli a je vzaté z knihy proroka Izaiáša, sa Boh obracia na svoj ľud práve ako vychovávateľ. Upozorňuje Izraelitov na nebezpečie, aby sa nesnažili zbaviť svojho smädu a hladu z klamných prameňov: „Prečo platíte striebrom za to, čo nie je chlieb, a driete za to, čo nesýti?“ (Iz 55, 2). Boh nám chce dať ako pokrm a nápoj dobré veci, to, čo je pre nás dobré, kým my niekedy používame zle naše zdroje, používame ich tam, kde neposlúžia ba sú dokonca škodlivé. Boh nám chce dať predovšetkým samého seba a svoje Slovo: vie, že ak sa vzdialime od neho, veľmi skoro sa ocitneme v
ťažkostiach - ako márnotratný syn z podobenstva - a predovšetkým stratíme našu ľudskú dôstojnosť. Preto nás uisťuje, že on je nekonečne milosrdný, že jeho myšlienky a jeho cesty nie sú – našťastie! – ako naše a že sa vždy môžeme vrátiť k nemu, do otcovského domu. Ďalej nás uisťuje, že ak prijmeme jeho slovo, ono bude prinášať v našom živote dobré ovocie, ako dážď, ktorý zavlažuje zem (porov. Iz 55, 10-11).
Na tieto slová, ktorými sa Pán na nás obrátil ústami proroka Izaiáša, sme odpovedali refrénom žalmu: „Čerpajme vodu s radosťou z prameňov spásy“. Ako dospelí ľudia sa usilujeme čerpať z dobrých prameňov, dobrých pre nás a pre tých, čo boli zverení do našej zodpovednosti, a najmä vy rodičia a krstní rodičia, pre dobro týchto detí. Ktoré sú teda tie „pramene spásy“? Je nimi Božie slovo a sviatosti. Dospelí sú prví, čo sa majú živiť z týchto prameňov, aby mohli mladších viesť v ich raste. Rodičia musia veľmi veľa dávať – no aby mohli dávať, potrebujú aj prijímať, inak sa vyprázdnia, vyschnú. Rodičia nie sú prameňom, ako ani my kňazi nie sme prameňom: sme skôr ako kanále, ktorými má prichádzať životodarná miazga Božej lásky. Ak sa oddelíme od prameňa, my prví to pocítime negatívne a zároveň nebudeme v stave vychovávať druhých. Preto sme sa zaviazali slovami žalmu: „Budeme čerpať s radosťou z prameňov spásy“.
Teraz prejdime k druhému čítaniu a k evanjeliu. Hovoria nám, že prvá a základná výchova sa uskutočňuje prostredníctvom svedectva. Evanjelium nám hovorí o Jánovi Krstiteľovi. Ján bol veľkým vychovávateľom svojich učeníkov, preto ich priviedol k stretnutiu s Ježišom, o ktorom vydával svedectvo. Nevyvyšoval seba samého, nechcel viazať učeníkov na seba. Hoci bol veľkým prorokom s veľkou povesťou. Keď prišiel Ježiš, stiahol sa do úzadia a povedal: „Po mne prichádza mocnejší, ako som ja... Ja som vás krstil vodou, ale on vás bude krstiť Duchom Svätým“ (Mk 1, 7-8). Pravý vychovávateľ neviaže druhého na seba, nesnaží sa ho ovládať. Chce, aby sa syn alebo učeník naučil sám poznať pravdu a našil si ku nej svoj osobný vzťah. Vychovávateľ plní svoje poslanie dôsledne, nikdy nechýba jeho pozorná a verná prítomnosť, no jeho cieľom je, aby pri výchove počúval hlas pravdy, ktorý hovorí k jeho srdcu a nasledoval ho na svojej osobnej ceste.
Vráťme sa ešte k svedectvu. V druhom čítaní apoštol Ján píše: „A Duch to dosvedčuje“ (1 Jn 5, 6). Myslí tým na Ducha Svätého, Božieho Ducha, ktorý vydáva svedectvo Ježišovi a potvrdzuje, že je Kristus, Boží Syn. To vidíme aj pri krste v Jordáne: Duch Svätý zostupuje na Ježiša ako holubica aby zjavil, že on je Jednorodený Syn večného Otca (porov. Mk 1, 10). Ján aj vo svojom evanjeliu zdôrazňuje tento aspekt tam, kde Ježiš hovorí svojim učeníkom: „Keď príde Tešiteľ, ktorého vám ja pošlem od Otca, Duch pravdy, ktorý vychádza od Otca, on o mne vydá svedectvo. Ale aj vy vydávate svedectvo, lebo ste so mnou od začiatku“ (Jn 15, 26-27). Toto je pre nás veľkou posilou v našej úlohe vychovávať vo viere, aby sme vedeli, že nie sme sami a že naše svedectvo podporuje Duch Svätý.
Pre vás, rodičia, je veľmi dôležité, a tiež aj pre krstných rodičov, aby ste silno verili v prítomnosť a pôsobenie Ducha Svätého, aby ste ho vzývali a prijali prostredníctvom modlitby a sviatostí. Je to on, čo osvetľuje myseľ a roznecuje srdce vychovávateľa aby vedel odovzdávať poznanie Ježiša a jeho lásku. Modlitba je prvou podmienkou výchovy lebo modlitbou sa dávame k dispozícii, aby Boh prevzal iniciatívu, jemu zverujeme naše deti, veď on ich pozná skôr a lepšie ako my a zároveň najlepšie vie, čo je pre nich naozaj dobré. A keď sa modlíme, zároveň sa otvárame pre Božie inšpirácie, aby sme dobre plnili aj to, čo sa očakáva z našej strany a čo my musíme vo výchove vykonať. Sviatosti, najmä eucharistia a sviatosť zmierenia, nám umožňujú plniť výchovné poslanie v spojení s Ježišom Kristom, v spoločenstve s ním a neustále nás obnovuje svojim odpustením. Modlitba a sviatosti nám dávajú to svetlo pravdy, vďaka ktorému môžeme byť súčasne nežní i pevní, používať láskavosť i zásadovosť, mlčať a hovoriť v správnej chvíli, vyčítať a naprávať správnym spôsobom.
Milí priatelia, vzývajme teda všetci spoločne Ducha Svätého, aby v hojnosti zostúpil na tieto deti, aby ich posvätil na Ježišovu podobu a aby ich stále sprevádzal na ich životnej ceste. Zverme ich materinskej ochrane Panny Márie, aby aj ony rástli vo veku, múdrosti a milosti a stali sa pravými kresťanmi, vernými a radostnými svedkami Božej lásky.