Kardinál Jozef Tomko: Benedikt XVI. mladým pedagógom

Príhovor kardinála Jozefa Tomka
Nedávne svetové dni mládeže v Madride sa vyznačili niekoľkými prvenstvami. Bola to prítomnosť takmer dvoch miliónov mladých ľudí ako aj ich radostné nadšenie za Ježiša Krista. Boli to však aj cenné prejavy Benedikta XVI., medzi ktorými si vyžaduje zvláštnu pozornosť príhovor Svätého Otca mladým pedagógom. Boli na ňom prítomní aj účastníci svetového kongresu katolíckych univerzít v Avile na tému: „Identita a poslanie katolíckej univerzity“. Na začiatku školského roka je prejav Benedikta XVI. ešte aktuálnejší najmä pre vysokoškolských a stredoškolských učiteľov a študentov. Svätý Otec vidí poslanie takých škôl nielen „vo formovaní kompetentných a skutočných odborníkov, ktorí dokážu v každom okamihu uspokojiť požiadavky trhu“, ani nie vyškoliť iba ľudí „s čisto technickými schopnosťami“. Samotný úžitok a bezprostredný pragmatizmus nestačia. „V skutočnosti univerzita bola a stále je povolaná byť domovom, kde sa vždy hľadá pravda, ktorá je človekovi vlastná“. (Do istej miery pápežove slová platia aj pre študentov, ktorí sa blížia k maturite). Katolícka Cirkev podporuje hľadanie pravdy, verí v Krista, ktorý je Logos-Pravda, vierou „objasňuje racionalitu všetkého stvorenia a pozerá na človeka ako na bytosť, ktorá má účasť na tejto racionalite a môže ju rozpoznávať“. Pri hľadaní pravdy si „základné otázky ľudskej bytosti neustále vyžadujú našu pozornosť a nútia nás ísť ďalej“ práve cestou rozumu i viery.
Benedikt XVI. potom zdôraznil potrebu žiť podľa pravdy a viery: „Mladí ľudia potrebujú autentických učiteľov; osoby otvorené voči absolútnym pravdám v rôznych oblastiach poznania, ktorí vedia počúvať a žiť týmto interdisciplinárnym dialógom; ľudí, ktorí sú predovšetkým presvedčení o ľudskej schopnosti pokračovať na ceste k pravde. Mladosť je výnimočným časom na hľadanie a na stretnutie sa s pravdou. Ako už Platón povedal: „Hľadaj pravdu pokiaľ si mladý, pretože ak to nebudeš robiť, potom sa ti vyšmykne z rúk“ (Parmenide, 135d). Táto vysoká ašpirácia je najcennejšia vec, ktorú môžete odovzdať osobným a živým spôsobom vašim študentom, a nie len nejaké anonymné a účelové techniky alebo niektoré suché dáta, využívané iba funkčným spôsobom“.
Svätý Otec potom adresoval učiteľom túto výslovnú výzvu: „Vrúcne vás preto vyzývam, aby ste nikdy nestrácali túto vnímavosť a smäd po pravde, aby ste nezabúdali, že vyučovanie nie je suché podanie obsahu, ale formácia mladých, ktorých je potrebné chápať a vyhľadávať. Musíte v nich vzbudzovať smäd po pravde, ktorý pociťujú vo svojom vnútri, a tiež túžbu prekračovať seba samých. Buďte im podporou a silou“.
K tomu pridal Benedikt XVI. dve dôležité pripomienky: prvá hlása, že „cesta k plnej pravde si vyžaduje celú ľudskú bytosť: je to cesta inteligencie i lásky, rozumu i viery...Ak sú spojené pravda a dobro, potom je tiež spojené poznanie a láska. Z tej jednoty vyplýva súdržnosť života a myslenia, príkladnosť, ktorou sa má vyznačovať každý dobrý vychovávateľ“.
Druhá pripomienka tvrdí, že „pravda je vždy vznešenejšia (vyššia) než naše (osobné) ciele...Nesmieme priťahovať študentov k nám samotným, ale posielať ich k tej pravde, ktorú všetci hľadáme“.
Benedikt XVI. zakončil svoj hlboký príhovor ako skúsený pedagóg a múdry pastier povzbudením: „To všetko nás pozýva, aby sme neustále hľadeli na Krista, v ktorého tvári žiari pravda, ktorá nás osvecuje, ale ktorý je tiež cestou i pocestným, ktorý je po našom boku a svojou láskou nás nesie. V ňom zakorenení budete dobrými vodcami našej mládeže“.
Pápežove slová sú akoby ozvenou a doplnkom toho, čo blahoslavený Ján Pavol II. napísal o katolíckej univerzite vo svojom dokumente „Ex corde Ecclesiae“: „(ona) sa vyznačuje slobodným hľadaním celej pravdy o svete, o človeku, o Bohu“. Aj on označil dvojitú cestu pri hľadaní a skúmaní pravdy: „Viera a rozum sú dve krídla, ktorými sa ľudský duch povznáša ku kontemplácii o pravde“ („Fides et ratio“ – „Viera a rozum“, 1). Druhý vatikánsky koncil jasne vysvetlil, že medzi vierou a rozumom nikdy nemôže byť skutočný rozpor: „Ak metodický výskum v akomkoľvek vednom odbore postupuje naozaj vedecky a v súlade s morálnymi normami, nikdy nebude v skutočnom rozpore s vierou, lebo svetské skutočnosti i skutočnosti viery majú svoj pôvod v tom istom Bohu“ („Gaudium et spes, 36).
Dialóg medzi vierou a rozumom nachádza práve na pôde katolíckej univerzity úrodnú pôdu a spoločnú strechu, kde sa dá debatovať z rôznych pohľadov, slobodne, bez predsudkov a osobných alebo korporatívnych záujmov. Vnútorná interdisciplinárna diskusia by mala byť dobrou prípravou na dialóg medzi kresťanským myslením a modernými vedami tak prírodnými ako aj humánnymi, ktoré nastoľujú staré i nové ľudské problémy ako sú: bioetika a biogenetika, rodina, sociálna spravodlivosť a korupcia, miesto náboženstva vo verejnom živote, náboženská sloboda a sloboda svedomia, laickosť a právomoc štátu, jeho postoj k náboženstvám a etike, otázka mieru a terorizmu, ochrana prírody, a podobne. Dialóg s inými univerzitami a so spoločnosťou vôbec je predôležitou službou katolíckej univerzity.
Cirkev a viera obhajujú všeľudské práva a chránia dôstojnosť človeka a jeho slobodu. Pápež Benedikt XVI. sa často vracia k spomínaným problémom. Jeho príhovor k mladým vysokoškolským pedagógom v Madride je pekný príklad jeho výzvy, aby univerzita, o to viac ak je katolícka, „pomohla Európe zachovať a znovu nájsť svoju dušu“ (prejav z 1.apríla 2006).
Jozef kard. Tomko