Zamyslenie nad liturgickými čítaniami 28. nedele v Cezročnom období

Pripravil P. Milan Bubák, SVD:

Milí priatelia,
Evanjelium nasledujúcej nedele o pozvaných na svadbu kráľovského syna nám ponúka na uvažovanie hneď niekoľko dôležitých tém: je tu téma stola, ďalej téma schopnosti čítať medzi riadkami, alebo téma pocty a poníženia. Skúsme sa pozrieť na všetky:
Stôl je silný symbol. Rodina, v ktorej všetci spolu stolujú, zostáva spolu a je zdravým organizmom. Naopak členovia rodiny, ktorá prestane spolu stolovať, sa postupne od seba odcudzia. Stôl je symbolom jednoty, priateľstva a vzťahov. Stôl živí nielen telo, ale aj dušu a ducha.
Pozvanie k stolu je pocta. Je to znak, že rodina neznámeho človeka prijíma medzi seba a že chce mu ukázať nielen seba a svoje priestory, ale aj svoje vzájomné vzťahy. Pozvanie k stolu sa preto nepatrí odmietnuť. Ak sa odmietne, pokladá sa za to prejav neslušnosti, ba až pokorenia.
Pri pozvaniach k stolu treba vždy vedieť čítať medzi riadkami. Ak ťa niekto pozve k stolu a ty povieš: „Nie som hladný!“, nič si nepochopil. Pri pozvaniach k stolu poväčšine nejde o jedlo. Dôvodom býva napríklad prejavenie pocty. Alebo že ťa hostitelia chcú uviesť do tzv. „klubu“: rodiny, komunity či inej entity. Niekedy ide o naznačenie, že sa hostiteľ chce s tebou pozhovárať. Keď ti napríklad niekto povie: „Príď ku mne na kávu!“, hovorí tým, že by sa chcel s tebou porozprávať.
V tomto zmysle sa pozvaní na svadbu v evanjeliu dopustili mnohých lapsusov. Ich správanie bolo netaktné a nepatričné. Nevedeli čítať medzi riadkami. Nič nepochopili. Navyše, boli domýšľaví a namyslení a preto hostiteľa ponížili. Mysleli si, že kráľ ich potrebuje, keď ich pozýva. Že je na nich závislý, že asi má veľa miesta a málo hostí a že chce zaplniť stoličky. Že chce, aby svadba jeho syna bola pred verejnosťou veľkolepá. A na to sa predsa oni použiť nedajú. Kráľ však mal stoličky veľmi starostlivo spočítané. Nikto tam nemal byť náhodou. Pozvanie na hostinu bolo pre každého jedného z nich poctou a vyznačením.
Preto sa nedivne, že kráľ reagoval ostro. Nič totiž nie je pre človeka – hlavne v Oriente – urážlivejšie, ako verejné pokorenie a poníženie a zasa naopak ničím si človeka nezískaš viac, ako prejavom pocty, hlavne verejnej.
Samozrejme treba povedať, že nie vždy je pozvanie k stolu možné prijať. No na to sú spôsoby, ako sa toto komunikuje. Zdá sa, že hostiteľ z evanjelia s pozvanými počítal, z textu totiž vyplýva, že mu svoju účasť prisľúbili. Kráľ sa na nich nachystal a oni v poslednom momente zmenili svoje rozhodnutie a to bol podraz.
Kráľ sa potom rozhodne pre náhradníkov. Nie, aby mu zaplnili stoličky v svadobnej sieni a zjedli pripravené jedlo, ale aby im dal najavo, že oni sú teraz adresátmi jeho priazne, namiesto tých arogantných, ktorí sa k nemu pred chvíľou zachovali nedôstojne. Lenže ani tu sa k nemu nepostavia všetci náležite. Jeden z nich tiež hostiteľa poníži. Neoblečie si svadobné rúcho, ktoré dostal pri vstupe do miestnosti. Ani tento situáciu neodhadol dobre a kráľa podcenil, čo kráľ nenechal bez povšimnutia.
Aké je posolstvo evanjelia? Môže ich byť viac. Napríklad máme možnosť zamyslieť sa nad myšlienkou stolovania v našom živote: v našich rodinách, v našich komunitách, v našich vzťahoch. Nielen to, či tam toto stolovanie je, ale aj to, akú mu prikladáme dôležitosť, čo pre nás znamená, aké pri ňom praktizujeme maniere, ako sa k sebe správame, čo si navzájom komunikujeme medzi riadkami. Či sa vieme zbližovať cez stôl, či pozvanie vieme dešifrovať, prijať, prípadne vhodným spôsobom odmietnuť.
Ďalej máme možnosť uvažovať nad tým, ako sme sa zachovali pri niektorých konkrétnych stolovaniach či pozvaniach k nim. Aká bola napríklad moja odpoveď, keď ma niekto pozval povedzme na kávu alebo na čaj. Či mi zaplo, že káva alebo čaj je len obyčajný prostriedok, že dôležité je tu v skutočnosti niečo iné.
Potom môžem – na pozadí myšlienky svadobného rúcha – uvažovať o zachovaní, či nezachovaní spôsobov, ktoré sa odo mňa pri stolovaní očakávajú.
Alebo či ja sám viem používať nástroj stola na zbližovanie sa s ľuďmi: či ľudí pozývam k stolu, na čaj, na kávu. Či viem komunikovať dôležité alebo niekedy i nepríjemné myšlienky cez stôl.
A konečne najdôležitejším posolstvom môže byť myšlienka jednoty ľudského rodu. Na počiatku sme boli jedno: zjednotení v sebe a medzi sebou. No hriech to všetko rozbil. Potom prišiel Ježiš a veci dal do poriadku. A robil (a robí) to cez stôl. Stôl eucharistie, stôl Božieho slova sú silnými symbolmi tohto volania k jednote ľudského rodu. Otázka bude znieť: Je pre mňa účasť na stolovaní eucharistie a Božieho slova vzácnou a prijímam k tomuto stolovaniu pozvanie?