2011-12-31 18:39:43

Homília Benedikta XVI. počas vešpier


Vatikán (31. decembra, RV) - Pápež Benedikt XVI. dnes večer o 17.00 hod. predsedal v Bazilike sv. Petra modlitbe prvých vešpier zo slávnosti Panny Márie Bohorodičky. Počas liturgie predniesol homíliu, ktorú uvádzame v plnom znení:


Páni kardináli,
ctení bratia v biskupskej a kňazskej službe,
vážení predstavitelia,
drahí bratia a sestry!
Zhromaždili sme sa vo Vatikánskej Bazilike, aby sme slávili prvé vešpery zo slávnosti Bohorodičky a poďakovali sa Pánovi spevom Te Deum na konci roka. Ďakujem všetkým vám, ktorí ste sa so mnou zjednotili pri tejto príležitosti, ktorá je naplnená významom a pocitmi. Na prvom mieste pozdravujem pánov kardinálov, ctených bratov v biskupskej a kňazskej službe, rehoľníkov, rehoľníčky, zasvätené osoby a veriacich laikov, ktorí zastupujú celú cirkevnú komunitu v Ríme. Osobitným spôsobom pozdravujem občianskych predstaviteľov, primátora Ríma, ktorému ďakujem za kalich, ktorý mi daroval, tak ako je tomu podľa tejto peknej tradície každý rok. Z celého srdca si želám, aby nikomu nechýbala snaha, a tak sa tvár nášho mesta pripodobňovala hodnotám viery, kultúry a civilizácie, ktoré patria k jej povolaniu a jej tisícročnej histórii.

Končí sa rok, zatiaľ čo čakáme na nový: vždy s chvením, túžbami a očakávaniami. Ak sa pozrieme na život, zostaneme stáť v úžase, pretože vo svojej podstate je veľmi krátky a pominuteľný. Preto nie raz nám vyvstáva otázka: aký zmysel môžeme dať našim dňom? Aký zmysel môžeme dať osobitne dňom plným námahy a bolesti? Toto je otázka, ktorá prechádza dejinami, povedal by som, že prechádza srdcom každej generácie a každej ľudskej bytosti. Ale na túto otázku existuje odpoveď: je napísaná v tvári Dieťaťa, ktoré sa narodilo pred 2000 rokmi v Betleheme, a ktorý dnes žije, pretože vstal z mŕtvych. Ľudstvo, ktoré trápia mnohé nespravodlivosti, zloba a násilie, prenikla prekvapivým spôsobom radostná a oslobodzujúca novosť Krista Spasiteľa, ktorá v tajomstve jeho Vtelenia a Narodenia nám umožňuje kontemplovať Božiu dobrotu a nežnosť. Večný Boh vstúpil do našej histórie a zostáva prítomný jedinečným spôsobom v osobe Ježiša, svojho Syna, ktorý sa stal človekom, nášho Spasiteľa, ktorý prišiel na zem, aby radikálne obnovil ľudstvo a oslobodil ho od hriechu a smrti, a tak pozdvihol človeka na dôstojnosť Božieho syna. Vianoce nepripomínajú iba historické uskutočnenie tejto pravdy, ktorá sa nás týka priamo, ale tajomným a reálnym spôsobom nám ju znova daruje.

V závere roka je veľmi sugestívne počuť radostné ohlasovanie apoštola Pavla, s ktorým sa obrátil na kresťanov v Galácii: „Ale keď prišla plnosť času, Boh poslal svojho Syna, narodeného zo ženy, narodeného pod zákonom, aby vykúpil tých, čo boli pod zákonom, a aby sme dostali adoptívne synovstvo“ (Gal 4,4-5). Tieto slová zasahujú srdce histórie všetkých a osvetľujú ju, môžeme povedať zachraňujú ju, pretože v deň Narodenia Pána prišla k nám plnosť času. Nie je tu teda viac miesto pre strach z času, ktorý beží a už sa nevracia. Je tu teraz miesto pre neobmedzenú dôveru v Boha, od ktorého vieme, že sme milovaní, pre ktorého žijeme a ku ktorému smeruje náš život v očakávaní jeho definitívneho návratu. Odkedy Spasiteľ zostúpil z nebies, človek nie je viac otrokom času, ktorý plynie bezdôvodne, alebo ktorý je poznačený námahou, smútkom, bolesťou. Človek je synom Boha, ktorý prišiel v čase, aby oslobodil čas od negatívnosti, alebo nedostatku zmyslu, a ktorý oslobodil celé ľudstvo a daroval mu novú životnú perspektívu - lásku, ktorá je večná.

Cirkev žije a vyznáva túto pravdu a chce ju ohlasovať aj dnes s obnoveným duchovným zápalom. Počas tejto slávnosti máme osobitný dôvod chváliť Boha za jeho tajomstvo spásy, ktoré pôsobí vo svete prostredníctvom kňazskej služby. Máme veľa dôvodov ďakovať Pánovi za to, čo naše cirkevné spoločenstvo, v srdci Univerzálnej cirkvi, uskutočňuje v službe evanjelia v tomto meste. S týmto úmyslom a spolu s kardinálom vikárom, Agostinom Vallinim, pomocnými biskupmi, kňazmi a celým diecéznym klérom, sa chcem poďakovať Pánovi, osobitne za sľubnú komunitnú cestu nasmerovanú na prispôsobenie každodennej pastorácie potrebám našej doby prostredníctvom projektu “Cirkevná príslušnosť a pastoračná spoluzodpovednosť”. Jeho cieľom je postaviť evanjelizáciu na prvé miesto s cieľom urobiť účasť veriacich na sviatostiach zodpovednejšou, a tak aby prinášala ovocie. Každý z nich tak bude môcť hovoriť o Bohu dnešnému človeku a ohlasovať evanjelium všetkým, ktorí ho nikdy nepoznali, alebo naňho zabudli.

Otázka viery je pastoračnou výzvou aj pre Rímsku diecézu. Kristovi učeníci sú povolaní, aby v sebe a v ostatných znova zrodili túžbu po Bohu a radosť žiť s ním a svedčiť o ňom vychádzajúc z osobnej otázky: prečo verím? Je potrebné dať prvé miesto pravde, vytvoriť spojenectvo medzi vierou a rozumom, ako dvoma krídlami, ktorým sa ľudský duch zdvíha ku kontemplácii pravdy (por. Ján Pavol II. encyklika Fides et ratio, Prológ). Urobiť plodným dialóg medzi kresťanstvom a modernou kultúrou. Pomôcť objaviť krásu a aktuálnosť viery nie ako izolovaný akt, ktorý zaberá iba nejakú životnú chvíľu, ale ako neustálu orientáciu, aj v najjednoduchších rozhodnutiach, ktorá vedie k hlbokej jednote osoby, a tak ju robí spravodlivou, činnou, konajúcou dobro. Ide o oživenie viery, ktorá položí základy nového humanizmu, schopného vytvoriť kultúru a sociálne úsilie.

V tejto situácii diecézna synoda, ktorá sa konala v Rímskej diecézy v júni, otvorila cestu prehĺbenia kresťanskej iniciácie a radosti nových kresťanov z viery. Ohlasovať vieru v Slovo, ktoré sa stalo telom je srdom poslania Cirkvi a celé cirkevné spoločenstvo musí objaviť s obnoveným misijným zápalom túto neodmysliteľnú úlohu. Predovšetkým mladé generácie, ktoré najviac cítia túto dezorientáciu zvýraznenú aj súčasnou krízou, nielen ekonomickou, ale aj hodnotovou, potrebujú spoznať v Ježišovi Kristovi „kľúč, stred a cieľ celej ľudskej histórie” (II. Vat. koncil, Gaudium et spes, 10).

Rodičia sú pre svoje deti prvými vychovávateľmi vo viere, a to od najmenšieho veku. Preto je potrebné podporovať rodiny v ich výchovnom poslaní cez vhodné iniciatívy. Zároveň je veľmi vhodné, aby cesta ku krstu, ktorý je prvou etapou formačného itinerára kresťanskej iniciácie, okrem zodpovednej a vhodnej prípravy na slávenie sviatosti, sa venovala pozornosť nasledujúcim rokom po krste, a to vhodným spôsobom, ktorý bude brať do úvahy životné podmienky v ktorých žijú rodiny. Preto povzbudzujem farské komunity a ďalšie cirkevné reality, aby aj naďalej hľadali spôsoby na lepšie pochopenie a prijatie sviatostí prostredníctvom ktorých je človek účastný na živote samotného Boha. Nech Cirkvi v Ríme nechýbajú veriaci laici, pripravení ponúknuť vlastný príspevok pri budovaní živých komunít, ktoré umožnia Božiemu Slovu preniknúť do srdca tých, ktorí ešte nepoznali Pána, alebo sa od neho vzdialili. Zároveň je vhodné vytvárať príležitosti na stretnutia s mestom, ktoré umožnia osožný dialóg s tými, ktorí hľadajú Pravdu.

Drahí priatelia, od chvíle, keď Boh poslal svojho jednorodeného Syna, aby sme mohli mať adoptívne synovstvo (por. Gal 4,5), nemôže pre nás existovať väčšia úloha, ako byť totálne v službe božského plánu. V tejto súvislosti chcem povzbudiť a poďakovať všetkým veriacim Rímskej diecézy, ktorí cítia zodpovednosť nanovo darovať dušu tejto našej spoločnosti. Vďaka vám, rímske rodiny, prvé a základné bunky spoločnosti! Ďakujem aj členom mnohých komunít, asociácií a hnutí, ktorí sa angažujú v živote kresťanov nášho mesta!

«Te Deum laudamus!» Teba, Bože, chválime! Cirkev nám hovorí, aby sme rok neskončili bez toho, aby sme sa neobrátili na Pána s našim poďakovaním za všetky jeho dobrá. Práve v Bohu by mala skončiť naša posledná hodina, posledná hodina času a histórie. Zabudnúť na tento cieľ nášho života by znamenalo padnúť do prázdna, žiť bez zmyslu. Preto Cirkev kladie na naše pery starobylý hymnus Te Deum. Je to hymnus plný múdrosti mnohých kresťanských generácií, ktoré cítia potrebu pozdvihnúť svoje srdcia, v uvedomení si, že sme všetci v Pánových rukách plných milosrdenstva.

«Te Deum laudamus!». Tak spieva aj Cirkev, ktorá je v Ríme, za nádhery, ktoré Boh vykonal a koná v nej. S dušou plnou vďačnosti sa pripravme prekročiť prah roku 2012, a pamätajme, že Pán bdie nad nami a ochraňuje nás. Jemu chceme tento večer zveriť celý svet. Do jeho rúk zverujeme tragédie tohto nášho sveta a ponúkame mu aj nádej pre lepšiu budúcnosť. Tieto naše úmysly vložme do rúk Márie, Matky Cirkvi, Salus Populi Romani.

Preklad: Ľudovít Malík








All the contents on this site are copyrighted ©.