Zamyslenie nad liturgickými čítaniami 27. nedele v Cezročnom období

Pripravil P. Rudolf Uher SJV liturgii slova nastávajúcej dvadsiatej siedmej nedele v cezročnom období vystupuje príznačne do popredia obraz vinice.
V prvom čítaní z Knihy proroka Izaiáša počúvame o milujúcej starostlivosti Boha o svoju vinicu a chýbajúcom uznaní tejto starostlivosti zo strany samotnej vinice. Vo svete, v ktorom žijeme, je ťažké byť vnímavými na dary, ktoré nám Boh neustále dáva. Uponáhľanosť za zdôrazňovaním negatívneho je veľká, tendencia k lamentovaniu je silná, citlivosť na to, čo chýba, je živá. Sme príliš naklonení uplatňovať práva, žiadať všetko, čo nám patrí. Avšak je veľmi dôležité naučiť sa mať otvorené oči pre dary, ktoré nám Boh nepretržite posiela. Potom dokážeme s väčšou ľahkosťou opätovať Božiu štedrosť. V tomto zmysle má pamäť spásonosné poslanie. Ak vedome spoznávame dary okolo seba i v nás samých, stávame sa zodpovednými, niet viac miesta pre lenivosť. Objavovanie daru nás privádza k tomu, aby sme sa stávali správcami a nie vlastníkmi, vedie nás k prekonávaniu nedôvery, ktorá by nás chcela presviedčať, že nič nové pod slnkom už nemožno nájsť. Objaviť dar je znakom zrelosti. Nezrelý človek si myslí, že mu všetko prináleží; nezrelý človek vyžaduje, nikdy nie je spokojný, chce byť vždy v centre pozornosti, chce mať druhých pre seba, aby mu slúžili; nezrelý človek nedokáže zužitkovať dar tak, aby priniesol dobré ovocie, ale dar s ľahkosťou a v nevedomosti premrhá. Je nevyhnutné, aby sme preskúmali našu schopnosť prijať a oceniť dary, ktoré nám Boh vždy pripravuje.
Evanjelista Matúš nám približuje ráznosť, s akou Boh žiada vyúčtovanie od človeka z plodov jeho práce. Rozsudok je neúprosný: tomu, kto neurobil plodnými prijaté dary, sa vezme aj to, čo má. Zlým vinohradníkom sa vinica vezme. Je potrebné angažovať sa, pustiť sa do práce, vložiť sa do veci, je potrebné byť produktívnym. Ratolesť, ktorá neprináša ovocie, bude odrezaná a vyhodená von (porov. Jn 15, 2.6). Kto by nedal chlieb hladnému a vodu smädnému, nebude môcť patriť do Božieho kráľovstva. Absentér a ten, kto nechce pracovať a plniť si svoje povinnosti, môže občas uniknúť pred ľudskou spravodlivosťou a považovať sa za prefíkaného a inteligentného, ale rozhodne nemôže oklamať Boha. Študent, ktorý neštuduje, môže využiť zhovievavosť profesora alebo slabosť mamy a otca, avšak bude podrobený nestrannému Božiemu súdu. Nestačí byť „dobrým chlapcom“. „Prv než opustíte svet – hovorievala Johanka z Arku – nebuďte ustarostení iba o to, aby ste sa stali dobrými, ale usilujte sa zanechať svet dobrým.“
História vyvoleného národa, na ktorú sa vzťahuje Ježišovo podobenstvo o zlých vinohradníkoch, sa môže zopakovať, nakoľko vyvolenie zo strany Boha si vyžaduje vždy odpoveď aktívnu a vernú. Môžeme so znepokojením pomyslieť na niektoré z prekvitajúcich miestnych cirkví prvých storočí, ako bez stopy zmizli zo zemského povrchu. Čo bude z našej Cirkvi v Európe, ak dnes neprinášame ovocie? Nejestvuje perspektíva pre také kresťanstvo, ktoré si zakladá len na čisto spoločenskej tradícii. Vyvolenie sa šíri na iné cirkevné spoločenstvá Latinskej Ameriky, Afriky alebo Ázie, ktoré sa javia živšie ako Cirkev v Európe.
Ak chceme prinášať veľa ovocia, musíme zostať v Ježišovi. Je hlúposťou správať sa ako vinohradníci z podobenstva, ktorí zabijú dediča – syna majiteľa vinice. Je hlúposťou postaviť Ježiša bokom, aby sme si privlastnili ovocie vlastnej práce: kto nezhromažďuje s ním, rozhadzuje.
Nedeľná eucharistia, ktorú budeme sláviť, je rozpoznaním a poďakovaním za prijaté dary. A zároveň je ponúknutím samých seba, aby sme sa angažovali ako Ježiš a s Ježišom a naštepení na neho, pravý vinič, mohli prinášať ovocie večného života.