Benedikt XVI.: Teológ je povolaný byť svedkom bdelého očakávania.

Vatikán (2. decembra, RV) – Dnes predpoludním prijal Benedikt XVI. na osobitnej audiencii členov medzinárodnej Teologickej komisie, ktorí sa tento týždeň stretli na riadnom zasadaní tejto komisie. Príhovor Benedikta XVI. prinášame v plnom znení:


Pán kardinál,
ctení bratia v biskupskej službe,
vážení profesori, drahí spolupracovníci!

Mám veľkú radosť, že vás môžem prijať na záver tohoročného Plenárneho zasadania Medzinárodnej teologickej komisie. Úprimne ďakujem kardinálovi Williamovi Levadovi, prezidentovi komisie, za jeho slová, ktorými sa mi prihovoril v mene vás všetkých.
Zasadanie komisie tento rok vyšlo práve na prvý týždeň adventného obdobia, ktoré nám pripomína, že každý teológ je povolaný byť človekom adventu – príchodu, teda byť svedkom bdelého očakávania, svedkom, ktorý napomáha chápaniu Slova, čo sa stalo telom. Možno povedať, že poznanie pravého Boha závisí a odvíja sa práve od tej “hodiny”, ktorú nepoznáme, od toho času, keď sa Pán vráti späť. Udržiavať neustálu bdelosť a oživovať nádej v očakávaní – práve to patrí k najdôležitejším úlohám správneho teologického myslenia, založeného na osobe toho, ktorý k nám prichádza a osvecuje naše poznanie spásy. Som rád, že sa dnes môžem spolu s vami znovu zamyslieť nad tromi témami, ktorým sa Medzinárodná teologická komisia venuje v posledných rokoch.
Prvá z nich sa týka otázky, ktorá je základnou pre každú teologickú reflexiu: je to otázka Boha a konkrétne jej vnímanie v kontexte monoteizmu, čiže viery v jedného Boha. Vychádzajúc z tohto širokého náukového horizontu, študovali ste aj tému cirkevného charakteru: význam Sociálnej náuky Cirkvi, so zvláštnou pozornosťou venovanou tematike, ktorá je dnes mimoriadne aktuálna v teologickom myslení o Bohu – a to tematike samotného stavu dnešnej teológie, jej perspektív, princípov a kritérií.
Za vyznaním kresťanskej viery v jediného Boha stojí každodenné vyznanie viery izraelského národa: “Počuj, Izrael: Pán je náš Boh, Pán jediný!” (Dt 6,4). Naplnenie neslýchaného slobodného rozhodnutia Božej lásky k ľuďom sa uskutočnilo vo Vtelení Syna v Ježišovi Kristovi. V tomto zjavení Božej intimity a v hĺbke vzťahu lásky Stvoriteľa k človeku, bola viera v jediného Boha ožiarená celkom novým svetlom – svetlom trojičným. A v trojičnom tajomstve nachádzame aj zdroj svetla pre vzájomné bratstvo medzi ľuďmi.
Kresťanská teológia spolu so životom veriacich musí obnovovať krásne a krištáľovočisté svedectvo o pôsobení trojičného Zjavenia na naše spoločenstvo. I keď etnické a náboženské konflikty vo svete sťažujú prijatie osobitosti kresťanského zmýšľania o Bohu, ako aj z neho vyplývajúceho zmýšľania o človeku, práve v mene Ježiša Krista môžu ľudia spoznať pravdu Boha Otca, ku ktorej Duch Svätý pohýna každý vzdych pozemského stvorenia (por. Rim 8). Teológia v plodnom dialógu s filozofiou môže veriacim pomôcť pochopiť a vydávať svedectvo o tom, že trojičná viera v jedného Boha je opravdivým prameňom pokoja každého človeka i celého sveta.
Východiskovým bodom každej kresťanskej teológie je prijatie tohto Božieho zjavenia: osobné prijatie Slova, ktoré sa stalo Telom a počúvanie Božieho Slova vo Svätom písme. Vychádzajúc z tohto bodu, teológia napomáha chápaniu viery a jej nasledovnému odovzdávaniu. Celé dejiny Cirkvi nám však ukazujú, že spoznanie východiskového bodu nepostačuje na dosiahnutie jednoty vo viere. Každé čítanie Biblie sa nevyhnutne nachádza v určitom kontexte, a jediným kontextom, v ktorom veriaci môže byť v plnom spoločenstve s Kristom, je Cirkev a jej živá tradícia. Musíme vždy nanovo zažívať skúsenosť prvých učeníkov, ktorí “sa vytrvalo zúčastňovali na učení apoštolov a na bratskom spoločenstve, na lámaní chleba a na modlitbách” (Sk 2,42).
V tejto perspektíve vaša komisia študovala princípy a kritériá, podľa ktorých môže byť teológia katolíckou, a zamýšľala sa aj nad súčasným prínosom teológie. Je dôležité pamätať na to, že katolícka teológia, vždy pozorná na puto, ktoré existuje medzi vierou a rozumom, zohrala dôležitú historickú úlohu pri vzniku univerzít. Táto úloha je aj dnes mimoriadne významná, ak chceme dosiahnuť symfóniu medzi vedami a vyhnúť sa vážnemu pochybeniu, akým je hlásanie viery, ktorá odporuje rozumu, či hlásanie rozumu, ktorý odporuje viere.
Teologická komisia tiež skúma vzťah medzi Sociálnou náukou Cirkvi a celou kresťanskou doktrínou. Úloha Cirkvi na sociálnom poli nie je len čímsi ľudským a jej naplnením nie je len formulácia sociálnej teórie. Premieňanie spoločnosti kresťanmi všetkých storočí je odpoveďou na príchod Syna Božieho na tento svet: jas tejto Pravdy a jeho Láska ožiaruje každú kultúru a každú spoločnosť. Svätý Ján to potvrdzuje: “Čo je láska, poznali sme z toho, že on položil za nás svoj život. Aj my sme povinní dávať život za bratov.” (1 Jn 3,16).
Učeníci Krista-Vykupiteľa teda vedia, že bez pozornosti k druhému, bez odpustenia a bez lásky k nepriateľom žiadna ľudská spoločnosť nemôže žiť v mieri: a toto všetko má svoj počiatok v prvej a základnej bunke spoločnosti, ktorou je rodina. V nevyhnutnej spolupráci zameranej na spoločné dobro – aj s tými, čo nezdieľajú našu vieru – musíme sprítomniť opravdivé a hlboké náboženské dôvody nášho poslania v spoločnosti – a zároveň od druhých očakávame, že nám ukážu svoje motivácie, aby vzájomná spolupráca mohla prebehnúť za jasných podmienok. Kto sa stretol so základmi kresťanského konania na sociálnom poli, môže v nich nájsť aj impulz k tomu, aby sa zamyslel nad samotnou vierou v Ježiša Krista.
Drahí priatelia, naše stretnutie význačným spôsobom potvrdzuje tú skutočnosť, že Cirkev potrebuje kompetentnú a vernú reflexiu teológov nad tajomstvom Boha, Ježiša Krista a jeho Cirkvi. Bez zdravej a jadrnej teologickej reflexie by Cirkev riskovala, že nebude schopná naplno vyjadriť harmóniu medzi vierou a rozumom. Zároveň však, bez verného prežívania spoločenstva s Cirkvou a bez priľnutia k jej Magistériu, ktoré je vlastným životným priestorom jej existencie, by teológia nebola schopná podať adekvátne vysvetlenie daru viery.
Chcem prostredníctvom vás popriať všetko najlepšie a poslať povzbudenie každému bratovi a sestre, ktorí sa venujú teológii v rozličných kontextoch celej Cirkvi. Zároveň s tým vám všetkým vyprosujem príhovor Márie, Pani Adventu a Matky vteleného Slova, ktorá je pre nás vzorom všetkých teologických snažení, vznešeným modelom pravého poznania Božieho Syna. Nech práve ona, Hviezda nádeje, vedie a ochraňuje vzácnu prácu, ktorú konáte pre Cirkev a v jej mene. V tomto duchu vám znovu s vďačnosťou udeľujem svoje Apoštolské požehnanie.

Preklad: Martin Kramara