Rozhodnutie tureckej vlády o vrátení skonfiškovaného majetku náboženským menšinám

Turecko (30. augusta, RV) - Náboženským menšinám v Turecku budú vrátené majetky zabavené štátom v roku 1936. Mimoriadnym dekrétom s platnosťou zákona o tom v nedeľu, 28. augusta, rozhodol premiér Tayip Erdogan. Reštitúcia sa týka najmä Gréckej pravoslávnej cirkvi, ďalej Arménskej cirkvi, židov, Chaldejskej cirkvi a niektorých ďalších menšín, uznaných vládou Tureckej republiky po roku 1923. Rímskokatolícka cirkev medzi ne nepatrí.
K prekvapivému obratu v doterajšom kurze tureckej vlády došlo niekoľko dní po výzve k vráteniu nespravodlivo skonfiškovaného majetku menšinám, ktorou konštantinopolský patriarcha Bartolomej I. apeloval na rôzne európske fóra. Dekrét bol vyhlásený krátko pred Iftar – slávnostnou večerou na zakončenie Ramadánu, ktorú Lakis Vingas, predstaviteľ nemoslimských náboženských nadácií, organizoval na počesť premiéra. „Vieme o nespravodlivostiach, ktoré utrpeli rôzne náboženské skupiny ... Skončila doba, kedy niekto z nás mohol byť utláčaný kvôli svojmu náboženstvu, etnickému pôvodu alebo inému spôsobu občianskeho života“, prehlásil počas slávnostnej večere premiér Erdogan.
Podľa dekrétu budú náboženským menšinám vrátené majetky registrované k roku 1936, ktoré boli následne skonfiškované tureckou vládou. Reštitúcia sa vzťahuje tiež na kláštory, farnosti a podobné inštitúcie v Turecku – ktoré neboli nikdy uznané ako právne subjekty – a na nemoslimské cintoríny, ktoré prešli pod mestskú správu. Štát tiež ponúka vyrovnanie za majetky nenávratne zmenené alebo postúpené tretím osobám. Cirkvi a náboženské spoločnosti sa o vrátenie majetku môžu prihlásiť počas nasledujúcich dvanástich mesiacov.
Podľa odhadov sa nový zákon bude týkať približne tisícky nehnuteľností Gréckej pravoslávnej cirkvi, asi stovky arménskej a desiatok chaldejských a židovských nehnuteľností. Inštitúcie - ktoré kvôli konfiškáciám zanikli - však ani majetkové vyrovnanie nenahradí. –pd-