Benedikt XVI. zdravotníkom: Služba blížnemu nám pomáha vidieť, čo pre nás
robí Boh
Vatikán (26. novembra, RV) – Pápež Benedikt XVI. prijal dnes na osobitnej audiencii
účastníkov konferencie, organizovanej Pápežskou radou pre pastoráciu v zdravotníctve.
Z príhovoru Svätého Otca, ktorý v Klementínskej sále adresoval asi 500 účastníkom
tohto celosvetového podujatia, vyberáme.
Drahí bratia a sestry! Je pre mňa
dôvodom veľkej radosti stretnúť sa s vami pri príležitosti 26. medzinárodnej konferencie,
organizovanej Pápežskou radou pre pastoráciu v zdravotníctve, ktorá má za cieľ zamýšľať
sa nad témou: Pastorácia v zdravotníctve v službe životu vo svetle učiteľského
úradu blahoslaveného Jána Pavla II.
Som si istý, že vaše úvahy prispeli
k prehĺbeniu „Evanjelia života”, vzácneho dedičstva magistéria blahoslaveného Jána
Pavla II. On v roku 1985 zriadil túto Pápežskú radu, aby vydávala konkrétne svedectvo
na širokom a členitom poli zdravotníctva. Zaviedol slávenie Svetového dňa chorých,
a nakoniec dal základ nadácii „Dobrý Samaritán“, ako nástroja novej charitatívnej
činnosti v prospech chudobných chorých v rôznych krajinách.
Počas mnohých a
intenzívnych rokov pontifikátu blahoslavený Ján Pavol II. ohlasoval, že služba človeku
chorému na tele a na duši je trvalým záväzkom pozornosti a evanjelizácie celého cirkevného
spoločenstva, v súlade s poslaním uzdravovať chorých, ktoré dal apoštolom Ježiš (porov.
Lk 9,2). V apoštolskom liste Salvifici doloris, z 11. februára 1984, potvrdzuje:
„Podľa všetkého bolesť patrí k činiteľom človeka, ktorými človek prevyšuje
stvorené veci: je skutočnosťou, ktorá človeka v určitom zmysle predurčuje prekonať
seba samého a akýmsi tajomným a skrytým spôsobom ho do toho nutká“ (č. 2). Mystérium
utrpenia akoby zatemňovalo tvár Boha, robiac ju takmer cudzou, alebo dokonca jej pripisuje
akúsi zodpovednosť za ľudské utrpenie, ale oči viery sú schopné vidieť hlbšie do tohto
mystéria. Boh sa vtelil, stal sa človeku blízkym, aj v najťažších situáciách. Nevylúčil
utrpenie, ale na kríži bol povýšený, na Božieho Syna, ktorý trpí až po smrť, až po
smrť na kríži, a tým zjavuje, že jeho láska zostupuje aj do najhlbších priepastí človeka,
aby mu dala nádej. Drahí priatelia, doceňujúc poklad testamentu, žitého blahoslaveným
Jánom Pavlom II. na vlastnom tele, vám želám, aby ste aj vy vykonávajúc pastoračnú
a odbornú službu mohli „objaviť na slávnom strome Kristovho kríža naplnenie
a úplné zjavenie celého Evanjelia života“ (Evangelium vitae, 50). A aby ste v
službe, ktorú poskytujete v rôznych oblastiach zdravotníckej pastorácie mohli zakúsiť,
že „Len služba blížnemu otvára moje oči, aby som videl, čo pre mňa robí
Boh a ako ma miluje“. (Deus Caritas est, 18). –jk-