Medzináboženské stretnutia Benedikta XVI. v Nemecku

Rubrika o význame 21. apoštolskej cesty pápeža Benedikta XVI. pre ekumenizmus a medzináboženský dialóg.

„Vážené dámy a páni, milí krajania. O niekoľko dní sa začane moja cesta do Nemecka.“
Týmito slovami, vážení poslucháči, začal Svätý Otec svoje posolstvo, ktoré odvysielala nemecká televízia ARD v soboru večer. Mohli by sme ho už poopraviť v čase, pretože už o niekoľko hodín sa začne prvá oficiálna návšteva nemeckého pápeža v svojej vlasti. V nasledujúcej rubrike sa sústredíme na štyri stretnutia Benedikta XVI., ktoré sú významné pre medzináboženský dialóg a ekumenizmus.

Reichstag – historické sídlo parlamentu v Berlíne z roku 1894 bude vo štvrtok 22. septembra 2011, v prvý deň návštevy, svedkom ďalšej historickej udalosti – prejavu pápeža Benedikta XVI. v Aule parlamentu. V tej istej budove sa následne uskutoční aj stretnutie hlavy Katolíckej cirkvi s reprezentantmi židovskej komunity. Za židovskú komunitu prehovorí predseda Ústrednej rady Židov v Nemecku Dieter Graumann, po ňom prednesie svoj príhovor Svätý Otec. Benedikt XVI. už počas prvej svojej cesty do Nemecka v auguste 2005 v Kolíne navštívil synagógu a stretol sa s miestnou židovskou komunitou, ktorá je najstaršou v Nemecku, aj v stredo-severnej časti Európy. Spomína sa v dokumentoch pochádzajúcich z roku 321. História Židov v Nemecku je poznačená rôznymi perzekúciami, z ktorých najhroznejší bol holokaust. Nacistickým režimom bolo deportovaných a vo vyhladzovacích táboroch usmrtených asi 6 miliónov príslušníkom tohto národa. Dnes žije v Nemecku asi 105 tisíc Židov v 108 komunitách rozptýlených po krajine. Sú organizovaní v 23 regionálnych asociáciách, ktoré podliehajú Centrálnej rade Židov. Najpočetnejšia komunita sa nachádza v Berlíne s počtom príslušníkov 11 tisíc, potom nasleduje Mníchov a Frankfurt. Väčšina Židov v krajine sú imigrantmi, ktorí prišli z bývalého Sovietskeho zväzu na konci studenej vojny a Nemecko je v počte tu žijúcich príslušníkov židovského národa na treťom mieste v Európskej únii, a to po Francúzsku s počtom 600 tisíc a Spojenom kráľovstve s počtom 300 tisíc a je jedinou európskou krajinou, kde počet Židov narastá. Ústredná rada židovských komunít v Nemecku, ktorej sídlo sa nachádza v Berlíne, má podporu štátu v otázke ochrany kultúrneho dedičstva, na zachovanie pamiatky holokaustu a na sociálnu integráciu.

V piatok 23. septembra v priestoroch apoštolskej nunciatúry v Berlíne sa bude konať stretnutie pápeža Benedikta XVI. s reprezentantmi moslimskej komunity, za ktorú prednesie pozdravný príhovor prof. Mouhanad Khorchide. V Nemecku žije 4 – 4,5 milióna moslimov, z ktorých je 70 percent tureckého pôvodu. Ostatní pochádzajú z arabských krajín, Balkánu a Iránu. Islamské komunity, organizované vo viacerých islamských asociáciách, si stále viac budujú svoju štruktúru, majú svoje miesta kultu, detské jasle a islamské školy. V Berlíne je napr. 10 islamských detských jaslí a na rôznych miestach Nemecka je asi 15 islamských škôl uznaných štátom rovnako ako katolícke školy.

Na programe druhého dňa apoštolskej cesty pápeža Benedikta XVI. je aj tretie zo štyroch medzináboženských stretnutí. Svätý Otec bude prijatý predsedom Evanjelickej cirkvi Nemecka (Evangelische Kirche in Deutschland, EKD), pastorom Nikolausom Schneiderom v
bývalom kláštore augustiniánov v Erfurte, ktorý je známy tým, že v ňom v rokoch 1505 – 1511 žil ako augustiniánsky mních Martin Luther, pôvodca protestantskej reformy. Dnes je starobylý kláštor z roku 1277 miestom medzinárodných stretnutí a kultúrnych podujatí. Stretnutie s reprezentantmi Rady Evanjelickej cirkvi Nemecka sa po prehliadke kláštora uskutoční v tzv. kapitulskej sále, jedinej zachovanej z čias Luthera.

Evanjelická cirkev v Nemecku pozostáva z 22 reformovaných regionálnych cirkví, s počtom veriacich 24 miliónov, teda 30 percent populácie. Riadená je tromi demokraticky volenými orgánmi: Synodou, Cirkevnou konferenciou a Radou EKD.

Svätý Otec v spomínanom videoposolstve, ktoré krátko pred cestou odvysielala nemecká televízia ARD, zdôraznil ekumenický význam návštevy, keď povedal:
„Vrcholným bodom cesty bude Erfurt: V augustiniánskom kláštore, v kostole sv. Augustína, kde Luther začal svoju cestu, sa budem môcť stretnútť so zástupcami Evanjelickej cirkvi v Nemecku. Budeme sa tam spolu modliť, spoločne načúvať Božiemu slovu, spoločne uvažovať a hovoriť. Neočakávame žiadne senzácie. To naozaj veľké je na tom práve to, že budeme spoločne na tomto mieste uvažovať, počúvať Božie slovo a modliť sa, a tak sa zjednotíme a to bude ozajstný ekumenizmus.“

Predseda Pápežskej rady na podporu jednoty kresťanov kardinál Kurt Kochna margo ekumenického stretnutia počas tejto apoštolskej cesty Benedikta XVI. do Nemecka dodáva:
Myslím, že dnes je nevyhnutné, aby sme si spolu so všetkými cirkvami, ktoré vzišli z reformácie kládli otázky o podstate Cirkvi.V auguste 1999 sme podpísali Spoločné vyhlásenie viazané na doktrínu o ospravodlivení. Ale teraz, ako je napísané v tomto vyhlásení, je čas zaoberať sa ekleziologickými otázkami: Čo je podstata Cirkvi, povaha Cirkvi? Myslím, že toto sú body, o ktorých by mal byť dnes vedený dialóg.
K otázke, či návšteva Benedikta XVI. v Nemecku bude krokom vpred v ekumenickom úsilí, kardinál Koch poznamenal:
„Verím, že Svätý Otec určite posilní ekumenizmu. On má na srdci hlavne to, aby ekumenizmus našiel svoje duchovné korene, pretože je to úloha, ktorú nám zveril Pán vo svojej veľkňazskej modlitbe, keď prosil, aby všetci jeho učeníci boli «jedno». V tomto zmysle nemáme alternatívu k ekumenizmu: To je úloha, ktorú nám zveril Pán, a toto – o tom som presvedčený – je to, čo pápež bude dávať do popredia.“

Na sobotu 24. septembra je okrem iného naplánované aj stretnutie pápeža Benedikta XVI. so zástupcami pravoslávnych cirkví. Stretnutie sa uskutoční v kňazskom seminári vo Freiburgu a svoj pozdrvaný príhovor tu prednesie metropolita Augustin, predseda Konferencie biskupov pravoslávnych cirkví v Nemecku, po ňom sa prítomným prihovorí pápež Benedikt XVI.

Pravoslávni veriaci v Nemecku pochádzajú z troch vĺn migrácie: Z Ruska po revolúcii 1917, z Grécka a Srbska z rokov 60. a z východnej Európy po páde komunistických režimov a vojne v bývalej Juhoslávii. Vo februári 2010 vznikla Konferencia biskupov pravoslávnych cirkví v Nemecku, zoskupujúca všetkých pravoslávnych kánonicky uznaných biskupov. Podľa štatistík z apríla tohto roku je v Nemecku 467 pravoslávnych komunít s počtom veriacich milión tristotisíc.
Vzťahy medzi Katolíckou cirkvou a pravoslávnymi cirkvami v Nemecku sú veľmi dobré.

A pridajme niekoľko štatistických údajov, ktoré sa týkajú populácie a štruktúry Katolíckej cirkvi v Nemecku, počtu kňazov, rehoľníkov, rehoľných sestier či katechétov. Uvádzame len niektoré údaje, aktualizované k 31. decembru 2010. Z celkového počtu obyvateľov 81,7 milióna je takmer 25 miliónov katolíkov, čo predstavuje asi 30 percent nemeckej populácie, porovnateľne s 30 percentami príslušníkov evanjelických cirkví. V 29 diecézach, ktoré zahŕňajú spolu 11 tisíc farností, pôsobí 113 biskupov (údaj aktualizovaný k 1. augustu 2011), takmer 13 tisíc diecéznych a 4 tisíc rehoľných kňazov, 3 tisíc stálych diakonov. K rehoľníkom patrí ešte asi tisíc rehoľných bratov a 27 tisíc rehoľných sestier. Počet katechétov, uvedených v štatistike, je 10 tisíc.

Vážení poslucháči, najlepším ukončením tejto rubriky aj odpoveďou na otázku významu stretnutí Svätého Otca, ktoré ho čakajú v najbližších dňoch, budú oäť slová z jeho posolstva:
„Teda v tieto dni sa chceme usilovať o to, aby sme znovu dokázali vidieť Boha, aby sme sa my sami opäť stali ľuďmi, z ktorých vychádza do sveta svetlo nádeje, ktoré je svetlom pochádzajúcim z Boha a ktoré nám pomáha žiť.“ –jk-