Príhovor vdp. Petra Holbičku pre chorých

Milovaní bratia a sestry v Kristovi.

Boh nás v dnešný deň, cez slová proroka Izaiáša, s láskou pozýva, aby sme sa zamysleli nad poslaním nášho života. Prihovára sa k nám slovami: „Zavolal som ťa po mene, vyvolil som ťa, ale ty si ma nepoznal.“
Toto Božie slovo patrí každému z nás, nezáležiac na tom, čo vidíme a čo cítime. Či vieme chodiť, alebo potrebujeme invalidný vozík. Či sme zdraví, alebo sa náš zdravotný záznam napĺňa stále novými lekárskymi diagnózami. Jednoducho je tu, aby nás posilnilo. Naplnilo. Nanovo zapálilo a pomohlo nám kráčať ďalej.
Iste sa vám stalo, že znenazdajky do vášho života vstúpil človek, ktorý vám niečo daroval. Nemusela to byť vec, stačilo slovo, smiech... Pomohol vám a možno ani sám o tom nevedel. Dnes sa s vami chcem podeliť práve o takéto stretnutie s mladým mužom, menom Michal. Je nevidiaci, no nesedí doma a jeho život sa nekončí za dedinkou, v ktorej býva.
So svojou „kamarátkou“ - bielou paličkou, cestuje po celom Slovensku. V ruksaku si nosí notebook a a diktafón.
Áno, tohto mladého muža si Boh vyvolil a povolal ho, aby sa stal redaktorom.
Spomínam si na naše prvé stretnutie. Na neistotu, ktorú som prežíval, keď som nevedel, ako mám s ním komunikovať a keď som sám seba presviedčal, že iste v sebe nosí hnev na Boha za to, že mu „vzal oči“. No po prvých vetách sme sa skamarátili a ja som vedel, že predo mnou stojí muž, ktorý je povolaný k tomu, aby rozdával lásku. Nezáležalo na jeho vzhľade, na bielej paličke ako znaku, ktorý často vzďaľuje od seba svet „relatívne zdravých“ od sveta chorých. Dôležité bolo iné... Slová, smiech, spoločné témy, ktoré majú meno: Láska.
V tej chvíli, som si milovaní bratia a sestry, uvedomil jednu veľmi dôležitú vec. Boh povolal na svet tohto človeka. A dal mu meno Michal, čo znamená „podobný Bohu“. Zveril mu poslanie. Vyvolil si ho, a pre jeho misiu mu daroval „špeciálne“, zvláštne dary. Vedie ho a ukazuje mu cestu. A on po nej kráča. Hoci nepozná jej koniec, hľadá toho, ktorý je prameňom lásky, radosti a priateľstva.
A ešte niečo. Tie „špeciálne“ a zvláštne dary, nemá iba Michal, má ich každý z nás. Sú tajomstvom nášho vnútra. Sú to bolesti, nevypovedané otázky, na ktoré nemožno nájsť na zemi odpoveď. Sú to prebdené noci, vyplakané slzy, ale aj istota, že niekto nad nami bdie...
A ten, koho voláme „Niekto“ nám daroval meno. Zavolal si nás, aby nás poslal do tohto sveta, do našich farností, rodín, spoločenstiev a urobil z nás misionárov jeho lásky.
Lásky, ktorá nemusí mať oči, aby milovala a bola milovaná. Nemusí mať nohy, aby si našla tých, ktorí ju najviac potrebujú. Nemusí mať ruky, aby klopala na srdcia smutných a plačúcich.
Boh nás volá, aby sme sa stali misionármi jeho Srdca a naše poslanie chce začať hlboko v nás. V našom vnútri. Tu nás volá po mene a pozýva nás, aby sme sa modlili, obetovali, a svoje utrpenie odovzdávali v tichu za tých, ktorí pošliapali dôstojnosť života.
Boh si nás vyvolil, aby sme sa stali misionármi a vyprosovali život s Ježišom pre tých, ktorí ho nepoznajú. Aby sme vyprosovali svetlo Ducha Svätého tým, ktorí ho ohlasujú v kostoloch, na uliciach ale i v školách.
A preto vás v dnešný večer, moji milovaní, po mene nazvaní a Bohom povolaní, prosím aby ste sa modlili zvlášť za ľudí na Slovensku a za ľudí v Žiline a okolí, kde sa dnes začali Žilinské ľudové misie.
Žilinský biskup Mons. Tomáš Galis rozoslal v sobotu popoludní z Kostola Obrátenia sv. Pavla v Žiline desať misijných tímov do farností žilinského dekanátu, aby obnovili vieru ľudí a otvorili ich srdcia pre prijatie Božej lásky.
Misionári Božského srdca, pomôžte misijným tímom svojou modlitbou a obetou! Boh vám to iste štedro odmení....