Plenárne zasadanie Pápežskej rady pre rodinu

Vatikán (1. decembra, RV) – V utorok, 29. novembra, sa začalo plenárne zasadanie Pápežskej rady pre rodinu, pri príležitosti 30. výročia publikovania apoštolskej exhortácie Jána Pavla II. Familiaris Consortio (22. novembra 1981) a taktiež založenia tejto Pápežskej rady (13. mája 1981).
Úvodnému a záverečnému stretnutiu bude predsedať kard. Ennio Antonelli, predseda Pápežskej rady pre rodinu. Arcibiskup Giovanni Angelo Becciu, substitút Štátneho sekretariátu, celebroval v utorok – pri príležitosti otvorenia plenárneho zasadania – svätú omšu na oltári blahoslaveného Jána Pavla II. v Bazilike sv. Petra vo Vatikáne. Zasadanie členov Pápežskej rady pre rodinu sa nesie v duchu príprav na rok 2012, počas ktorého sa uskutočnia dve mimoriadne významné udalosti – Svetové stretnutie rodín v Miláne (v máji) a Synoda o novej evanjelizácii vo Vatikáne (v októbri).

Účastníkov zasadania dnes dopoludnia prijal na osobitnej audiencii aj pápež Benedikt XVI. Vo svojom príhovore zdôraznil nevyhnutnosť a urgentnosť „nového protagonizmu kresťanských rodín“:

„Nová evanjelizácia z veľkej časti závisí od „domácich cirkví“ (porov. Ján Pavol II., Familiaris consortio, 65). V týchto časoch – rovnako, ako sa už stalo aj v minulosti – ústup Boha, rozmach ideológií odmietajúcich rodinu a nakoniec úpadok sexuálnej etiky sa zdajú byť spojené medzi sebou. A teda, keďže ústup Boha a kríza rodiny sú navzájom spojené, tak nová evanjelizácia je neoddeliteľná od kresťanskej rodiny. Manželia nielen prijímajú Kristovu lásku a stávajú sa tak „spaseným“ spoločenstvom, ale sú aj povolaní k tomu, aby túto Kristovu lásku ďalej odovzdávali a stali sa tak „spásonosnou“ komunitou (Tamtiež, 49). Rodina založená na sviatosti manželstva je – rovnako ako celá Cirkev – povolaná prijať, vyžarovať a ukazovať svetu Kristovu lásku a jeho prítomnosť a blízkosť. Toto prijatie a odovzdávanie Božej lásky sa v rodine realizuje vo vzájomnom odovzdávaní sa manželov, vo veľkodušnej a zároveň zodpovednej prokreácii a výchove detí, ďalej v rodine a sociálnych vzťahoch, v prejavoch pozornosti voči núdznym a v účasti na cirkevných aktivitách v civilnom kontexte. Kresťanská rodina – nakoľko dokáže žiť vzájomnú lásku ako spoločenstvo a službu, ako vzájomný dar a otvorenosť voči všetkým blížnym – odráža vo svete Kristov jas a krásu Božej Trojice. Sv. Augustín o tom hovorí v jednom zo svojich známych výrokov: «Ak vidíš lásku, vidíš Trojicu!» (De Trinitate, VIII,8).“ -ľr-