Vatikán (4. septembra, RV) – I dnes sa na nádvorí Apoštolského paláca v Castel
Gandolfe zhromaždilo niekoľko tisíc pútnikov, aby si vypočuli príhovor pápeža Benedikta
XVI. a pomodlili sa spoločne s ním poludňajšiu modlitbu Anjel Pána. Svätý Otec vo
svojom príhovore vychádzal z liturgických čítaní dnešnej, 23. nedele v Cezročnom období.
Povedal: Drahí bratia a sestry! Biblické čítania tejto nedeľnej sv. omše
sa sústreďujú na tému bratskej lásky v spoločenstve veriacich, ktoré má svoj zdroj
v spoločenstve Najsvätejšej Trojice. Apoštol Pavol tvrdí, že celý Boží zákon nachádza
svoju plnosť v láske tak, že naše vzťahy s ostatnými, desať prikázaní i každé iné
prikázanie možno zhrnúť v tomto: „Milovať budeš svojho blížneho ako
seba samého!“ (porov. Rim 13,8 - 10). Text evanjelia, 18. kapitoly sv. Matúša,
venovaný životu kresťanského spoločenstva, nám hovorí, že bratská láska zahŕňa aj
pocit vzájomnej zodpovednosti, a tak, keď sa môj brat prehreší proti mne, musím prejaviť
starosť o neho. Predovšetkým s ním musím osobne hovoriť, aby si uvedomil, že to, čo
povedal alebo urobil, nie je dobré. Tento spôsob jednania sa nazýva bratské napomenutie:
Nie je to reakcia na jeho previnenie voči mne, ale je to prejav lásky môjmu bratovi.
Sv. Augustín hovorí: „Ten, kto ťa urazil, kto ti ublížil, spôsobil vážnu ranu sebe
samému, a ty sa nestaráš o ranu svojho brata? ... Musíš zabudnúť na urážku, ktorej
sa ti dostalo, ale nie na ranu tvojho brata“ (Discorsi 82, 7). A ak ta tvoj brat
nepočúvne? Ježiš v dnešnom evanjeliu ukazuje postup: najprv sa k nemu vráť a dohovor
mu s dvoma alebo troma ďalšími osobami, aby si mu pomohol lepšie si uvedomiť, čo urobil;
ak aj napriek tomu stále odmieta napomenutie, treba to oznámiť spoločenstvu; a ak
ani spoločenstvo nepočúvne, má cítiť oddialenie, ktoré on sám spôsobil, oddeliac ho
od cirkevného spoločenstva. Toto všetko naznačuje, že na ceste kresťanského života
je potrebná istá spoluzodpovednosť: každý, vedomý si svojich obmedzení a nedostatkov,
je vyzvaný privítať bratské napomenutie a pomáhať bratom touto osobitnou službou. Ďalším
plodom lásky spoločenstva je jednomyseľná modlitba. Ježiš hovorí: „Ak budú dvaja z
vás na zemi jednomyseľne prosiť o čokoľvek, dostanú to od môjho Otca, ktorý je na
nebesiach. Lebo kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi
nimi“ (Mt 18, 19-20). Osobná modlitba je iste dôležitá, ba čo viac, nevyhnutná, ale
Pán nás uisťuje o svojej prítomnosti v komunite - aj keď je veľmi malá – ak je jednotná
a jednomyseľná, pretože odráža skutočnosť trojjediného Boha, dokonalé spoločenstvo
lásky. Origenes hovorí, že „sa musíme cvičiť v tejto symfónii“ (Komentár k Evanjeliu
podľa Matúša 14, 1), tj. v tejto harmónii vo vnútri kresťanského spoločenstva. Musíme
sa cvičiť jednak v bratskom napomínaní, ktoré vyžaduje veľkú pokoru a jednoduchosť
srdca, ako aj v modlitbe, aby vystúpila až k Bohu, k spoločenstvu skutočne zjednotenému
v Kristovi. Prosme za toto na príhovor Najsvätejšej Panny Márie, Matky Cirkvi a svätého
Gregora Veľkého, pápeža a cirkevného učiteľa, na ktorého včera pripadla liturgická
spomienka. Preložil Peter Dufka