Benedikt XVI.: Múdrosťou je konať skutky milosrdenstva zavčasu

Vatikán (6. novembra, RV) - Príhovor Benedikta XVI. pred nedeľnou modlitbou Anjel Pána.

Drahí bratia a sestry!
Biblické čítania dnešnej nedele nás pozývajú aby sme znova uvažovali nad večným životom, tak ako sme začali pri Spomienke na všetkých verných zosnulých. V tejto otázke sa môže vidieť jasný rozdiel medzi tými, ktorí veria a tými, ktorí neveria. Alebo sa môže rovnako povedať: medzi tým, kto dúfa a tým, kto nedúfa. Ako píše svätý Pavol Solúnčanom: „Nechceme, bratia, aby ste nevedeli, ako je to so zosnulými, aby ste sa nezarmucovali ako ostatní, čo nemajú nádej“. (1 Sol 4,13). Viera v smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista znamená, aj v tomto prípade, rozhodujúci rozdiel. Svätý Pavol vždy pripomína kresťanom v Efeze, že prv než prijali Radostnú zvesť, boli „bez nádeje a bez Boha na svete“ (Ef 2,12). V skutočnosti náboženstvo Grékov, mýty a pohanské kulty, neboli v stave vniesť svetlo do tajomstva smrti, tak ako hovorí jeden antický nápis: „In nihil ab nihilo quam cito recidimus“, čo znamená: „Ako rýchlo padáme z ničoty do ničoty“. Ak odstránime Boha, ak odstránime Krista, svet znovu upadne do prázdnoty a tmy. Toto sa odráža aj vo vyjadreniach súčasného nihilizmu. Nihilizmu, ktorý si často vôbec neuvedomuje, že nakazuje mnohých mladých.
V dnešnom evanjeliu sa nachádza jedno slávne podobenstvo, ktoré hovorí o 10 pannách pozvaných na svadobnú hostinu, symbol nebeského kráľovstva, večného života (Mt 25,1-13). Je to radostný obraz, prostredníctvom ktorého Ježiš učí pravde, ktorá nás privádza do diskusie o týchto desiatich pannách: päť ich vstupuje na hostinu, pretože pri príchode ženícha mali dostatok oleja na zapálenie svojich lámp, zatiaľ čo iných päť zostalo vonku, pretože hlúpe, nemali toho oleja dostatok. Čo vlastne znamená ten olej tak nevyhnutný na to, aby bolo možné vstúpiť na svadobnú hostinu? Svätý Augustín (porov. Rozhovory duše s Bohom 93, 4) a iní antickí autori v tom nachádzali symbol lásky, ktorý sa nedá kúpiť, ale iba prijať ako dar, ktorý sa chráni svojou intímnosťou a uskutočňuje skutkami. Skutočnou múdrosťou je, využiť smrteľný život na konanie skutkov milosrdenstva, pretože po smrti to už viac nebude možné. Keď budeme zobudení k poslednému súdu, ten sa bude konať práve na základe vykonanej lásky počas pozemského života (porov. Mt 25, 31-46). Táto láska je Kristovým darom, ktorý do nás vlieva Duch Svätý. Kto verí v Boha – Lásku, nesie v sebe neprekonateľnú nádej ako lampu, ktorou prechádza cez noc smrti a prichádza na veľkú oslavu života.
Prosme Pannu Máriu, Stolicu múdrosti, aby nás učila skutočnej nádeji, tej, ktorá sa stala v Ježišovi telom. On je cesta, ktorá vedie z tohto života k Bohu, do večnosti. On nám dal spoznať Otcovu tvár, a takto nám daroval nádej plnú lásky. Kvôli tomu sa Cirkev obracia na Pánovu Matku slovami: „Vita, dulcedo, et spes nostra“. Od nej sa učme žiť a umierať v nádeji, ktorá nesklame.

V závere Svätý Otec predniesol výzvu:

So znepokojením sledujem tragické udalosti, ku ktorým došlo v uplynulých dňoch v Nigérii. Modlím sa za obete a vyzývam na zastavenie každého násilia, ktoré nerieši problémy, ale ich zväčšuje tým, že zasieva nenávisť a rozdelenie aj medzi veriacimi. – js -


Preložil: Jozef Šofranko SJ