Generálna audiencia Benedikta XVI.: Apoštolská cesta do Nemecka
Vatikán (28. septembra, RV) – Dnešná generálna audiencia sa konala na Námestí
sv. Petra vo Vatikáne. Svätý Otec sa vo svojej katechéze vrátil k svojej apoštolskej
ceste do Nemecka, ktorá sa konala v uplynulých dňoch. Povedal:
Drahí bratia
a sestry, Ako viete, od štvrtku do nedele som bol na pastoračnej návšteve Nemecka.
Chcel by som teda, ako zvyknem, využiť príležitosť dnešnej audiencie a znovu s vami
prežiť tie intenzívne a nádherné dni, ktoré som prežil v mojej rodnej krajine. Prešiel
som Nemeckom od severu na juh a od východu na západ: od hlavného mesta Berlína do
Erfurtu, Eichsfeldu a nakoniec do Freiburgu, blízko hraníc s Francúzskom a Švajčiarskom.
Ďakujem predovšetkým Pánovi za možnosť, ktorú mi doprial, stretnúť sa s ľuďmi a hovoriť
o Bohu, spolu sa modliť a potvrdzovať bratov a sestry vo viere, podľa toho mimoriadneho
poslania, ktoré Pán zveril Petrovi a jeho nástupcom. Táto návšteva – ktorej motto
bolo: „Kde je Boh, tam je budúcnosť!“ – bola veľkou oslavou viery: v rôznych stretnutiach
a rozhovoroch, v sláveniach svätých omší s Božím ľudom. Tieto okamihy boli vzácnym
darom, vďaka ktorému sme mohli opäť cítiť ako Boh dáva nášmu životu hlbší zmysel,
skutočnú plnosť, ba dokonca, že On – a iba On – dáva všetkým budúcnosť.
S veľkou
vďačnosťou si spomínam na vrúcne prijatie plné entuziazmu ako aj na veľkú pozornosť
a city, ktoré mi boli prejavované na miestach, ktoré som navštívil. Zo srdca ďakujem
nemeckým biskupom, najmä biskupom tých diecéz, ktoré ma hostili za ich pozvanie a
za prípravu tejto cesty, ktorú oni sami i mnohí ich spolupracovníci zrealizovali.
Úprimné ďakujem patrí aj spolkovému prezidentovi, všetkým politickým a civilným autoritám
na spolkovej i regionálnej úrovni. Som hlboko vďačný všetkým tým, ktorí akýmkoľvek
spôsobom prispeli k dobrému výsledku tejto návštevy, najmä mnohým dobrovoľníkom. Tak
sa táto cesta mohla stať veľkým darom pre mňa i pre všetkých a priniesť radosť, nádej
a nový rozmach viery i ďalšieho úsilia do budúcnosti.
V hlavnom meste Berlíne
ma spolkový prezident prijal vo svojej rezidencii a privítal ma vo svojom mene i mojich
rodákov, vyjadriac obdiv a úctu voči pápežovi, ktorý sa narodil v nemeckej krajine.
V mojom príhovore som načrtol vzájomný vzťah medzi náboženstvom a slobodou pripomenutím
výroku veľkého biskupa a sociálneho reformátora Wilhelma von Kettelera: „Ako náboženstvo
potrebuje slobodu, tak aj sloboda potrebuje náboženstvo.“
S radosťou som prijal
pozvanie do Bundestagu, čo bolo jednoznačne jedným z najdôležitejších okamihov mojej
cesty. Prvýkrát v histórii pápež predniesol svoj príhovor členom nemeckého parlamentu.
Pri tejto príležitosti som chcel vysvetliť, aké sú základy práva a slobodného právneho
štátu, čiže, čo je podstatou každého práva, vpísaného Stvoriteľom do samotného bytia
jeho stvorenia. Je teda potrebné rozšíriť náš pojem o prirodzenosti, chápajúc ju nielen
ako súhrn rôznych funkcií ale okrem tohto aj ako jazyk Stvoriteľa, ktorý nám pomáha
rozlišovať medzi dobrom a zlom. Potom nasledovalo stretnutie s predstaviteľmi židovskej
komunity v Nemecku. Pripomenúc naše spoločné korene viery v Boha Abraháma, Izáka a
Jakuba sme poukázali na plody doterajšieho dialógu medzi Katolíckou cirkvou a židovstvom
v Nemecku. Stretol som sa aj s niektorými členmi moslimskej komunity, s ktorými sme
sa zhodli na nevyhnutnosti náboženskej slobody pre pokojný rozvoj ľudstva.
Svätá
omša na olympijskom štadióne v Berlíne v závere prvého dňa mojej návštevy bola jedným
z veľkých liturgických slávení, ktoré mi umožnili spolu sa modliť s veriacimi a povzbudzovať
ich vo viere. Veľmi som sa tešil z početnej prítomnosti toľkých veriacich! V tomto
slávnostnom a očarujúcom okamihu sme meditovali o evanjeliovom podobenstve o viniči
a ratolestiach, čiže o dôležitosti jednoty s Kristom pre náš osobný život veriacich
ako aj pre bytie celej Cirkvi, jeho mystického tela.
Druhou etapou mojej návštevy
bolo Durínsko. Nemecko a obzvlášť Durínsko je krajinou protestantskej reformácie.
Preto som od úplného začiatku chcel zdôrazniť ekumenický charakter tejto cesty a veľmi
som sa tešil na ekumenické slávenie v Erfurte, pretože práve v tomto meste Martin
Luther vstúpil do komunity augustiniánov a bol vysvätený za kňaza. Preto som sa veľmi
tešil na stretnutie s členmi Rady Evanjelickej cirkvi v Nemecku a na ekumenické slávenie
v bývalom augustiniánskom kláštore. Bolo to srdečné stretnutie, ktoré nás – vďaka
dialógu a modlitbe – priblížilo ku Kristovi. Opäť sme mohli uvidieť, aké dôležité
je naše spoločné vydávanie svedectva o Ježišovi Kristovi v dnešnom svete, ktorý často
Boha ignoruje alebo sa oňho nezaujíma. Viera, ktorú by sme si vytvorili my sami, nemá
žiadnu hodnotu a skutočná jednota je predovšetkým darom Pána, ktorý sa modlil a stále
modlí za jednotu svojich učeníkov. Iba Kristus nám môže darovať túto jednotu a my
budeme vždy viac zjednotení jedine vtedy, keď sa vrátime ku nemu a necháme sa ním
pretvoriť.
Mimoriadne emotívnym okamihom bolo pre mňa slávenie vešpier v mariánskom
sanktuáriu Etzelsbach, kde ma očakávalo množstvo pútnikov. Už ako mladý som počul
o regióne Eichsfeld – kúsku zeme, ktorý zostal vždy katolíckym, napriek všetkým dejinným
udalostiam – a o jeho obyvateľoch, ktorí vždy s odvahou odporovali nacistickej a komunistickej
diktatúre. Bol som teda veľmi rád, že som navštívil Eichsfeld a jeho ľud v tejto mojej
púti k zázračnému obrazu Bolestnej Panny z Etzelsbachu, kde už celé stáročia veriaci
zverujú Márii svoje prosby, žiadosti, trápenia a prijímajú potechu, milosti a požehnania.
Taktiež dojímavá bola svätá omša, ktorú som slávil na nádhernom námestí pred katedrálou
v Erfurte. Pripomenúc svätých patrónov Durínska – sv. Alžbetu, sv. Bonifáca a sv.
Kiliána – ako svetlý príklad veriacich, ktorí svedčili o evanjeliu počas totalitných
režimov, som pozval všetkých veriacich k tomu, aby sa aj dnes stali svätými, čiže
skutočnými svedkami o Kristovi a aby spolupracovali pri vytváraní našej spoločnosti.
boli to predovšetkým svätí a osoby naplnené Kristovou láskou, ktorí dokázali skutočne
zmeniť svet. Mimoriadne dojímavé bolo krátke stretnutie s Mons. Hermannom Scheipersom,
posledným žijúcim kňazom, ktorý prežil koncentračný tábor v Dachau. V Erfurte som
mal možnosť stretnúť sa aj s niekoľkými obeťami sexuálneho zneužívania zo strany kléru,
ktorých som ubezpečil o mojom zármutku a mojej blízkosti v ich utrpení.
Posledná
etapa mojej cesty sa uskutočnila na juhozápade Nemecka, v arcidiecéze Freiburg. Obyvatelia
tohto krásneho mesta, veriaci arcidiecézy i mnohí pútnici, ktorí prišli z blízkeho
Švajčiarska, Francúzska a mnohých iných krajín, ma prijali s veľkou radosťou. Mohol
som to zakúsiť aj počas modlitbovej vigílie s tisíckami mladých. Bol som šťastný,
keď som videl, že viera v mojom rodnom Nemecku má aj túto mladú tvár, že je živá a
má budúcnosť. V sugestívnom obrade svetla som odovzdal mladým plameň veľkonočnej sviece,
symbol svetla, ktorým je Kristus a povzbudil som ich: „Vy ste svetlo sveta.“ Pripomenul
som im, že pápež verí v aktívnu spoluprácu mladých. S Kristovou milosťou sú aj oni
schopní priniesť svetu oheň Božej lásky.
Jedinečným okamihom bolo aj stretnutie
so seminaristami freiburgského seminára. Odpovedajúc na ich dojemný list, ktorý mi
poslali pár týždňov predtým, som chcel týmto mladíkom ukázať krásu a veľkosť ich povolania
od Pána a ponúknuť im pomoc na ich ceste radostného nasledovania a hlbokého spoločenstva
s Kristom. Ešte stále v seminári som sa v bratskej atmosfére stretol s predstaviteľmi
Pravoslávnych cirkví, ku ktorým máme my katolíci veľmi blízko. Práve z tohto hlbokého
spoločenstva vyplýva aj spoločná úloha stať sa kvasom pre obnovenie našej spoločnosti.
Priateľské stretnutie s aktívnymi nemeckými laikmi ukončilo túto sériu stretnutí v
seminári.
Veľké nedeľné eucharistické slávenie na turistickom letisku vo Freiburgu
bolo vrcholným okamihom mojej pastoračnej návštevy a príležitosťou poďakovať všetkým
tým, ktorí spolupracujú na rôznych oblastiach cirkevného života, predovšetkým mnohým
dobrovoľníkom a spolupracovníkom charitatívnych iniciatív. Sú to práve oni, ktorí
umožňujú mnohorakú pomoc, ktorú Cirkev v Nemecku ponúka Univerzálnej cirkvi najmä
v misijných územiach. Pripomenul som aj skutočnosť, že ich cenná služba bude vždy
plodnou vtedy, keď bude vychádzať z autentickej a živej viery, z jednoty s biskupmi
a pápežom, z jednoty s Cirkvou. Nakoniec som sa krátko pred mojím návratom prihovoril
k viacerým katolíkom aktívnym v Cirkvi a spoločnosti, ponúknuc im niekoľko myšlienok
o činnosti Cirkvi v sekularizovanej spoločnosti, s pozvaním, aby sa Cirkev oslobodila
od materiálnych a politických jariem, aby bol skrze ňu Boh viditeľnejší.
Drahí
bratia sestry, táto apoštolská cesta do Nemecka mi umožnila stretnúť veriacich mojej
nemeckej vlasti, utvrdiť ich vo viere, nádeji a láske a podeliť sa s nimi o radosť,
že sme katolíci. No moje posolstvo bolo nasmerované k celému nemeckému ľudu, bolo
pozvaním pre všetkých, aby hľadeli do budúcnosti s nádejou. Je pravdou, že „Kde je
Boh, tam je budúcnosť“. Ešte raz ďakujem všetkým tým, ktorí umožnili túto návštevu
a ktorí ma sprevádzali svojimi modlitbami. Nech Pán žehná Boží ľud v Nemecku i vás
všetkých. Ďakujem.