Príhovor Benedikta XVI. po krížovej ceste v centre Madridu
Vatikán/Španielsko (20. augusta, RV) – „Kríž predstavuje lásku Boha k človeku“
– aj tieto slová povedal Svätý Otec počas krížovej cesty v centre Madridu, ktorá bola
na programe Svetových dní mládeže včera večer a zúčastnilo sa na nej vyše 600 tisíc
mladých. Prechádzala korzom Recoletos smerujúc k námestiu Cibeles. V
nesení kríža sa striedali skupinky mladých z 15 krajín sveta. Jednotlivé zastavenia
krížovej cesty, tzv. pasos, boli vytvorené z pašiových scén z rôznych diecéz Španielska,
kde je známa tradícia pašiových procesií ulicami miest počas Veľkého týždňa. Rozjímania
k jednotlivým zastaveniam pripravili Sestry sv. Kríža, texty odrážali utrpenie mladých
z dôvodu vojen, bratovražedných zrážok, prenasledovania pre vieru, migrácie, závislostí,
abortov, terorizmu, prírodných katastrof. Svätý Otec predniesol svoj príhovor v závere
pobožnosti. Uvádzame ho v plnom znení:
Drahí mladí!
Vrúcne a zbožne
sme sa zúčastnili tejto krížovej cesty sprevádzajúc tak Krista v jeho utrpení a smrti.
Komentáre k jednotlivým zastaveniam – od Milosrdných sestier Svätého kríža, ktoré
slúžia tým najchudobnejším a najpotrebnejším – nám pomohli vstúpiť do tajomstva slávneho
Kristovho kríža, ktorý má v sebe pravú Božiu múdrosť – tú, ktorá súdi svet a tých,
ktorí sa považujú za múdrych (porov. 1 Kor 1,17-19). Na tejto ceste ku Kalvárii nám
pomohlo tiež rozjímanie nad mimoriadnymi obrazmi náboženských tradícií španielskych
diecéz. Sú to obrazy, v ktorých sa snúbi viera a umenie, aby tak zasiahli srdce človeka
a podnietili ho k obráteniu. Ak je pohľad viery číry a autentický, krása mu slúži,
dokáže priblížiť tajomstvo našej spásy, hlboko nás dojať a premeniť naše srdce, ako
sa to stalo svätej Terézii od Dieťaťa Ježiša, keď rozjímala pred obrazom trpiaceho
Krista (porov. Vlastný životopis,9,1).
Keď sme kráčali spolu s Ježišom
k vrcholu Jeho obeti na Kalvárii, prišli mi na um slová svätého Pavla: „Kristus
ma miloval a vydal seba samého za mňa“ (Gal2,20). Tvárou
v tvár láske tak nezištnej, sme naplnení úžasom a vďačnosťou a pýtame sa: Čo urobíme
my pre Neho? Akú mu dáme odpoveď? Svätý Ján hovorí jasne: „Čo je láska,
poznali sme z toho, že on položil za nás svoj život. Aj my sme povinní
dávať život za bratov“ (1 Jn 3,16). Kristovo utrpenie nás podnecuje, aby
sme na svoje ramená brali utrpenie sveta v istote, že Boh nie je niekým, kto je človeku
a jeho údelu vzdialený či odcudzený. Naopak, on sa stal jedným z nás, „aby mohol
spolu s človekom súcítiť, spolu trpieť spôsobom
veľmi reálnym, a to v tele a krvi… Odtiaľ vstúpil do každého
ľudského utrpenia ten, kto sa naplno na tomto utrpení podieľa
a spolu ho znáša; odtiaľ do každého utrpenia preniká „con-solatio“,
útecha z prítomnej súcitnej, spolu trpiacej Božej lásky, a spolu s ňou vychádza
hviezda nádeje“ (Spe salvi, 39).
Drahí mladí, kiež Božia
láska zväčší vašu radosť a povzbudí vás, aby ste zostávali nablízku tým, ktorí sú
menej obdarení. Vy, ktorí ste veľmi citliví k myšlienke deliť sa o svoj život s inými,
neprechádzajte nevšímavo okolo ľudského utrpenia, kde vás očakáva Boh, aby ste zo
seba ponúkli to najlepšie: svoju schopnosť milovať a súcítiť. Rôzne formy utrpenia,
ktoré sme videli na Krížovej ceste, sú volaním Pána k tomu, aby sme budovali svoj
život Jeho nasledovaním a urobili tak zo seba znamenia Jeho útechy a spásy. „Trpieť
s druhým, trpieť za druhých; trpieť z lásky k pravde a
spravodlivosti; trpieť kvôli láske a s cieľom stať
sa skutočne milujúcou osobou – to sú podstatné základy humanity, ktorých
zanechanie by človeku prinieslo skazu“ (Ibid.).
Dúfam,
že dokážeme prijať tieto ponaučenia a uviesť ich do praxe. Obráťme preto svoj zrak
ku Kristovi, pribitému na drsnom kríži, a prosme ho, aby nás naučil pravej a tajomnej
múdrosti kríža, vďaka ktorej človek žije. Kríž nebol výsledkom neúspechu, ale spôsobom,
ako ukázať lásku, ktorá pristupuje až k tomu najbezhraničnejšiemu darovaniu vlastného
života. Otec chcel milovať ľudí v objatí svojho Syna ukrižovaného z lásky. Kríž vo
svojej forme a vo svojom význame predstavuje lásku Otca a Krista k ľuďom. V ňom rozpoznávame
ikonu zvrchovanej lásky, v ktorej sa učíme milovať to, čo miluje Boh a tak, ako On
miluje. Toto je dobrá zvesť, ktorá vracia svetu nádej.