Zamyslenie pripravil
P. Milan Bubák, SVD „Nenechávajte sa volať učiteľmi, ani otcami...“ Tieto slová
nám rezonujú z dnešného evanjelia. A predsa vieme, že tituly učiteľ a otec sa používajú,
a to nielen v katolíckej tradícii. V ortodoxnej tradícii je známy koncept púštnych
otcov. Teda slovo otec pre duchovnú osobu je dosť zaužívaný. Ak však Ježiš hovorí,
že sa nemáme nazývať otcami, je tu problém. Ak ideme do veci hlbšie a dôslednejšie
potom tento problém nastáva nielen u otcov duchovných otcov, ale aj na otcov telesných.
Ani telesný otec by sa nemal nechať volať otcom! Ja viem, že by ste sa mohli usmievať:
veď telesný otec je naozaj otec... Nie je to otec v prenesenom a symbolickom slova
zmysle, ako je to pri otcovstve duchovnom. No Ježiš nerobí výnimku: že by sme sa nemali
nechať volať otcami len v duchovnom zmysle, ale v telesnom už áno. On hovorí: „...Otcom
nevolajte nikoho na zemi...“ A to isté hovorí o učiteľoch. Aké je teda vysvetlenie?
Pri hľadaní odpovede na túto otázku, pozrime sa najprv na to, kto je učiteľ a
kto otec, teda hľadajme definíciu týchto dvoch slov. Slovo učiteľ by sme mohli napojiť
na múdrosť. Učiteľ je teda ten, kto odovzdáva múdrosť. A hoci učiť možno a treba čokoľvek,
učiteľom v najpravejšom zmysle slova je iba človek, ktorý učí múdrosť života alebo
pravdu o živote. Takým bol napríklad Šalamún, o ktorom je známe, že učil múdrosť a
to až tak, že ho chodili počúvať ľudia z ďaleka. My tiež vyhľadávame učiteľov, ktorí
by nás učili nielen novým zručnostiam, ale hlavne tomu, ako žiť, hlavne ako žiť dobre.
Slovo otec, by sme zasa mohli napojiť na život. Otec je pôvodca a darca života.
Otec plodí nový život. Život je však možné odovzdávať nielen v telesnom zmysle, ale
aj v zmysle duchovnom. Spomeňme si, čo hovorí apoštol Pavol vo svojom liste Filemónovi,
keď mu vracia utečeného otroka Onézima, s prosbou, aby mu udelil slobodu: „...prosím
ťa za svojho syna Onezima, ktorého som splodil v okovách.“ (Flm 1, 10). Pavol bol
vo väzení, tak ako bol vo väzení aj Onezimos. A tam Onezima získal pre Krista, „splodil
ho v okovách“, ako on sám hovorí. Slovo splodiť je napojené na otcovstvo. A plodí
sa život. Myslím, že mnohí z nás môžu jasne označiť človeka, ktorý im daroval
život v tomto symbolickom zmysle: povedzme nám pomohol oslobodiť sa od ťažkej závislosti,
či depresie alebo beznádeje. Po smrti prišiel život. A týchto ľudí označujeme – aj
keď nie vždy výslovne – termínom „otec“. Z toho, čo sme si povedali vidíme, že
termíny učiteľ a otec sú zaužívané a prijaté a ťažko by sme sa ich dokázali vzdať.
Ako však chápať slová Kristove: „Nenechávajte sa volať ani Učiteľmi ani Otcami?“ Myslím,
že vysvetlenie je v hre slov: pôvodca a sprostredkovateľ. Pôvodca je človek,
ktorý si nárokuje titul zdroja: je zdrojom toho, čo odovzdáva. Sprostredkovateľ naopak
netvrdí, že on je zdrojom toho, čo hovorí. On iba odovzdáva to, čo prijal od iného,
od zdroja. Ak Ježiš hovorí: „...nedávajte sa nazývať Učiteľmi“ znamená to: „neučte
ľudí, že vy ste pôvodcami toho, čo učíte“. Alebo „ak ste otcami, že vy ste pôvodcami
života, ktorý dávate. Vy nie ste pôvodcami ani náuky ani života. Vaše učiteľstvo i
vaše otcovstvo je sprostredkované. Jediným prameň všetkej múdrosti je Boh. Jediným
je pôvodcom každého života je Boh.“ Preto správny učiteľ sa snaží spoznávať múdrosť
nie svoju, ale Božiu a túto učiť. A naozaj múdry učiteľ je ten, ktorému samému sa
podarilo napojiť sa na zdroj múdrosti. Podobne, skutočným otcom bude ten, kto je schopný
rozpoznať, že aj keď splodil život, on sám nie je život. Život, ktorý on odovzdal,
je život, ktorý on sám pred tým prijal. Čo to bude znamenať? Bude to znamenať:
Pokoru. Ani učiteľ ani Otec, či už v telesnom alebo len duchovnom slova zmysle neupadnú
do pocitu velikášstva. Oni sú len pokornými odovzdávateľmi toho, čo prijali. Oni múdrosť
ani život nevymysleli. Oni ich len sprostredkovávajú. Ďalej to bude znamenať povinnosť
napájať sa na zdroj múdrosti a života. Tak, ako sa hadica napája na zdroj vody, aj
učiteľ a otec bude musieť byť napojený na zdroj múdrosti a života. Inak nemá čo odovzdávať.
Ak si teda učiteľ, neostaň na povrchu. Aj keď je veľa pekných vecí v tom, čo ako
učiteľ odovzdávaš, predsa tou najkrajšou a najpotrebnejšou náukou je pravda života.
Spoznávaj ju a odovzdávaj ju. Ako správny učiteľ si nielen informátorom ale aj formátorom.
Odovzdávaš nielen informácie, ale formuješ i životy. Ak si otec, a teda odovzdal
si telesný život svojím deťom, neskonči len pri tom. Odovzdávaj tento život ďalej,
pokračuj v jeho odovzdávaní v zmysle otcovstva duchovného. Objavuj ho najprv sam pre
seba v napájaní sa na zdroj života a následne ho odovzdávaj ďalej svojím deťom. Nech
nás náš nebeský Otec vedie k tomu, aby sme boli dôslednými otcami a nech nás náš učiteľ
Kristus vedie, aby sme sa stávali vernými učiteľmi.