Príhovor pápeža Benedikta XVI. k predstaviteľom Pravoslávnych cirkví
Nemecko (24. septembra, RV) - Pápež Benedikt XVI. sa dnes vo Freiburgu - v
rámci svojej apoštolskej cesty do Nemecka - stretol s predstaviteľmi Pravoslávnych
cirkví. Svätý Otec vo svojom príhovore povedal:
Eminencie, Excelencie, vážení
reprezentanti Pravoslávnych cirkví, som veľmi rád, že sa tu dnes stretávame. Zo
srdca ďakujem všetkým vám za vašu prítomnosť a za možnosť tohto priateľského stretnutia.
Obzvlášť ďakujem metropolitovi Augustinosovi za jeho slová plné nádeje. Aj v tejto
chvíli by som rád zopakoval, čo som už povedal na inom mieste: spomedzi Cirkví a kresťanských
spoločenstiev je nám Pravoslávie teologicky najbližším. Katolíci a pravoslávni mali
tú istú štruktúru prvotnej Cirkvi. Preto aj môžeme dúfať, že nie je vzdialený ten
deň, keď budeme môcť znovu spoločne sláviť Eucharistiu (porov. Svetlo sveta. Rozhovor
s Petrom Seewaldom, str. 129n). Katolícka cirkev sleduje so záujmom a sympatiou
vývin v pravoslávnych komunitách v západnej Európe, ktoré zaznamenali značný rast.
Dnes v Nemecku žije približne 1.600.000 pravoslávnych kresťanov. Stali sa podstatnou
časťou spoločnosti, oživiac tak dedičstvo kresťanských kultúr a kresťanskej viery
v Európe. S radosťou sledujem zintenzívnenie spolupráce v rámci Pravoslávia, ktorá
urobila v posledných rokoch značný progres. Založenie Pravoslávnych biskupských konferencii
tam, kde je Pravoslávna cirkev v diaspóre, je vyjadrením pevných vzťahov vo vnútri
Pravoslávia. Som rád, že aj v Nemecku ste v minulom kroku urobili tento významný krok.
Skúsenosť z týchto biskupských konferencií nech posilňuje jednotu medzi Pravoslávnymi
cirkvami, aby napredovali v úsilí o všeobecný pravoslávny koncil. Od čias, kedy
som bol profesorom v Bonne a potom ešte viac ako arcibiskup Mníchova-Freisingu, som
mohol – vďaka osobnému priateľstvu s predstaviteľmi Pravoslávnych cirkví – spoznať
a oceniť Pravoslávie vždy hlbším spôsobom. V tom čase začala pracovať aj Spojená komisia
Biskupskej konferencie Nemecka a Pravoslávnej cirkvi. Odvtedy – svojimi dokumentmi
týkajúcimi sa pastorálnych a praktických otázok podporuje – vzájomné pochopenie a
prispieva k upevneniu a k rozvinutiu katolícko-pravoslávnych vzťahov v Nemecku. Zostáva
taktiež mimoriadne dôležitá práca pre objasnenie teologických rozdielov, keďže ich
prekonanie je nevyhnutnou podmienkou pre obnovenie plnej jednoty, po ktorej túžime
a za ktorú sa modlime. Ide predovšetkým o otázku primátu, o ktorej správne pochopenie
sa musíme snažiť. Myšlienky o rozpoznávaní medzi podstatou a formou vykonávania primátu,
ktoré nám ponúkol pápež Ján Pavol II. v encyklike Ut unum sint (č. 95), nám
aj dnes môžu ponúknuť plodné impulzy k diskusii. S vďačnosťou hľadím aj na prácu
Medzinárodnej zmiešanej komisie pre teologický dialóg medzi Katolíckou cirkvou a Pravoslávnymi
cirkvami. Som rád, Vážené Eminencie a reprezentanti Pravoslávnych cirkví, že môžem
spolu s vami stretnúť predstaviteľov cirkví zapojených do tohto dialógu. Dosiahnuté
výsledky umožnia rozvinutie vzájomného pochopenia a priblíženia jedných k tým druhým.
Aktuálnou tendenciou súčasnej doby je takpovediac „oslobodiť“ verejný život od
Boha, no kresťanské cirkvi v Nemecku – medzi nimi aj pravoslávni kresťania – na základe
viery v jediného Boha a Otca všetkých ľudí spolu napredujú na ceste pokojného vydávania
svedectva k vzájomnému pochopeniu a spoločenstvu medzi národmi. Tak konajúc nezabúdajú
vkladať zázrak Božieho vtelenia do centra ich ohlasovania. Vedomí si toho, že na tomto
zázraku sa zakladá všetka dôstojnosť ľudskej osoby, snažia sa spolu o ochranu ľudského
života od jeho počatia až po prirodzenú smrť. Viera v Boha, Stvoriteľa života a absolútna
vernosť dôstojnosti každej osobe posilňuje kresťanov v rozhodnutí jednoznačne sa vzoprieť
akémukoľvek zákroku, ktorý by bol manipulatívnym a selektívnym voči ľudskému životu.
Okrem toho, vedomí si hodnoty manželstva a rodiny, na ktorých nám kresťanom veľmi
záleží, musíme ochraňovať integritu a jedinečnosť manželstva medzi mužom a ženou od
akejkoľvek pomýlenej interpretácie. Odtiaľto vychádza spoločné úsilie kresťanov –
medzi nimi i toľkých pravoslávnych, ktoré je vzácnym príspevkom pre budovanie spoločnosti,
ktorá má budúcnosť a v ktorej požíva ľudská osoba potrebný rešpekt. Obraciame na
záver náš pohľad na Máriu, Hodegetria, teda „Tú, ktorá ukazuje cestu“ a ktorá
je na Západe uctievaná ako „Naša Pani putovania“. Najsvätejšia Trojica darovala ľudstvu
Máriu, Pannu a Matku, aby ona svojím orodovaním nás viedla časom a ukazovala nám cestu
k naplneniu. Ku nej sa obraciame s našou prosbou o to, aby sme sa v Kristovi stali
spoločenstvom, ktoré bude vnútorne vždy viac zjednotené. Chvála a sláva jeho menu.
Nech vás všetkých žehná Boh!