Vianočný príhovor kardinála Tomka

Vianočný príhovor kardinála Jozefa Tomka
Betlehem! Neveľké, ale v židovskej histórii pamätné mesto kráľa Dávida a pre svetové dejiny miesto narodenia Ježiša Krista. Uplynulo už vyše pätnásť rokov, keď sme si robili spolu s dnes už mŕtvym africkým priateľom kardinálom Gantinom duchovné cvičenia vo Svätej zemi. Putovali sme po miestach, kde žil náš Pán, meditovali sme a modlili sme sa. V Betleheme sme vyšli von z mesta na polia a lúky a stretli sme tam pastiera so stádom oviec. Tak sme si mohli živo predstaviť historickú udalosť, ktorá sa stala pred dva tisíc rokmi práve na týchto poliach.

1. Ako nám to opisuje s presnosťou a dôslednosťou kronikára Lukáš vo svojom evanjeliu, za súpisu obyvateľstva, ktorý nariadil cisár August, za vladárenia Quirínovho v Sýrii, sa na týchto poliach za tmavej noci zjavil pastierom anjel a oznámil im: „Nebojte sa! Nesiem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom: Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ, Kristus Pán. A toto vám bude znamením: Nájdete dieťatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach“ (Lk 2,10-12). Tu v Betleheme sme si obaja ešte jasnejšie uvedomili pravý zmysel Sviatkov narodenia Pána a kúzla našich Vianoc. Pre môjho priateľa tu nebolo jemu príjemné africké teplo a mne zas mohol chýbať vrždiaci sneh na ceste na polnočnú. Ale ani teplo ani sneh nie sú podstatné pre Vianoce.

Aj my si azda na Vianoce privolávame to tajuplné slávnostné ovzdušie, ktoré nám ostáva v srdci z mladosti: osvetlený stromček s
farebnými ozdobami, bohatá štedrá večera, darčeky, hračky, návraty domov a stretnutia s priateľmi, jasličkári a potom slávnostná omša, najmä polnočná v nabitom kostole, zvučiaci organ, radostný spev z plného hrdla, „Čas radosti, veselosti“ a iné koledy, povznesená nálada. Aj táto citová atmosféra je pekná, ak sa z Vianoc nespraví vybájená legenda z ríše snov, ktorú len podporujú detské rozprávky na televízii, a z prípravy na sviatok sa nestane len dobrá obchodná príležitosť na odpredaj tovaru a konzumná záležitosť. Lenže to všetko po sviatkoch skončí a ostane nám iba tvrdá skutočnosť každodenného života so svojím bojom o zárobok, o zisk, o postavenie, uprostred ľudskej tvrdosti a závisti, ako aj starosť o chlieb a zamestnanie, ktoré je prípadne ohrozené.

2. My však nesmieme stratiť to, čo je podstatné a trvalé na Vianociach, čo nám všetkým môže zaručiť stály pokoj duše, ktorý je prameňom radosti za každých okolností. Nečudujme sa, že do betlehemského prípadu vstupuje nebeský tvor, anjel. Ten oznamuje „veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom“, teda aj našej generácii, aj v tomto našom čase, aj tohto roku. Radostná novina, určená všetkým ľuďom a výslovne aj nám, sa týka zvláštneho dieťaťa, ktoré sa narodilo v blízkosti pastierov. Tajomstvo radosti je práve toto dieťa, ktoré leží zavinuté do plienok a uložené v jasliach, teda v maštali pre zvieratá, pre ovečky, ktoré sa pasú na okolí Betlehema.

Lebo toto dieťa je náš Osloboditeľ, náš Spasiteľ, Mesiáš a Pán. Je to Boží Syn, Božie Slovo, ktoré jestvuje od večnosti: „Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a Slovo bolo Boh...A Slovo sa stalo telom a prebývalo medzi nami...“ (Jn 1). Tu máme dôvod, prečo túto jedinečnú udalosť oznamuje posol z neba. Ona nemá páru v ľudských dejinách. Je to skutočnosť, ktorá vrhá nové svetlo na Boha, na celé ľudstvo i na existenciu každého človeka. V tomto Dieťati sa sám Boh stal človekom. Skutočne, naozaj, opravdivo! To je naskutku dobrá zvesť, radostná novina.

V malom Ježiškovi z betlehemskej maštaľky sa osobitným spôsobom zjavila celému ľudstvu Božia láska. Neviditeľný, nesmierny, majestátny Boh nám poodkryl svoju tvár a ukázal svoju lásku. Ako nám dosvedčuje sv. Ján: „Boh je láska. A Božia láska k nám sa prejavila v tom, že Boh poslal svojho jednorodeného Syna na svet, aby sme skrze neho mali život. Láska je v tom, že nie my sme milovali Boha, ale že on miloval nás a poslal svojho Syna ako zmiernu obetu za naše hriechy...A my sme spoznali lásku, akú má Boh k nám“ (1Jn 4,8-10-16).

Tu sme teda pri koreni vianočnej radosti. Narodenie nášho Spasiteľa sa udialo len raz v histórii, ale Ježiš Kristus je už naveky, i teraz náš, živý, ozajstný brat; je náš „Emanuel“-„Boh s nami, náš priateľ a zároveň náš Pán a Boh, milosrdný, ľudský, láskavý, milý – naozaj to milé a útle betlehemské dieťa. On teraz žije a pôsobí ako Bohočlovek. Jeho vtelenie ostáva trvalým stavom. Ako vtelený Boh má vplyv na všetkých ľudí, ako oznamuje anjel pastierom: „patrí všetkým ľuďom“. Zobral si našu ľudskú prirodzenosť, tak sa to týka aj mňa, aj každého z nás, lebo ako to výstižne vyjadril Druhý vatikánsky koncil, -„svojím vtelením sa Syn Boží určitým spôsobom spojil s každým človekom. Pracoval ľudskými rukami, uvažoval ľudskou mysľou, rozhodoval ľudskou vôľou, miloval ľudským srdcom. Narodiac sa z Márie Panny, naozaj sa stal jedným z nás, vo všetkom nám podobný, ale bez hriechu“ („Gaudium et spes,22). Miloval a miluje ľudským srdcom aj mňa, aj vás, aj vaše rodiny. Preto je nám Betlehem stále taký blízky, preto je hodina vtelenia i spasenia stále prítomná, preto sú nám tieto sviatky také milé a radostné!

3. Áno, aj pre nás sa narodil. Aj nám priniesol tie isté dary ako betlehemským pastierom a obyvateľom: posolstvo lásky a zmierenia, milosti a odpustenia, duchovnej slobody a nádeje. On nás učí správne hodnotiť prácu, peniaze, majetok, rodinu, národ, celý ľudský život a dať mu zmysel, lebo on „vie, čo je v človeku“ (Jn 2,25). On sa narodil, aby nás naučil nažívať v pokoji a láske, ako jedna rodina toho istého nebeského Otca. V takom nažívaní sa uskutočňuje Božia sláva a zároveň pokoj medzi ľuďmi.

Preto po správe o narodení dieťaťa betlehemským pastierom a cez nich aj nám všetkým, anjeli zvelebujú Boha a ohlásia: „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle“. Boh nám praje dobro a dáva nám pokoj, lebo nás miluje. Ide tu predovšetkým o osobný pokoj srdca a mier duše, ale aj pokoj v rodine a vo všetkých vzťahoch medzi ľuďmi. Boh od nás vyžaduje len jedno: dobrú vôľu. Niet a nebude ozajstného pokoja, kde niet dobrej vôle, kde vládne iba bezohľadná svojvôľa, alebo sebecká ľubovôľa. Srdce bez lásky a ľudského citu je prázdne, nespokojné, nešťastné.

Drahí krajania, pred betlehemským Dieťaťom sa nám všetkým treba hodiť na kolená alebo aspoň v duchu prosiť o „dobrú vôľu“. Rozosievajme a pestujme dobrú vôľu, ktorá často až priveľmi chýba. Pred stelesnenou Božou láskou, ktorá leží pred nami, treba sa nám pokloniť a stať sa znovu ľuďmi, lepšími ľuďmi. I bude naozaj „sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle!“