Príhovor brata Richarda Jombíka OH pre chorých

Vatikán (13. novembra, RV) - Dnešný príhovor pre chorých pripravil brat Richard Jombík O.H. z Hospitálskej rehole sv. Jána z Boha. Načítal Peter Farkaš.

Choroba ako zmena smeru života?

Bratia a sestry, ktorých spája utrpenie tela a duše!
Choroba je stav tela, ktorý si nikto neželá, nevyberá a predsa príde náhle. Prekvapí tak, ako letný dážď, ktorý príde za jasnej oblohy. Rozdiel medzi letným dažďom a chorobou je v tom, že príde a odíde, pri chorobe však vždy ostane následok.

Od nepamäti mali ľudia rešpekt pred chorobou a bránili sa jej rôznymi čarami a zaklínaniami. Prví lekári sa aj menovali zaklínači. Podstata zaklínania spočívala v nachádzaní princípu porušenia rovnováhy v ľudskom tele a jej vyrovnaní pomocou prírodných techník a liečivých rastlín. To je odhad, o ktorom sa môžeme domnievať, že to tak bolo, a že takto ľudia kedysi liečili choroby. Prečo sa ľudia vlastne boja choroby a porušenia vnútornej rovnováhy v organizme? Každý človek má svoje životné predstavy, čo chce robiť, ako to chce robiť, žije v týchto predstavách a ich prerušenie spôsobí zmenu, ktorej sa musí prispôsobiť. Podľa toho, ako si buduje svoj život, sa vie prispôsobiť novým situáciám a zmenám.

Trochu nazrime do týchto zmien, ktoré sú vyvolané chorobou: človek nemôže pokračovať v tom, čo bežne robí, ale zastaví sa, spomalí a zmení smer. Strach z choroby spôsobí toto zastavenie a zmenu smeru, lebo má nadstavený celý život na nejaké smerovanie a zrazu zmena. A aby nemusel podstúpiť túto zmenu, uteká pred chorobou, pred jej následkami, pred tými, čo nachádzajú zmeny v organizme.

My sme ľudí, ktorí sa zaoberajú chorobou, nazvali lekári, všeobecne zdravotníci. Potom by sme ich mali nazvať chorobníci, lebo zdravotník by mal byť ten, kto sa zaoberá zdravím. Zdravotnícke zariadenie je budova, kde prichádzajú zdraví, aby.....? A neviem dopovedať, prečo tam má prísť niekto, kto je zdravý. Nemecký výraz dom chorých vystihuje lepšie tento postup- že človek príde niekde preto, lebo je chorý a hľadá zdravie a aj pojem zdravotníctvo - veda o zdraví hovorí, že tu sa bude jednať o niečo, čo bolo a čo má nastať, aby mohol človek pokračovať vo svojom vytýčenom životnom smere.

Keď sme sa dostali k tomu, že sa niečo stalo s
človekom čo nechcel, aby sa stalo, potom ľahšie pochopíme zmysel utrpenia. Utrpenie prichádza preto, lebo je to tajomstvo nášho Pána a Stvoriteľa. Môžeme si myslieť, že sa spolupodieľame na spáse ľudstva, že pomáhame na ozdravení človeka z hriechu, ale to sú domnienky, ktoré nám pomáhajú vysvetliť si tento stav. Jednoducho, nie je dôležité, prečo to je, dôležité je, že sa snažíme vyťažiť z tohto stavu dobro, ktoré nám Pán ponúka. Tak to chápe dnes blahoslavený Ján Pavol II. vo svojom apoštolskom liste Salvifici doloris o zmysle kresťanského utrpenia - z 11. februára 1984 a neskôr, keď 11.február 1992 vyhlásil deň zjavenia Lurdskej Panny Márie dievčaťu, dnes svätej Bernardete, za Svetový deň chorých.

Stalo sa to, že choroba sa stala nie nejakým zlom, ktoré prišlo na človeka, lebo urobil niečo zlé, ale preto, aby ukázal svoju lásku prejavenú na trpezlivosti zo strany toho, ktorý je trpezlivý, latinské slovo patientia, a aj tých, ktorí sa starajú o pacienta, chorého, aby mu prinavrátili zdravie, alebo aspoň ho priviedli na zmenenú cestu, ktorou by mohol pokojne pokračovať v zmenených podmienkach. Potom aj naše slovo zdravotník začína mať zmysel: je to hľadač zdravia, v chorom tele trpiaceho otvára nové možnosti k pochopeniu toho, prečo musí človek trpieť, prečo je choroba, prečo choroba príde raz u mladého, inokedy u starého človeka.

Spomínam si na príbeh muža, ktorý sa tešil svojmu zdraviu tým, že mal úspechy v práci, v spoločenskom živote. A zrazu jeho auto havarovalo a úspešný muž žije nie svoje úspechy, ale trpezlivé znášanie starostlivosti o svoje telo ošetrujúcimi.Iný príbeh hovorí o človeku, ktorý poznal svoju slabosť, poznal svoje chyby a keď jedného dňa pociťoval niečo ako bolesť, nechutenstvo, musel navštíviť lekára. Ten mu povedal: „Ste chorý, musíte sa liečiť. Musíte robiť tak, aby mohlo všetko v tele pôsobiť ako predtým.“ Zamyslel sa nad sebou a hovorí si: „Dosť! Od dnešného dňa začnem robiť tak, aby sa všetko napravilo.“ Zmenil prostredie, životný štýl, spôsob stravovania a nastala zmena. U človeka, ktorému lekári predpovedali možný skorý odchod z tohto sveta, žil ďalších dvadsať rokov pri plnom zdraví. Spomínam si ešte na jeden príbeh krátkeho života: chrípka, prechladnutie, návšteva lekára a liečba chrípky. Teplota neustupovala. Nebolo to však prechladnutie, bola to choroba krvi a mladý organizmus buď nezvládol vírus, alebo vo svojom živote splnil svoju životnú úlohu a bol povolaný do večnej radosti svojho Stvoriteľa.

Všetky tri príbehy majú spoločného menovateľa, a to zmenu smeru života. Činiteľ bol u jedného náhla technická porucha, u druhého vlastné poškodzovanie tela a u ďalšieho neznáma príčina poškodenia, ktorá vyvolala známe príznaky choroby. Netreba sa zamýšľať, prečo sa to stalo. Treba si postaviť otázku, ako som ja pripravený na prijatie zmien v mojom tele, v mojom živote. Som schopný postaviť svoj život na tú koľaj, ktorá sa mi práve ponúka, alebo chcem trvať na svojom štýle života, ktorý sa mi zdá pohodlný, lebo nemusím nič meniť? To znamená, že radšej budem žiť v napätí a druhým spôsobovať zlo, len aby som nemusel seba meniť, a nechám nech druhí menia prostredie, aby som ja mohol žiť svoj pohodlný život. Moje zdravie je spojené s mnohými ľuďmi na svete: ak budem žiť zdravo, teda nebudem spôsobovať zmenu vo vnútornom prostredí organizmu, potom sa aj mnoho iných ľudí naplní pokojom, ktorý je základom pre zmeny potrebné na prispôsobenie sa momentálnej situácii vychádzajúcej z daného prítomného okamihu.

Choroba nie je niečo, čoho by sme sa mali báť. Choroba je nový začiatok niečoho. Je to príležitosť zmeniť sa, dať ľuďom poznať, že nie silní a úspešní majú všetky práva v tomto svete, ale aj slabí a možno menej úspešní na prvý pohľad, no viac úspešní vo svojom vnútri.
Spomínam si na slová amerického románu Erik, ktorý hovorí: „Musím byť silný preto, aby som dokázal druhým, že chcem, aj keď nemôžem, ale snažím sa, aby mali radosť z toho, že sa snažím." Je to príbeh mladého chlapca, ktorý trpel na leukémiu a pri každom zhoršení stavu sa snažil dokázať, že znovu a znovu sa chce dostať z neho. Vždy si plánoval, čo bude robiť, keď sa mu zlepší stav a potom to aj vykonal. Až do posledného štádia, v ktorom myslel na koniec, ale pred druhými pôsobil tak, akoby sa znovu mal dostať do plného zdravia.

Tak prajem aj ja všetkým ľuďom, ktorí musia žiť v takýchto zmenených podmienkach svojho zdravia, aby dokázali trpezlivo a úspešne prinášať pokoj, lásku a úsmev do prostredia, kde sú postavení. Nie je to želanie len chorým, ale aj tým, ktorí ešte ani netušia, čo môže prísť zajtra.