Príhovor Benedikta XVI. počas modlitbovej vigílie s mladými

Vatikán/Nemecko (24. septembra, RV) - Dnes o 19.00 hod. sa na veľkom priestranstve miestneho výstaviska, ktoré pojme asi 20 tisíc ľudí a hraničí s turistickým letiskom, na ktorom bude celebrovaná zajtrajšia eucharistická slávnosť, začala modlitbová vigília s mladými z rôznych diecéz Nemecka. Svätý Otec sa im prihovoril týmito slovami:
Drahí mladí priatelia!Počas celého dňa som s radosťou myslel na tento večer, kedy budem môcť byť s vami a modliť sa spolu s vami. Niektorí z vás možno boli na Svetových dňoch mládeže, kde sme mohli zakúsiť zvláštnu atmosféru pokoja, hlbokého spoločenstva a radosti, ktorá charakterizuje večernú modlitbovú vigíliu. Prajem si, aby sme v tejto chvíli mohli zažiť niečo podobné. Nech sa nás Pán dotkne a urobí nás radostnými svedkami, ktorí sa spolu modlia a vedia sa jedni za druhých zaručiť, a to nielen dnes večer, ale po celý náš život.
Vo všetkých kostoloch, katedrálach a kláštoroch sa kdekoľvek zhromažďujú veriaci na slávenie veľkonočnej vigílie, najsvätejšej zo všetkých nocí, ktorá sa začína zapálením paškálu, ktorého svetlo prechádza na všetkých prítomných. Maličký plameň žiari v mnohých svetlách a osvecuje Boží dom v tme. V tom nádhernom liturgickom obrade, ktorý sme napodobnili v dnešnej modlitbovej vigílii, sa nám odkrýva prostredníctvom výrečných znakov tajomstvo našej kresťanskej viery. Ježiš, ktorý o sebe hovorí: „Ja som svetlo sveta“ (Jn 8,12), osvecuje náš život, aby bolo pravdivé, čo sme práve počuli v evanjeliu: „Vy ste svetlo sveta“ (Mt 5,14). Nie je to naše ľudské úsilie či technický pokrok, čo prinášajú svetlo do tohto sveta. Musíme opäť nanovo zakúsiť, že naša snaha pre lepší a spravodlivejší poriadok naráža na svoje limity. Utrpenie nevinných a napokon smrť každého človeka vytvárajú nepreniknuteľnú tmu, ktorá môže byť snáď nachvíľu osvetlená novými zážitkami, ako blesk v noci. No napokon však ostáva hrozná tma.
Okolo nás môže byť temnota a tma, no my však vidíme svetlo, maličký plameň, ktorý je silnejší ako zdanlivo silná a neprekonateľná tma. Kristus, ktorý vstal z mŕtvych, osvecuje tento svet a robí to ešte jasnejším spôsobom práve tam, kde sa podľa ľudského úsudku všetko javí temné a beznádejné. On premohol smrť – On žije – a viera v neho preniká ako malé svetlo všetko temné a hrozivé. Kto verí v Ježiša, iste nevidí len slnko v živote, akoby bol uchránený pred utrpením a ťažkosťami, ale vidí vždy jasné svetlo, ktoré mu ukazuje cestu vedúcu do života v plnosti (porov. Jn 10,10). Oči veriaceho v Krista aj v najväčšej tme zbadajú svetlo a už vidia jas nového dňa.
Svetlo nezostáva samo. Všade naokolo sa zapália ďalšie svetlá. Ich lúče načrtnú obrysy prostredia, takže je možné orientovať sa. Nežijeme sami vo svete. Práve v dôležitých veciach života potrebujeme iných ľudí. A zvlášť vo viere nie sme sami. Sme prsteňmi veľkej reťaze veriacich. Nik neprichádza k viere bez pomoci viery ostatných a na druhej strane svojou vierou prispievam k utvrdeniu iných vo viere. Navzájom si pomáhame byť príkladom jedni pre druhých, zdieľame s ostatnými, čo je naše – myšlienky, skutky, city. A pomáhame si navzájom v orientácii a nachádzaní svojho miesta v spoločnosti.
Drahí priatelia, „Ja som svetlo sveta – Vy ste svetlo sveta“, hovorí Pán. Je to niečo veľké a tajomné, že Ježiš hovorí o sebe a o každom z nás tú istú vec, teda že sme „svetlo“. Ak veríme, že On je Božím Synom, ktorý uzdravoval chorých a kriesil mŕtvych, dokonca že On sám vstal z hrobu a naozaj žije, vtedy chápeme, že On je svetlom, prameňom všetkých svetiel tohto sveta. My však napriek lepším úmyslom nanovo zakúšame neúspech našich snáh a osobných chýb. Zdá sa, že svet, v ktorom žijeme sa napriek technickému pokroku v konečnom dôsledku nestáva lepším. Stále existujú vojny, teror, hlad a choroby, extrémna chudoba a bezľútostný útlak. A tak aj tí, čo sa v dejinách považovali za „nositeľov svetla“ bez toho, že by boli osvietení Kristom, jediným pravým svetlom, v skutočnosti nevytvorili žiaden pozemský raj, naopak, zaviedli diktatúry a totalitné systémy, v ktorých bola aj najmenšia iskierka humanizmu uhasená.
Teda nemôžeme mlčať o tom, že zlo jestvuje. Vidíme to na mnohých miestach vo svete a vidíme to aj v samotnom našom živote, čo nás až desí. Áno, priamo v našom srdci jestvuje náklonnosť k zlému, egoizmus, závisť, agresivita. Určitou sebadisciplínou je to snáď možné akosi kontrolovať. Ťažšie je to však, keď nás zahalia ako nejasná hmla skryté podoby zla vo forme lenivosti a pomalosti v chcení či konaní dobra. Opakovane v dejinách pozorní ľudia upozornili na to, že ujma pre Cirkev neprichádza od jej prenasledovateľov, lež zo strany vlažných kresťanov. Ako môže teda Kristus povedať, že kresťania, vrátane snáď tých slabých a často krát vlažných, sú svetlom sveta? Asi by sme chápali, keby On kričal: Obráťte sa! Buďte svetlom sveta! Zmeňte svoj život, urobte ho jasným a žiarivým! Neprekvapuje nás snáď, že Pán nám neadresuje výzvu, ale nám hovorí, že sme svetlom sveta, že sme žiariví, že svietime v tme?
Drahí priatelia, apoštol Pavol v mnohých zo svojich listov sa nebojí nazvať svojich rovesníkov a členov miestnych spoločenstiev „svätými“. Z toho je zrejmé, že každý pokrstený ešte pred tým, ako začne konať dobré skutky či zvláštne úkony, je Bohom posvätený. V krste Pán takpovediac zapaľuje svetlo v našom živote; svetlo, ktoré katechizmus nazýva milosťou posväcujúcou. Kto si uchováva toto svetlo, kto žije v milosti, ten je v skutočnosti svätý.
Drahí priatelia, opakovane sa zosmiešňuje a mylne predstavuje obraz svätosti, ako keby byť svätým znamenalo byť mimo reality, byť naivný a bez radosti. Mnohokrát sa myslí, že svätý je iba ten, kto koná asketické vysoko morálne úkony a ktorého iste možno uctievať, no v žiadnom prípade v živote napodobňovať. Aký mylný a skľučujúci je tento názor! Okrem preblahoslavenej Panny Márie neexistuje žiaden svätec, ktorý by nepoznal hriech a
neupadol doň. Drahí priatelia, Krista natoľko nezaujíma, koľkokrát v živote kolíšete a padáte, ale koľkokrát vstanete. Nevyžaduje mimoriadne úkony, len chce, aby jeho svetlo žiarilo vo vás. Nevolá vás, pretože ste dobrí a dokonalí, ale pretože On je dobrý a chce vás urobiť svojimi priateľmi. Áno, vy ste svetlo sveta, pretože Ježiš je vaším svetlom. Vy ste kresťanmi nie preto, že konáte zvláštne a mimoriadne veci, ale pretože On, Kristus, je vaším životom. Ste svätí, pretože jeho milosť pôsobí vo vás.
Drahí priatelia, dnes večer keď sa zhromažďujeme v modlitbe okolo jediného Pána, cítime pravdivosť Kristových slov, podľa ktorých mesto postavené na návrší nemožno ukryť. Toto zhromaždenie žiari v rôznych zmysloch slova – v jase nespočetných svetiel, v žiare mnohých mladých ľudí, ktorí veria v Krista. Svieca môže dávať svetlo, iba ak sa nechá stráviť plameňom. Bola by neužitočná, keby jej vosk neživil oheň. Dovoľte Kristovi horieť vo vás, hoci to občas môže znamenať obetu a zriekanie. Nebojte sa, že stratíte čosi a zostanete napokon takpovediac s prázdnymi rukami. Majte odvahu využívať vaše dary a talenty pre Božie kráľovstvo a darovať seba samých – ako vosk sviece – aby Pán prostredníctvom vás ožiaril temnoty. Osmeľte sa byť horlivými svätými, v ktorých očiach a srdciach svieti Kristova láska a ktorí tak prinesú svetu svetlo. Spolieham na vás a na ostatných mladých tu v Nemecku, že budete sviecami nádeje, ktoré nezostanú skryté. „Vy ste svetlo sveta“. Amen.
Preložil Andrej Klapka