Sv. Kizito a ugandskí mučeníci

Vatikán/Benin (19. novembra, RV) – Svätý Otec počas stretnutia s deťmi vo Farnosti sv. Rity v Cotonou vo svojom príhovore spomenul sv. Kizita. Ponúkame krátky životopis tohto málo známeho svätca i ďalších tzv. ugandských mučeníkov (sv. Karol Lwanga a jeho 21 spoločníkov):

Katolícka cirkev uctieva ako tzv. ugandských mučeníkov skupinu 22 sluhov, pážat a funkcionárov kráľa Bugandy (časť územia dnešnej Ugandy), ktorých obrátili na kresťanstvo Africkí misionári Charlesa Lavigerieho. Bugandský kráľ ich nechal v období od 15. novmbra 1885 do 27. januára 1887 umučiť. Kráľ Mwanga II., ktorý nastúpil na trón po smrti kráľa Mutesu – konvertitu na kresťanstvo – odsúdil na smrť Karola Lwangu a všetkých spoločníkov, ktorí sa odmietli vzdať kresťanskej viery. Počas tohto obdobia prišla o život stovka kráľovských pážat, z ktorých väčšina mala 13 – 24 rokov. Jedným z týchto mučeníkov bol aj sv. Kizito, ktorý bol umučený vo veku iba 13 rokov.

Pápež Benedikt XV. dňa 6. júna 1920 vyhlásil 22 z nich za blahoslavených. V r. 1964 boli kanonizovaní pápežom Pavlom VI.. Ugandskí mučeníci sú prvými subsaharskými Afričanmi, uctievanými Katolíckou cirkvou ako svätí.

Pápež Benedikt XV. spomína sv. Kizita vo svojom breve s názvom In Africam Quisnam (6. júna 1920) týmito slovami:

„Kizito, nevinná duša, mladší než ostatní – podstúpil mučeníctvo ako 13-ročný, syn jedného z najvyšších kráľových hodnostárov, žiariaci čistotou a silou ducha, krátko pred uväznením prijal krst od Karla Lwangu. Kráľ, hnaný svojou zvrhlosťou, sa márne snažiť pritiahnuť tohto odhodlaného mládenca na svoju stranu. Kizito tak rázne pokarhal niektorých kresťanov, ktorí sa rozhodli ujsť, že oni zrazu – už bez strachu – pevne stáli pred kráľom Mwangom. Keď nadišiel okamih smrti, presvedčil ich, aby všetci spolu – držiac sa za ruky – nestratili odvahu a prijali svoj osud.“ -ľr-