Generálna audiencia Benedikta XVI.: Apoštolská cesta do Beninu

Vatikán (23. novembra, RV) – Generálna audiencia Benedikta XVI. sa dnes predpoludním konala v Aule Pavla VI. vo Vatikáne. Svätý Otec vo svojej katechéze priblížil zhromaždeným veriacim svoju apoštolskú cestu do Beninu:

Drahí bratia a sestry,
moje pocity vzbudené nedávnou apoštolskou cestou do Beninu sú vo mne ešte stále veľmi živé. Preto sa chcem dnes pozastaviť práve nad touto cestou. Úplne spontánne túžim vzdať vďaku Pánovi: On, vo svojej prozreteľnosti mi doprial, aby som sa po druhýkrát vrátil do Afriky ako nástupca sv. Petra , pri príležitosti 150. výročia počiatkov evanjelizácie Beninu a taktiež pri príležitosti oficiálneho podpísania a odovzdania africkému cirkevnému spoločenstvu posynodálnu apoštolskú exhortáciu Africae munus. Po hlbokom premýšľaní a analýze, ako aj s pomocou návrhov 2. mimoriadneho zhromaždenia Synody biskupov pre Afriku, ktorá sa konala vo Vatikáne v októbri 2009, som v tomto dokumente chcel ponúknuť niektoré dôležité línie pastoračných aktivít pre tento veľký Africký kontinent. Zároveň som chcel vzdať poctu a pomodliť sa pri hrobe významného syna Beninu i Afriky, ako aj veľkého muža Cirkvi, nezabudnuteľného kardinála Bernardina Gantina, spomienka na ktorého je veľmi živá v jeho krajine, ktorá ho považuje za Otca vlasti, ako aj celého kontinentu.

Rád by som dnes zopakoval moje poďakovanie všetkým tým, ktorí prispeli k realizácii tejto mojej púte. V prvom rade ďakujem prezidentovi Beninskej republiky, ktorý ma s veľkou úctou a srdečnosťou privítal v krajine; ďalej arcibiskupovi diecézy Cotonou a všetkým cteným bratom biskupom, ktorí ma srdečne prijali. Taktiež ďakujem všetkým kňazom, rehoľníkom, rehoľníčkam, diakonom, katechétom a nespočetnému zástupu bratov a sestier, ktorí ma sprevádzali počas týchto milostiplných dní. Prežili sme spolu dojímavú skúsenosť viery a obnoveného stretnutia so živým Ježišom Kristom, v kontexte 150. výročia evanjelizácie Beninu.

Pri nohách Svätej Panny – uctievanej v Benine mimoriadnym spôsobom najmä v Bazilike Nepoškvrneného počatia v meste Ouidah – som odovzdal ovocie 2. mimoriadneho zhromaždenia Synody biskupov pre Afriku. Podľa vzoru Márie prijala Cirkev v Afrike dobrú zvesť Evanjelia a priviedla mnohé národy k viere. Teraz sú kresťanské komunity v Afrike – ako zdôraznila aj téma synody, ako aj motto mojej apoštolskej cesty – povolané k obnoveniu vo viere, aby tak boli vždy viac v službe zmierenia, spravodlivosti a pokoja. Sú pozvané k zmiereniu vo svojom vnútri, aby sa tak stali radostným nástrojom Božieho milosrdenstva, a aby vniesli do Cirkvi svoje vlastné duchovné i materiálne bohatstvo v úsilí o spoločné dobro.

Tento duch zmierenia je prirodzene nevyhnutný aj na občianskej úrovni a vyžaduje otvorenosť voči nádeji, ktorá má oživovať aj socio-politický a ekonomický život kontinentu, ako som aj zdôraznil počas stretnutia s politickými predstaviteľmi krajiny, diplomatickým zborom a predstaviteľmi hlavných náboženstiev. Pri tejto príležitosti som chcel poukázať práve na nádej, ktorá má oživovať túto cestu kontinentu, ukazujúc túžbu po slobode a spravodlivosti, ktorá – najmä v týchto posledných mesiacoch – oživuje srdcia mnohých afrických národov. Podčiarkol som potrebu vytvorenia spoločnosti, v ktorej vzťahy medzi rozdielnymi etnikami a náboženstvami sú charakterizované dialógom a harmóniou. Všetkých som pozval k tomu, aby sa stali pravými rozsievačmi nádeje v každej situácii a v každom prostredí.

Kresťania sú ľuďmi nádeje a je nemožné, aby sa nestarali o vlastných bratov a sestry: túto pravdu som pripomenul nespočetnému zástupu veriacich, ktorí sa zhromaždili na nedeľnej eucharistickej slávnosti na Štadióne priateľstva v Cotonou. Bol to mimoriadny okamih modlitby a oslavy, na ktorom sa zúčastnili tisícky veriacich z Beninu i ostatných afrických štátov, od najstarších po najmladších: bolo to úžasné svedectvo toho, ako môže viera zjednotiť celé generácie a dokáže odpovedať na výzvy každého obdobia života.

Počas tejto dojímavej slávnosti som odovzdal predsedom jednotlivých biskupských konferencií Afriky posynodálnu apoštolskú exhortáciu Africae munus – ktorú som podpísal deň predtým v meste Ouidah – určenú biskupom, kňazom, rehoľníkom a rehoľníčkam, katechétom a laikom celého Afrického kontinentu. Zverujúc im ovocie 2. mimoriadneho zhromaždenia Synody biskupov pre Afriku som ich požiadal o ich pozorné meditovanie a plné zrealizovanie, aby účinne odpovedali na náročné evanjelizačné poslanie putujúcej Cirkvi v Afrike v treťom tisícročí. V tomto dôležitom texte nájde každý veriaci základné línie, ktoré budú sprevádzať a napomáhať ceste Cirkvi v Afrike, povolanej k tomu, aby sa stávala vždy viac „soľou zeme“ a „svetlom sveta“.

Na všetkých som sa obrátil s výzvou stať sa neúnavnými tvorcami spoločenstva, pokoja a solidarity, aby tak spolupracovali na vytváraní Božieho plánu spásy pre ľudstvo. Afričania odpovedali svojim entuziazmom na pápežovo pozvanie a na ich tvárach – naplnených zapálenou vierou a presvedčeným priľnutím k Evanjeliu života – som mohol opäť spoznať potešujúce znamenia nádeje pre veľký africký kontinent.

Dotkol som sa týchto znamení aj na stretnutí s deťmi a potom s trpiacimi. Vo farskom Kostole sv. Rity som skutočne okúsil radosť zo života, veselosť a entuziazmus nových generácií, ktoré predstavujú budúcnosť Afriky. Pred slávnostným zástupom detí, jedným z mnohých zdrojov a bohatstiev kontinentu, som poukázal na osobu sv. Kizita, ugandského chlapca, zabitého pretože chcel žiť podľa Evanjelia, a vyzval som každého, aby svedčil o Ježišovi pred svojimi vrstovníkmi. Návšteva vo foyeri „Pokoj a radosť“, spravovanom Misionárkami lásky Matky Terezy, mi priniesla moment veľkého dojatia pri stretnutí s opustenými a chorými deťmi a umožnila mi vidieť celkom konkrétne, ako láska a solidarita dokážu sprítomniť v slabosti silu a náklonnosť zmŕtvychvstalého Krista.

Radosť a apoštolské zanietenie, s ktorým som sa stretol medzi kňazmi, rehoľníkmi, rehoľníčkami, seminaristami a laikmi, zhromaždenými vo veľkom počte, predstavuje znak nádeje pre budúcnosť Cirkvi v Benine. Vyzvúc všetkých k autentickej a živej viere a ku kresťanskému životu vyznačujúcemu sa čnosťami, som povzbudil každého, aby žil svoje poslanie v Cirkvi s vernosťou učeniu Magistéria, v spoločenstve medzi sebou a so svojimi pastiermi, naznačiac zvlášť kňazom cestu svätosti, vo vedomí, že služba nie je iba jednoduchá spoločenská funkcia, ale je to prinášanie Boha človeku a človeka k Bohu.

Intenzívnym okamihom spoločenstva bolo stretnutie s episkopátom Beninu, keď sme uvažovali osobitným spôsobom o pôvode evanjeliovej zvesti v ich krajine, o diele misionárov, ktorí štedro darovali svoj život, neraz hrdinským spôsobom, aby bola Božia láska ohlasovaná všetkým. Biskupom som adresoval pozvanie, aby v rodinách, farnostiach, spoločenstvách a cirkevných hnutiach vhodným spôsobom uplatňovali pastoračné iniciatívy pre podporu neustáleho opätovného objavovania Svätého písma, zdroja duchovnej obnovy a príležitosti k prehĺbeniu viery. Z tohto obnoveného priblíženia sa k Božiemu slovu a znovuobjavenia svojho krstu, laickí veriaci budú čerpať silu pre svedectvo svojej viery v Krista a v jeho evanjelium vo svojom každodennom živote. V tejto kľúčovej fáze pre celý kontinent Cirkev v Afrike, so svojím ušľachtilým úsilím v službe evanjeliu, s odvážnym svedectvom aktívnej solidarity, bude môcť byť protagonistom nového obdobia nádeje. V Afrike som videl sviežosť vyjadrenia „áno“ životu, sviežosť v náboženskom zmysle a v zmysle nádeje, vnímanie skutočnosti v jej celistvosti s Bohom a nezredukovanej na pozitivizmus, ktorý napokon uhasí nádej. To všetko hovorí o tom, že na tomto kontinente je zásobáreň života a vitality pre budúcnosť, s ktorou môžeme počítať, s ktorou môže počítať Cirkev.

Táto moja cesta zahŕňala aj veľkú výzvu pre Afriku, aby zamerala všetko úsilie na ohlasovanie evanjelia tým, ktorí ho ešte nepoznajú. Ide o obnovenie snahy o evanjelizáciu, ku ktorej je povolaný každý pokrstený, podporujúc zmierenie, spravodlivosť a pokoj. Panne Márii, Matke Cirkvi a Našej Panej Afriky, zverujem tých, ktorých som mal možnosť stretnúť na tejto mojej nezabudnuteľnej apoštolskej ceste. Jej zverujem Cirkev v Afrike. Nech materinské orodovanie Panny Márie, „ktorej srdce je vždy nasmerované k Božej vôli, podporuje každú snahu o obrátenie, upevní každú iniciatívu zmierenia a posilní každé úsilie v prospech pokoja vo svete, ktorý je smädný a hladný po spravodlivosti“ (Africae munus, 175).


Preklad: Ľubomír Rebek