Zamyslenie P. Milana Bubáka SVD na 3. adventnú nedeľu

Zamyslenie pripravil P. Milan Bubák SVD

Kto si?
Evanjelium nasledujúcej nedele, milí priatelia, brnká na strunu každého jedného z nás. Otázka: „Kto si?“, s ktorou prišli kňazi a leviti za Jánom Krstiteľom na popud Židov z Jeruzalema, je totiž pre človeka otázka základná, pretože pátra po našej identite.
Každý z nás túži byť jedinečnou bytosťou. Nechceme splývať s davom. Aj keď zo strachu to občas robíme, predsa v hĺbke srdca sa túžime z toho davu vyčleniť a ukázať svetu, že sme tu: originálni, jedineční, neopakovateľní a hodní úcty a obdivu.
Väčšine ľudí sa to darí. No sú aj takí, ktorí nikdy nemajú jasnú definíciu seba samých. Daň je potom veľká: majú problémy vytvárať vzťahy s inými. Buď s inými splynú, čo ich rozčuľuje, alebo sa iným vyhýbajú, a tak vzťahy nemajú a ostávajú osamelí. Ako sa ale identita buduje?
Evanjelium 3. adventnej nedele je lekciou presne o tom. Učiteľom nám tu je Ján Krstiteľ. Všimnime si, ako Ján na otázku, kto je, reaguje. Skôr než povie kto je, povie, kto nie je. „Nie som Mesiáš! Nie som Eliáš! Nie som prorok!“, povie. Pozrime sa na význam tohto typu rozmýšľania. Niektorí z nás sa radi stotožňujeme s tým, čo nie sme. To môže trvať do času, kým sa klam (dosť často i o sebaklam) nevyjaví a my nezistíme, že náš život stojí vlastne na ilúzii. Ján ilúziu, čo ako príťažlivú, odmietol.
Avšak Ján sa nestotožnil ani s tým, čím naozaj bol. Ján bol prorok, veď takto ho nazvalo neskôr Písmo. A tak ho určite nazývali i
ľudia, i Ježiš ho tak nazval, a on to musel vedieť. No Ján sa nestotožnil ani s tým.
Čo táto lekcia Jánova pre nás znamená? Keby sa niektorých z
nás opýtali, kto si, možno by ste povedali: som študent, právnik, inžinier, kňaz, riaditeľ, manžel, matka, Slovák. Toto sú naše roly. Aj keď roly sú súčasťou nášho života, my nie sme naše roly. Takéto zmýšľanie, okrem toho, že by bolo veľmi obmedzujúce, by bolo aj nebezpečné. Predstavme si, že našou rolou je: riaditeľ. A
my tento post stratíte. Znemožnia nás. Prídeme o všetko. Čo nastane? Kríza identity. Alebo vašou identitou je byť manželka. Manžel sa s vami rozvedie. Čo sa stane? Príde krízy identity. Preto odborníci hovoria, že identita sa musí definovať nie jednou vecou, ale súborom vecí. Aby, keď nám niečo z nášho života odíde, sme nestratili identitu, aby nám stále čosi zostalo.
Toto je síce dobrá rada, lenže Ján Krstiteľ sa podľa nej neriadi. On ide presne naopak. On naozaj zostáva iba pri jednej veci, ktorá je jeho rolou. Nie je to však rola proroka. Je to rola, ktorá je základom všetkých ostatných rolí. Ján hovorí: „Som hlas!“ Toto je identita Jána Krstiteľa: HLAS.
Čo je to hlas? Hlas nie je neforemný zvuk. Hlas je niečo, čo v sebe nesie posolstvo. A to aj v prenesenom zmysle, napríklad vo voľbách. Pri nich sa tiež dáva hlas. Hlas nesie názor. Prezentuje myšlienku, človeka, hodnotu. Toto všetko chceme, aby tu zostalo. Hlas nie je dôležitý. Dôležité je to, čo komunikuje. Je to ako s CD nosičom. CD nosič má zmysel natoľko, nakoľko nesie na sebe nejaký záznam.
Čo je v prípade Jána Krstiteľa posolstvo? Je to Ježiš Kristus. Jánovou identitou je teda sprostredkovávať ľuďom Krista. Pozrime, ako to pekne vysvetľuje sv. Augustín: „Ján bol hlas. Ale Pán bol „na počiatku Slovo“. Ján bol hlasom za istý čas, Kristus je večným Slovom od počiatku. Vezmi slovo – čím ostane hlas? Kde niet myšlienky, tam je len prázdny zvuk. Hlas bez slova dolieha do ucha, ale srdce nezveľaďuje. Pri zveľaďovaní nášho srdca pozorujeme istú zákonitosť. Keď rozmýšľam, čo poviem, už je slovo v mojom srdci. A keď ti chcem niečo povedať, usilujem sa dosiahnuť, aby aj v tvojom srdci bolo to, čo je v mojom. Keď skúmam, ako by sa mohlo k tebe dostať a v tvojom srdci usadiť slovo, ktoré je v mojom, použijem hlas a pomocou hlasu sa s tebou rozprávam. Zvuk hlasu prenesie k tebe zmysel slova, a keď ho preniesol, sám zvuk síce zaniká, ale slovo, ktoré k tebe preniesol je už v tvojom srdci, no z môjho srdca neodišlo. Nezdá sa ti, že keď ti zvuk priniesol slovo, akoby vravel: „On musí rásť a mňa musí ubúdať“? Zvuk hlasu doznel v službe a zanikol, akoby povedal: „A táto moja radosť je úplná.“
Držme si slovo; slovo počestné v hlbinách srdca nesmieme stratiť. Chceš poznať pominuteľný hlas a božstvo Slova, ktoré zostáva? Kde je teraz Jánov krst? Poslúžil a zanikol. Ale Kristov krst sa udeľuje aj teraz. Všetci veríme v Krista, dúfame v Krista Spasiteľa, ktorého zvestoval hlas. No pretože je ťažko rozlíšiť slovo od hlasu, pokladali aj Jána za Krista. Hlas pokladali za slovo. Ale hlas sa priznal, aby neurazil slovo. Povedal: „Ja nie som Kristus, ani Eliáš, ani prorok.“ Vraveli mu: „Kto teda si?“ Povedal: „Ja som hlas volajúceho na púšti,“ hlas ktorý prerušuje ticho.
Identitou Jána Krstiteľa teda bolo, milí priatelia, byť hlasom. A toto je cieľ identity každého človeka. Ak rozmýšľaš, kto si, je nevyhnutné, aby si si zadefinoval súbor vecí, ktoré by ti poskytli ucelený koncept tvojej identity. Až potom budeš schopný ponúknuť sa ľuďom ako dar vo vzťahoch. No ak putuješ v hľadaní svojej identity hlbšie, pôjdeš cestou sv. Jána: budeš aj ty hlasom, ktorý bude ľuďom sprostredkovávať Slovo, ktoré by ich formovalo, Krista. Budeš to robiť Slovom, ale i skutkom. A samozrejme to všetko bude plynúť z najhlbšej hĺbky, do samého jadra tvojho srdca. Bude to tak, ako hovorí apoštol Pavol vo svojom Liste Galaťanom: „Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus.“ (2, 20). Našou identitou sa teda stane Kristus, a bude to identita pevná, mocná, nezničiteľná.