Stretnutie Benedikta XVI. s biskupmi Beninu

Vatikán/Benin (19. novembra, RV) – Po príchode zo stretnutia s deťmi vo farnosti sv. Rity sa Benedikt XVI. stretol na Apoštolskej nunciatúre s biskupmi Beninu. Vo svojom príhovore v kaplnke nunciatúry Svätý Otec poukázal na jubileum 150 rokov od príchodu prvých misionárov do krajiny a vyzval, aby toto výročie bolo pre celú Cirkev v Benine príležitosťou duchovnej obnovy. Zdôraznil význam a dôležitosť ohlasovania Ježiša Krista, ku ktorému sú osobitným spôsobom povolaní práve biskupi. Pripomenul im dôležitosť starostlivosti a formácie nových kňazov a na príklade Božieho konania v dejinách krajiny ich povzbudil k nádeji.

Na stretnutí sa zúčastnili aj kardináli a biskupi, ktorí tvoria oficiálny sprievod Benedikta XVI. na jeho 22. zahraničnej ceste. Potom nasledovala spoločná večera v priestoroch Apoštolskej nunciatúry.

Príhovor Benedikta XVI. prinášame v plnom znení:

„Páni kardináli,
drahý Mons. Ganyé, predseda Konferencie biskupov v Benine,
drahí bratia v biskupskej službe!

Je pre mňa veľkou radosťou v
tento večer sa spoločne s vami stretnúť, s
vami, ktorí ste pastiermi Katolíckej cirkvi v
Benine. Ďakujem predsedovi vašej biskupskej konferencie Mons. Antoineovi Ganyéovi, arcibiskupovi Cotonou, za bratské slová, ktoré práve povedal vo
vašom mene. Som rád, že spolu s vami môžem vzdať vďaky Pánovi pri príležitosti osláv 150-teho výročia začiatku evanjelizácie vašej krajiny. Skutočne, 18. apríla 1861 prví misionári z Africkej misijnej spoločnosti sa vylodili v
Ouifahu, začnúc takto novú stránku ohlasovania evanjelia v
Západnej Afrike. Všetkým misionárom, biskupom, kňazom, rehoľníkom a rehoľníčkam, laikom pochádzajúcich z rôznych krajín alebo pôvodom z
tejto krajiny, ktorí nasledovali od tej doby až do dneška, je Cirkev osobitne vďačná. Títo veľkoryso urobili zo svojho života dar, niekedy až hrdinským spôsobom, aby sa Božia láska ohlasovala všetkým.

Oslava tohto výročia musí byť pre vašu komunitu a pre každého jej člena príležitosťou k hlbokej duchovnej obnove. A je na vás, pastieroch Božieho ľudu, rozpoznať jej obrysy vo
svetle Božieho slova. Rok viery, ktorý som chcel verejne ohlásiť pri príležitosti päťdesiateho výročia začiatku Druhého Vatikánskeho koncilu, bude určite vhodnou príležitosťou, ktorá umožní veriacim znovuobjaviť a prehĺbiť svoju vieru v
osobu Spasiteľa ľudstva. Skutočne, títo muži a ženy umiestnili Krista do stredu svojho života, počas 150 rokov mali odvahu obetovať všetko pre službu evanjelia. Dnes ten istý postoj musí byť v
centre života celej Cirkvi. Je to tvár Krista ukrižovaného a osláveného, ktorá nás všetkých musí viesť a tak svedčiť. Tento prístup vyžaduje neustálu konverziu, ktorá dáva novú silu prorockej dimenzii nášho ohlasovania. Od tých, ktorí dostali poslanie viesť Boží ľud, sa očakáva, že budú prebúdzať a napomáhať pri rozoznávaní znakov Božej prítomnosti v
srdciach ľudí a v
udalostiach. Všetci veriaci môžu prežívať osobné a komunitné stretnutie s
Kristom, aby sa tak stali ohlasovateľmi! Toto stretnutie s
Kristom musí byť pevne zakorenené v
prijímaní a meditovaní Božieho slova. Skutočne, Sväté písmo musí zaberať centrálne miesto v
živote Cirkvi a v
živote každého kresťana. Povzbudzujem vás k tomu, aby ste z
tohto znovuobjavenia urobili zdroj neustálej obnovy, aby zjednocovala každodenný život veriacich a bola stále v
srdci každej cirkevnej činnosti.

Toto Božie slovo si Cirkev nemôže nechať len pre seba, ale je povolaná ohlasovať ho svetu. Tento Jubilejný rok musí byť pre cirkvi v
Benine privilegovanou príležitosťou k
oživeniu jej misijného vedomia. Apoštolská horlivosť, ktorá by mala animovať všetkých veriacich, pochádza priamo z
ich krstu, a preto sa nikto nemôže vyhnúť zodpovednosti vyznávať svoju vieru v
Krista a jeho evanjelium, kdekoľvek sa veriaci nachádzajú, a v
ich každodennom živote. Pokiaľ ide o biskupov a kňazov, oni sú pozvaní prebudiť toto povedomie v
rodinách, farnostiach, v komunitách a v rôznych náboženských hnutiach. Opäť by som chcel upozorniť na kľúčovú úlohu katechétov pri misijnej činnosti vašich diecéz. Na druhej strane, ako som uviedol v
posynodálnej Apoštolskej exhortácii Verbum Domini, „v žiadnom prípade sa Cirkev nemôže obmedziť len na pastoračnú službu údržby pre tých, ktorí už poznajú Kristovo evanjelium. Misionársky impulz je jasným znakom zrelosti cirkevného spoločenstva“ (číslo 95). Cirkev teda musí ísť ku všetkým. Povzbudzujem vás k tomu, aby ste pokračovali vo
vašom úsilí s
cieľom zdieľania misijných pracovníkov z chudobnejších diecéz, či už ide o
vašu krajinu alebo o iné africké krajiny alebo kontinenty. Nebojte sa vzbudzovať misijné povolania kňazov, rehoľníkov a rehoľníčok ako aj laikov!

Aby svet uveril v slovo, ktoré Cirkev ohlasuje, je nevyhnutné, aby Kristovi učeníci boli medzi sebou jednotní (porov. Jn 17,21). Vodcovia a pastieri vášho ľudu - vy ste povolaní mať živú účasť na vedomí sviatostného bratstva, ktoré vás zjednocuje v
jednej misii, ktorá je vám zverená tak, aby ste sa stali účinnými znameniami a promótormi jednoty vo vašich diecézach. K
vašim kňazom, okrem postoja počúvania, musí prevážiť osobná a otcovská pozornosť, aby oni, vedomí si dobra, ktoré chcete pre nich, žili pokojne a úprimne svoje kňazské povolanie, a vyžarujúc ho radostne okolo seba verne vykonávali svoje povinnosti. Vyzývam vás preto k pomoci kňazom a veriacim, aby aj oni znovuobjavili krásu kňazstva a kňazskej služby. Ťažkosti, s ktorými sa stretávate a ktoré môžu byť niekedy vážne, nesmú byť nikdy motívom straty nádeje, ale naopak, podnetom a prebudením u kňazov a biskupov k
hlbokému duchovnému životu, ktorý naplní ich srdcia stále väčšou láskou ku Kristovi a prekypujúcou horlivosťou pre posvätenie Božieho ľudu. Posilnenie väzieb bratstva a priateľstva medzi všetkými bude rovnako veľkou podporou, ktorá umožní napredovať pri hľadaní duchovného a ľudského rastu.

Milí bratia v biskupskej službe, formácia budúcich kňazov vašej diecézy je realitou, ktorá vám osobitne leží na srdci. Živo vás povzbudzujem k tomu, aby sa stala jednou z vašich pastoračných priorít. Je dôležité, aby solídna ľudská, intelektuálna a duchovná formácia umožnila mladým ľuďom dosiahnuť osobnú, psychologickú a emocionálnu rovnováhu, ktorá ich pripraví na prijatie reality kňazského života, najmä v
oblasti vzťahov. Okrem toho, ako som povedal v
liste, ktorý som nedávno adresoval všetkým seminaristom, „najdôležitejšou vecou na ceste ku kňazstvu a počas celého kňazského života je osobný vzťah s
Bohom v
Ježišovi Kristovi. Kňaz […] je Božím poslom medzi ľuďmi. Chce viesť k Bohu a tak napomôcť rastu aj skutočnému spoločenstvu ľudí medzi sebou. V tomto zmysle sa seminaristi musia naučiť žiť v
neustálom kontakte s
Bohom. Preto výber formátorov je dôležitá a zodpovedná úloha, ktorá náleží biskupom. Vyzývam vás k tomu, aby ste ju vykonávali s rozvážnosťou a diskrétnosťou. Formátori, okrem nevyhnutných ľudských a intelektuálnych kvalít, musia v
srdci rásť na ceste ku svätosti, ako aj mať schopnosť pomôcť mladým ľuďom pri hľadaní Božej vôle v
ich živote.

Biskupská služba, ku ktorej vás Pán povolal, má svoje radosti a svoje bolesti. Dnes večer, keď sa s vami stretávam, by som chcel zanechať každému z vás posolstvo nádeje. Počas týchto posledných 150 rokov Pán urobil veľké veci uprostred Beninského ľudu. Buďte si istí, že on vás bude aj naďalej každodenne sprevádzať vo vašom záväzku a v službe evanjelizácie. Buďte vždy pastiermi podľa Božského srdca, autentickými služobníkmi evanjelia. To je to, čo muži a ženy našej doby očakávajú od vás.

Milí bratia v biskupskej službe, na konci nášho stretnutia by som chcel vyjadriť moju veľkú radosť z návratu na africkú pôdu a najmä do Beninu pri tejto dvojakej príležitosti - osláv 150–teho výročia evanjelizácie vašej krajiny a
odovzdania post-synodálnej Apoštolskej exhortácie Africae munus. Chcel by som poďakovať vám a prostredníctvom vás celému Beniskému ľudu za vrelé prijatie, povedal by som jednoducho „africké prijatie“, ktoré ste mi prejavili. Zverujem Panne Márii, Našej Africkej Pani, každú z
vašich diecéz, rovnako ako váš ľud a vašu biskupskú službu. Ona nech bdie nad všetkým ľudom Beninu! Z celého srdca vám udeľujem vrúcne apoštolské požehnanie, ako aj kňazom, rehoľníkom a rehoľníčkam, katechétom a
všetkým veriacim vašej diecézy.“
Preložil: Peter Dufka SJ