Svetová finančná reforma podľa Pápežskej rady pre spravodlivosť a pokoj
Vatikán (24. októbra, RV) – Pápežská rada pre spravodlivosť a pokoj zverejnila
dnes nótu s názvom: „K reforme medzinárodného finančného a menového systému
v perspektíve verejnej autority s univerzálnou kompetenciou“. Dokument prezentoval
kardinál Peter Turkson, predseda pápežskej rady, jej sekretár Mons. Mario Toso a prof.
Leonardo Bacchetti, docent politickej ekonómie na Univerzite Tor Vergata v Ríme. Pápežská
rada pre spravodlivosť a pokoj berie týmto na vedomie apel Svätého Otca z encykliky
Caritas in Veritate premeniť krízu na výzvu a príležitosť k rozlišovaniu a novému
plánovaniu. Finančná a hospodárska kríza, ktorou prechádza svet, vyzýva všetkých ľudí
a národy na hlboké uvažovanie a rozpoznanie princípov, kultúrnych a morálnych hodnôt,
ktoré sú základom sociálnej koexistencie. Kríza tiež zaväzuje súkromných prevádzkovateľov
a príslušné verejné orgány na národnej, regionálnej a medzinárodnej úrovni k vážnemu
zamysleniu sa nad príčinami a ku hľadaniu politických, hospodárskych a technických
riešení.
Nóta nanovo systematicky prechádza štádiami finančnej a ekonomickej
krízy a navrhuje niektoré usmernenia pre reformu, ktoré by mohli byť východiskovými
bodmi pre OSN a pre jej špecializované agentúry. Výsledkom týchto reforiem by mala
byť väčšia schopnosť osvojenia si politiky a záväzných rozhodnutí smerom k realizácii
všeobecného dobra na miestnej, regionálnej a svetovej úrovni. Za najnaliehavejšiu
oblasť politiky bola označená politika týkajúca sa sociálnej spravodlivosti: finančná
a menová politika, ktorá nepoškodzuje slabšie krajiny; politika zameraná na realizáciu
voľného a stabilného trhu a politika zameraná na spravodlivé rozdeľovanie svetového
bohatstva aj prostredníctvom doteraz ešte neznámych foriem globálnej daňovej solidarity.
Vzhľadom k nastávajúcemu summitu G20 chce byť reflexia Pápežskej rady pre spravodlivosť
a pokoj akýmsi príspevkom pre zodpovedných a pre všetkých ľudí dobrej vôle a gestom
zodpovednosti voči súčasnej generácii. Najmä však voči tej generácii, ktorá príde,
aby nikdy nestratila nádej na lepšiu budúcnosť a vieru v dôstojnosť a dobro človeka.
Dokument podčiarkuje, že „je v hre všeobecné dobro ľudstva a jeho samotná
budúcnosť“: viac ako miliarda ľudí žije z menej ako jedného dolára na deň, „enormne
vzrástla nerovnosť vo svete“, čo vytvára „napätia a hromadné migračné pohyby“.
Analýza príčin krízy v tomto dokumente uvádza „hospodársky liberalizmus bez pravidiel
a bez kontroly“. Nebezpečenstvá liberalizmu boli prorocky predpovedané pápežom
Pavlom VI. v encyklike Populorum progressio v roku 1967; a „po neúspechu
marxistického kolektivizmu“ Ján Pavol II. varoval pred rizikom „modloslužby
trhu, ktorý ignoruje existenciu tovaru, ktorý svojím charakterom nie je a nemôže
byť tovarom“. Kríza – ako uvádza nóta – je spôsobená aj inými ideológiami,
ktoré majú „ničivý vplyv“: utilitarizmus a individualizmus, podľa ktorých „osobný
zisk vedie k dobru spoločenstva“. Ale to nie je vždy tak. V skutočnosti napriek
pokroku svetovej ekonomiky „nevzrástlo rovnovážne rozdeľovanie bohatstva“,
ba „v mnohých prípadoch sa zhoršilo“. Preto si situácia nevyhnutne vyžaduje
solidaritu.
Text ďalej cituje Benedikta XVI. a konštatuje, že koreň krízy „nie
je len ekonomickej a finančnej povahy, ale predovšetkým morálnej povahy“.
Ekonómia „potrebuje pre svoje správne fungovanie etiku“. Je nevyhnutné preklenúť
priepasť medzi etickou formáciou a technickou pripravenosťou. Z tohto hľadiska je
možné uvažovať o „opatreniach pre zdanenie finančných transakcií prostredníctvom
spravodlivej sadzby“, aj pre „prispievanie k zriadeniu svetovej rezervy na
podporu ekonomiky krajín postihnutých krízou, ako aj obnovu ich menového a finančného
systému“. Nóta naznačuje reformu medzinárodného menového systému prostredníctvom
vytvorenia nejakej formy globálnej menovej regulácie. Z načrtnutého pozadia vychádza
perspektíva organizmu, ktorý by vykonával funkciu akejsi „svetovej centrálnej banky”.
Už pápež Roncalli v Pacem in terris z roku 1963, poukazujúc na to, že „svet
ide smerom k stále väčšiemu zjednoteniu... predpovedal, že jedného dňa
vznikne celosvetový verejný orgán”.
Zaangažovať sa do tohto procesu
zmeny je „misiou súčasne sociálnou i duchovnou“. Je to „prechod od
ducha Babylonskej veže, kde vládne rozdelenie alebo jednotná fasáda, k duchu Turíc,
ktorým je Boží plán pre ľudstvo, menovite jednota v rozmanitosti. Len duch
harmónie, ktorý prekonáva rozdelenia a konflikty, umožní ľudstvu byť autenticky jedinou
rodinou, až po utvorenie nového sveta s celosvetovou verejnou autoritou
v službe spoločnému dobru“. –jk-