Príhovor Benedikta XVI. počas modlitbovej vigílie s mladými
Vatikán/Nemecko (24. septembra, RV) - Dnes o 19.00 hod. sa na veľkom priestranstve
miestneho výstaviska, ktoré pojme asi 20 tisíc ľudí a hraničí s turistickým letiskom,
na ktorom bude celebrovaná zajtrajšia eucharistická slávnosť, začala modlitbová vigília
s mladými z rôznych diecéz Nemecka. Svätý Otec sa im prihovoril týmito slovami: Drahí
mladí priatelia!Počas celého dňa som s radosťou myslel na tento večer, kedy budem
môcť byť s vami a modliť sa spolu s vami. Niektorí z vás možno boli na Svetových dňoch
mládeže, kde sme mohli zakúsiť zvláštnu atmosféru pokoja, hlbokého spoločenstva a
radosti, ktorá charakterizuje večernú modlitbovú vigíliu. Prajem si, aby sme v tejto
chvíli mohli zažiť niečo podobné. Nech sa nás Pán dotkne a urobí nás radostnými svedkami,
ktorí sa spolu modlia a vedia sa jedni za druhých zaručiť, a to nielen dnes večer,
ale po celý náš život. Vo všetkých kostoloch, katedrálach a kláštoroch sa kdekoľvek
zhromažďujú veriaci na slávenie veľkonočnej vigílie, najsvätejšej zo všetkých nocí,
ktorá sa začína zapálením paškálu, ktorého svetlo prechádza na všetkých prítomných.
Maličký plameň žiari v mnohých svetlách a osvecuje Boží dom v tme. V tom nádhernom
liturgickom obrade, ktorý sme napodobnili v dnešnej modlitbovej vigílii, sa nám odkrýva
prostredníctvom výrečných znakov tajomstvo našej kresťanskej viery. Ježiš, ktorý o
sebe hovorí: „Ja som svetlo sveta“ (Jn 8,12), osvecuje náš život, aby bolo pravdivé,
čo sme práve počuli v evanjeliu: „Vy ste svetlo sveta“ (Mt 5,14). Nie je to naše ľudské
úsilie či technický pokrok, čo prinášajú svetlo do tohto sveta. Musíme opäť nanovo
zakúsiť, že naša snaha pre lepší a spravodlivejší poriadok naráža na svoje limity.
Utrpenie nevinných a napokon smrť každého človeka vytvárajú nepreniknuteľnú tmu, ktorá
môže byť snáď nachvíľu osvetlená novými zážitkami, ako blesk v noci. No napokon však
ostáva hrozná tma. Okolo nás môže byť temnota a tma, no my však vidíme svetlo,
maličký plameň, ktorý je silnejší ako zdanlivo silná a neprekonateľná tma. Kristus,
ktorý vstal z mŕtvych, osvecuje tento svet a robí to ešte jasnejším spôsobom práve
tam, kde sa podľa ľudského úsudku všetko javí temné a beznádejné. On premohol smrť
– On žije – a viera v neho preniká ako malé svetlo všetko temné a hrozivé. Kto verí
v Ježiša, iste nevidí len slnko v živote, akoby bol uchránený pred utrpením a ťažkosťami,
ale vidí vždy jasné svetlo, ktoré mu ukazuje cestu vedúcu do života v plnosti (porov.
Jn 10,10). Oči veriaceho v Krista aj v najväčšej tme zbadajú svetlo a už vidia jas
nového dňa. Svetlo nezostáva samo. Všade naokolo sa zapália ďalšie svetlá. Ich
lúče načrtnú obrysy prostredia, takže je možné orientovať sa. Nežijeme sami vo svete.
Práve v dôležitých veciach života potrebujeme iných ľudí. A zvlášť vo viere nie sme
sami. Sme prsteňmi veľkej reťaze veriacich. Nik neprichádza k viere bez pomoci viery
ostatných a na druhej strane svojou vierou prispievam k utvrdeniu iných vo viere.
Navzájom si pomáhame byť príkladom jedni pre druhých, zdieľame s ostatnými, čo je
naše – myšlienky, skutky, city. A pomáhame si navzájom v orientácii a nachádzaní svojho
miesta v spoločnosti. Drahí priatelia, „Ja som svetlo sveta – Vy ste svetlo sveta“,
hovorí Pán. Je to niečo veľké a tajomné, že Ježiš hovorí o sebe a o každom z nás tú
istú vec, teda že sme „svetlo“. Ak veríme, že On je Božím Synom, ktorý uzdravoval
chorých a kriesil mŕtvych, dokonca že On sám vstal z hrobu a naozaj žije, vtedy chápeme,
že On je svetlom, prameňom všetkých svetiel tohto sveta. My však napriek lepším úmyslom
nanovo zakúšame neúspech našich snáh a osobných chýb. Zdá sa, že svet, v ktorom žijeme
sa napriek technickému pokroku v konečnom dôsledku nestáva lepším. Stále existujú
vojny, teror, hlad a choroby, extrémna chudoba a bezľútostný útlak. A tak aj tí, čo
sa v dejinách považovali za „nositeľov svetla“ bez toho, že by boli osvietení Kristom,
jediným pravým svetlom, v skutočnosti nevytvorili žiaden pozemský raj, naopak, zaviedli
diktatúry a totalitné systémy, v ktorých bola aj najmenšia iskierka humanizmu uhasená. Teda
nemôžeme mlčať o tom, že zlo jestvuje. Vidíme to na mnohých miestach vo svete a vidíme
to aj v samotnom našom živote, čo nás až desí. Áno, priamo v našom srdci jestvuje
náklonnosť k zlému, egoizmus, závisť, agresivita. Určitou sebadisciplínou je to snáď
možné akosi kontrolovať. Ťažšie je to však, keď nás zahalia ako nejasná hmla skryté
podoby zla vo forme lenivosti a pomalosti v chcení či konaní dobra. Opakovane v dejinách
pozorní ľudia upozornili na to, že ujma pre Cirkev neprichádza od jej prenasledovateľov,
lež zo strany vlažných kresťanov. Ako môže teda Kristus povedať, že kresťania, vrátane
snáď tých slabých a často krát vlažných, sú svetlom sveta? Asi by sme chápali, keby
On kričal: Obráťte sa! Buďte svetlom sveta! Zmeňte svoj život, urobte ho jasným a
žiarivým! Neprekvapuje nás snáď, že Pán nám neadresuje výzvu, ale nám hovorí, že sme
svetlom sveta, že sme žiariví, že svietime v tme? Drahí priatelia, apoštol Pavol
v mnohých zo svojich listov sa nebojí nazvať svojich rovesníkov a členov miestnych
spoločenstiev „svätými“. Z toho je zrejmé, že každý pokrstený ešte pred tým, ako začne
konať dobré skutky či zvláštne úkony, je Bohom posvätený. V krste Pán takpovediac
zapaľuje svetlo v našom živote; svetlo, ktoré katechizmus nazýva milosťou posväcujúcou.
Kto si uchováva toto svetlo, kto žije v milosti, ten je v skutočnosti svätý. Drahí
priatelia, opakovane sa zosmiešňuje a mylne predstavuje obraz svätosti, ako keby byť
svätým znamenalo byť mimo reality, byť naivný a bez radosti. Mnohokrát sa myslí, že
svätý je iba ten, kto koná asketické vysoko morálne úkony a ktorého iste možno uctievať,
no v žiadnom prípade v živote napodobňovať. Aký mylný a skľučujúci je tento názor!
Okrem preblahoslavenej Panny Márie neexistuje žiaden svätec, ktorý by nepoznal hriech
a neupadol doň. Drahí priatelia, Krista natoľko nezaujíma, koľkokrát v živote kolíšete
a padáte, ale koľkokrát vstanete. Nevyžaduje mimoriadne úkony, len chce, aby jeho
svetlo žiarilo vo vás. Nevolá vás, pretože ste dobrí a dokonalí, ale pretože On je
dobrý a chce vás urobiť svojimi priateľmi. Áno, vy ste svetlo sveta, pretože Ježiš
je vaším svetlom. Vy ste kresťanmi nie preto, že konáte zvláštne a mimoriadne veci,
ale pretože On, Kristus, je vaším životom. Ste svätí, pretože jeho milosť pôsobí vo
vás. Drahí priatelia, dnes večer keď sa zhromažďujeme v modlitbe okolo jediného
Pána, cítime pravdivosť Kristových slov, podľa ktorých mesto postavené na návrší nemožno
ukryť. Toto zhromaždenie žiari v rôznych zmysloch slova – v jase nespočetných svetiel,
v žiare mnohých mladých ľudí, ktorí veria v Krista. Svieca môže dávať svetlo, iba
ak sa nechá stráviť plameňom. Bola by neužitočná, keby jej vosk neživil oheň. Dovoľte
Kristovi horieť vo vás, hoci to občas môže znamenať obetu a zriekanie. Nebojte sa,
že stratíte čosi a zostanete napokon takpovediac s prázdnymi rukami. Majte odvahu
využívať vaše dary a talenty pre Božie kráľovstvo a darovať seba samých – ako vosk
sviece – aby Pán prostredníctvom vás ožiaril temnoty. Osmeľte sa byť horlivými svätými,
v ktorých očiach a srdciach svieti Kristova láska a ktorí tak prinesú svetu svetlo.
Spolieham na vás a na ostatných mladých tu v Nemecku, že budete sviecami nádeje, ktoré
nezostanú skryté. „Vy ste svetlo sveta“. Amen. Preložil Andrej Klapka