Benedikt XVI. rodinám a kňazom Talianska

Vatikán (12. septembra, RV) – V Ancone na kopci Guasco, ktorý je veľmi obľúbeným miestom obyvateľov mesta pre malebnú scenériu s výhľadom na more, sa vypína Katedrála sv. Cyriaka, mučeníka zo 4. storočia. Práve ona bola svedkom stretnutia pápeža Benedikta XVI. s manželskými pármi a kňazmi, ktoré sa konalo včera v podvečer v rámci jeho pastoračnej návštevy Ancony, pri príležitosti ukončenia 25 talianskeho národného eucharistického kongresu. Svätý Otec vo svojom príhovore, ktorý uvádzame v plnom znení, poukázal na Eucharistiu ako na jeden jediný koreň, z ktorého čerpajú obidva tieto životné stavy.

Drahí kňazi a drahé manželské páry!
Kopec, na ktorom je postavená táto katedrála, nám umožnil krásny výhľad na mesto a more, no pri prechádzaní cez majestátnu bránu duša zostáva fascinovaná harmóniou románskeho slohu, obohateného o prvky byzantských a gotických vplyvov. Aj na vás tu prítomných – kňazi a manželia z rôznych diecéz Talianska – vnímame krásu harmónie a vzájomné dopĺňanie sa rôznych povolaní. Vzájomné poznanie a úcta, v zdieľaní tej iste viery, vedie k doceňovaniu charizmy iných a vbudovaniu sa do celku jediného „duchovného domu“ (porov.1 Pt 2,5), ktorý majúc za základný kameň toho istého Krista Ježiša rastie v svätý chrám v Pánovi (porov. Ef 2,20-21). Vďaka za toto stretnutie drahému arcibiskupovi Edoardovi Menichellimu – aj za vyjadrenia, ktorými ma uviedol – a každému z vás.

Rád by som sa krátko pozastavil pri nutnosti priviesť posvätný rád a manželstvo k jedinému zdroju Eucharistie. Oba tieto životné stavy majú v skutočnosti v láske Krista, ktorá dáva samu seba pre spásu ľudstva, ten istý koreň. Sú volané k spoločnému poslaniu: svedčiť a sprítomňovať túto lásku v službe spoločenstvu, pre formovanie Božieho ľudu (porov. Katechizmus Katolíckej cirkvi, č. 1534). Tento pohľad umožňuje najprv prekonať zjednodušujúci pohľad na rodinu, ktorý ju považuje iba za príjemcu pastoračnej činnosti. Je pravda, že v tomto zložitom období je potrebné venovať jej osobitnú pozornosť. Nemôže však ísť umenšovanie jej identity a popieranie jej špecifickej zodpovednosti. Rodina je bohatstvo pre manželov, nezastupiteľné dobro pre deti, nenahraditeľný základ spoločnosti, životaschopná komunita na ceste Cirkvi.

Oceniť rodinu na cirkevnej úrovni znamená priznať jej úlohu v pastorácii. Služba, ktorá sa rodí zo sviatosti manželstva, je dôležitá pre život Cirkvi: rodina je privilegovaným miestom ľudskej a kresťanskej výchovy, a pre tento cieľ zostane najlepším spojencom kňazskej služby, je vzácnym darom pre budovanie spoločenstva. Naopak rodine pomáha blízkosť kňaza, aby si uvedomila hĺbku svojej reality a svojho poslania, a tak sa rozvíjala silná vnímavosť Cirkvi. Žiadne povolanie nie je súkromná záležitosť, tým menej manželstvo, pretože jeho horizontom je celá Cirkev. Ide teda o schopnosť integrovať a harmonizovať v pastorácii kňazskú službu s „autentickým evanjeliom o manželstve a rodine” (encyklika Familiaris consortio, 8) pre skutočné a bratské spoločenstvo. Eucharistia je centrom a zdrojom tejto jednoty, ktorá oživuje celú činnosť Cirkvi.

Drahí kňazi, pre dar, ktorý ste prijali vysviackou, ste pozvaní slúžiť ako pastieri cirkevného spoločenstva, ktoré je rodinou rodín, a teda milovať každého otcovským srdcom, s autentickým odstupom od seba samých, s plným nasedením, stálym a verným: ste živým znamením, ktoré ukazuje na Ježiša Krista, jediného Dobrého Pastiera. Pripodobňujte sa mu, jeho životnému štýlu, s tou úplnou a výlučnou službou, ktorej vyjadrením je celibát. Aj kňaz má snubný rozmer; je identifikovaný so srdcom Krista ženícha, ktorý dáva svoj život za svoju nevestu Cirkev (porov. Exhort. Sacramentum caritatis, 24). Pestujte hlbokú familiárnosť s Božím slovom, svetlom na vašej ceste. Denné a verné slávenie Eucharistie nech je miestom, kde načerpáte silu každý deň dávať seba samých do služby a žiť v stálej prítomnosti Boha: on je váš domov a vaše dedičstvo. Svedkami tohto máte byť pre rodinu a pre každého človeka, ktorého vám Boh posiela do cesty, a to aj v najťažších okolnostiach (porov. tamže 80). Povzbudzujte manželov, zdieľajte s nimi zodpovednosť výchovy, pomáhajte im, aby neustále obnovovali milosť ich manželstva. Urobte rodinu protagonistami v pastoračných aktivitách. Buďte priateľskí a súcitní, a to aj s tými, ktorí majú ťažkosti so splnením záväzkov prijatých v manželstve, ako s tými, ktorí ich, žiaľ, porušili.

Drahí manželia, vaše manželstvo je zakorenené vo viere, že Boh je láska (1Jn 4,8) a že nasledovať Krista znamená „ostať v láske“ (porov. Jn 15,9-10). Vaše spojenie – ako učí apoštol Pavol – je sviatostným znamením lásky Krista k Cirkvi (porov. Ef 5,32), lásky, ktorá vrcholí na kríži a ktorá „sa vyjadruje a uskutočňuje v Eucharistii“ (porov. Exhort. Sacramentum caritatis, 29). Eucharistické mystérium nech preniká stále hlbšie do vášho každodenného života, získavajte inšpiráciu a silu z tejto sviatosti pre váš manželský vzťah a výchovné poslanie, ku ktoré ste povolaní, budujte vaše rodiny v jednote, dare, ktorý prichádza zhora a ktorý podnecuje vašu angažovanosť v Cirkvi, a tak podporuje spravodlivý a bratský svet. Milujte svojich kňazov, vyjadrujte im svoje uznanie za veľkorysú službu, ktorú vykonávajú. Vedzte tiež zniesť ich limity, nikdy sa nevzdávajte požadovať od nich aby boli medzi vami príkladnými služobníkmi, ktorí vám hovoria o Bohu a ktorí vás vedú k nemu. Vaše priateľstvo je pre nich drahocennou duchovnou pomocou a podporou v skúškach života.

Drahí kňazi a drahí manželia, kiež vždy dokážete nachádzať vo svätej omši silu pre prežívanie príslušnosti ku Kristovi a jeho Cirkvi, v odpúšťaní, v darovaní seba samých a vo vďačnosti. Vaše každodenné konanie nech má svoj pôvod a svoje centrum v sviatostnom spoločenstve, aby bolo všetko konané na Božiu slávu. Takto vás bude obeta Kristovej lásky premieňať, až vás urobí v ňom „jedným telom a jedným duchom” (porov. Ef 4,4-6). Výchova nových generácií k viere sa tiež odovzdáva prostredníctvom vašej jednoty. Buďte pre nich svedkami náročnej krásy kresťanského života, s dôverou a trpezlivosťou tých, ktorí poznajú moc semienka hodeného do zeme. Ako v úryvku evanjelia, ktoré sme počuli (Mk 5,21-24.35-43), buďte pre tých, ktorí sú vám zverení, znakom Ježišovej priazne a nehy: v ňom vidieť ako Boh, ktorý miluje život, nie je nezúčastnený alebo ďaleko od ľudských záležitostí, ale je priateľom, ktorý nikdy neopustí. A vo chvíľach, keď nám pokušenie našepkáva, že dnes je výchovné úsilie márne, čerpajte svetlo k posilneniu viery z Eucharistie, istí, že milosť a moc Ježiša Krista sa môžu človeka dotknúť v každej, aj najťažšej situácii.

Drahí priatelia, všetkých vás zverujem pod ochranu Márie, uctievanej v tejto katedrále ako „Kráľovná všetkých svätých”. Tradícia spája jej obraz s prejavom vďačnosti istého námorníka za záchranu jeho syna, ktorý vyviazol bez ujmy z búrky na mori. Materský pohľad Matky nech sprevádza aj vaše kroky vo svätosti do prístavu pokoja.

Preklad sr. Jaroslava Kochjarová CJ