Zamyslenie na 23. nedeľu v Cezročnom období

Zamyslenie pripravil Andrej Krivda, kňaz Košickej arcidiecézy, ktorý študuje liturgiku na Pápežskom liturgickom inštitúte sv. Anzelma v Ríme:

Milí poslucháči!
Každý z nás pozná základné dopravné predpisy. Jedným z nich je aj povinnosť zastaviť a pomôcť, ak niekomu náhodou spôsobíme škodu alebo ublížime. V opačnom prípade sa budeme pred zákonom zodpovedať za neposkytnutie pomoci.

Často počas dňa môžeme stretnúť niekoho v
ťažkosti. Napríklad, ak sa ktosi nevie pohnúť s autom a potrebuje pomoc, ak sa niekto trápi na ceste s ťažkými nákupnými taškami, alebo keď zbadáme starca či starenku, ktorým treba pomôcť prejsť cez nejakú prekážku. Ak v takýchto situáciách nezasiahneme, nepomôžeme, z hľadiska zákona to nebude posudzované ako neposkytnutie pomoci.

Prečo vám predkladám tieto príklady? Lebo aj v našom kresťanskom živote je riziko, že sa uspokojíme len so striktným dodržiavaním povinností, ktoré nám vyplývajú zo zákonov. Pokiaľ sme škodu nespôsobili my alebo ak nie sme do udalosti osobne zainteresovaní, možno sme neposkytli v núdzi pomocnú ruku s odôvodnením: „To sa ma netýka, to nie je moja záležitosť.“

Niekto možno dokonca povie: „Hovorím ti to z vlastnej skúsenosti, je lepšie sa do ničoho nemiešať, inak si len vyrobíš zbytočné problémy. Ži a nechaj žiť.“

Milí priatelia, zamyslieť sa nad týmto mottom „Ži a nechaj žiť“ nás núti Božie Slovo nasledujúcej nedele. V žalme medzi prvým a druhým čítaním budeme opakovať: „Pane, daj, aby sme počúvali tvoj hlas a nezatvrdzovali si srdcia.“ Každý z nás je povolaný počúvať Pána, stať sa akoby jeho hovorcom. V prvom čítaní hovorí prorok Ezechiel: „Keď budeš počuť z mojich úst slovo, napomeň ich v mojom mene. ... ak nebudeš bezbožnému dohovárať, aby sa odvrátil od svojej cesty, ... teba budem brať na zodpovednosť za jeho krv.“ (Ez 33, 7-9)

Biblický text je tu jasný a zreteľný: každý z nás je zodpovedný za brata. Zodpovedný v originálnom zmysle slova. Každý z nás zodpovedá za život druhých a za to od nás Pán bude žiadať vyúčtovanie, aj keď sa nám to nezdá byť našou záležitosťou.

Evanjelista Matúš dokonca v úryvku z evanjelia podrobne predstavuje proces akéhosi bratského napomenutia. V podstate nám chce povedať: ak musíš niekoho upozorniť alebo pokarhať, najprv to urob medzi štyrmi očami. Ak ťa nepočúvne, nevzdávaj sa, ale priber si ešte jedného alebo dvoch a znova sa s ním skús porozprávať. Ak nepočúvne ani ich, zapoj spoločenstvo. (por. Mt 18, 15-17)

Ježiš ďalej adresuje apoštolom výzvu, ktorú už pred tým adresoval osobne Petrovi: „Čo zviažete na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažete na zemi, bude rozviazané v nebi.“ Podľa použitého rabínskeho jazykového štýlu a výrazov sa tu myslí na autoritu v oblasti doktrinálnych rozhodnutí. V kontexte tohto úryvku z evanjelia má však táto veta možno aj širší význam. Možno sa tu naráža na skutočnosť, že Ježiš koná v nás a prostredníctvom nás a že naše terajšie konanie má význam a váhu aj v nebi, na čo často zabúdame. Následky našich skutkov siahajú veľmi ďaleko v čase a priestore. Preto Ježiš dáva do popredia spoločnú modlitbu. Pozýva nás zjednotiť sa v modlitbe, hoci sme len dvaja alebo traja. A sám zdôrazňuje účinnosť tejto modlitby: „Ak budú dvaja z vás na zemi jednomyseľne prosiť o čokoľvek, dostanú to od môjho Otca, ktorý je na nebesiach.“ (Mt 18, 19)
Akékoľvek bratské napomenutie musí byť vždy sprevádzané modlitbou, aby sme neupadli do pýchy s predstavou, že sme sudcami druhých. Ak sme pri napomínaní svojho brata ochotní sa s ním modliť a prijať napomenutie aj od neho, sme na dobrej ceste. Ak nie, seba samých staviame na piedestál a ohrozuje nás pýcha.

Ako kresťan nemám dávať pozor len na zákon, na myšlienky, slová, skutky, ktoré konám, ale aj na to, čo zanedbávam. Musím sa sám seba pýtať, či som pripravený pri každej príležitosti, ktorá sa mi ponúkne, konať dobro, pomôcť, aj keď by sa ma to osobne nedotýkalo.

Milí poslucháči. Kresťan nesmie byť človekom nevyhnutnosti. Pravý Ježišov učeník je človekom pravdy v láske, slobody slova použitého pre dobro druhého. Kresťan sa vyznačuje pravdou bez strachu, aj keď riskuje, že nebude pochopený, že bude odmietnutý alebo vysmiaty. Vie napomínať bez ponižovania a prijímať napomenutia bez pohŕdania.Skutočný Ježišov učeník je ten, komu leží na srdci opravdivé dobro svojho brata a sestry.