Generálna audiencia Benedikta XVI.: Meditácia – život v kontakte s Bohom
Vatikán (17. augusta, RV) - Dnešná generálna audiencia pápeža Benedikta
XVI. sa konala v nádvorí Apoštolského paláca v Castel Gandolfe. Svätý Otec najskôr
predniesol svoju katechézu, potom nasledovali jeho pozdravy vo viacerých jazykoch,
modlitba Otče náš a apoštolské požehnanie. Svätý Otec vo svojej katechéze povedal:
„Drahí
bratia a sestry, sme ešte naplnení svetlom slávnosti Nanebovzatia Panny Márie a
povedal som, že je to sviatok nádeje. Mária prišla do raja a toto je aj náš osud:
my všetci môžeme prísť do raja. Otázka však znie: ako? Mária sa tam dostala. O Márii
evanjelium hovorí: „...uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán” (Lk
1, 45). Teda Mária uverila, odovzdala sa Bohu a celá sa vložila do Pánovej vôle. Týmto
spôsobom sa priamou cestou dostala do raja. Veriť, odovzdať sa Pánovi a jeho vôli:
toto je to najdôležitejšie. Dnes by som nechcel hovoriť o celej tejto ceste viery,
ale len o jednom malom aspekte života modlitby, ktorým je život v kontakte s Bohom,
teda o meditácii a čo je to meditácia.
Znamená to „pamätať na všetko, čo
urobil a nezabúdať na všetky jeho dobrodenia“ (porov. Ž 103, 2b). Častokrát vidíme
len samé negatíva. Dôležité je však pamätať na pozitívne veci, na dary, ktoré sme
od Boha prijali. Musíme byť pozorní na pozitívne znamenia, ktoré pochádzajú od Boha,
a „pamätať“ na ne. Hovoríme teda o jednom type modlitby, ktorý sa v kresťanskej tradícii
nazýva „vnútorná modlitba“. My zvyčajne poznáme len slovnú modlitbu, prirodzene však
aj myseľ a srdce musia byť v nej prítomné. Teraz však hovoríme o meditácii, ktorá
nie je slovnou, ale je spojením našej mysle s Božím srdcom. A Mária je veľmi reálnym
vzorom: evanjelista Lukáš opakuje, s ohľadom na Máriu, že „zachovávala všetky tieto
slová vo svojom srdci a premýšľala o nich“ (Lk 2, 19; porov. 2, 51b). Nezabúda
a je pozorná na všetko to, čo jej Pán povedal a urobil. Medituje o tom, čiže tieto
veci vždy viac a viac prehlbuje vo svojom srdci.
Tá, ktorá uverila v anjelovo
zvestovanie, sa stala nástrojom, aby sa večné Slovo Najvyššieho mohlo vteliť. Ona
prijala do svojho srdca zázrak ľudsko-božského narodenia, meditovala o ňom, rozjímala
o tom, čo Boh v nej realizoval, aby nakoniec prijala Božiu vôľu do svojho života a
odpovedala na ňu. Mystérium vtelenia Božieho Syna a Máriinho materstva je také veľké,
že si vyžaduje proces zvnútornenia – nie je to iba fyzická skutočnosť, ktorú Boh vykoná,
ale vyžaduje si zvnútornenie z Máriinej strany – ktorým sa snaží prehĺbiť poznanie,
pochopiť zmysel, ako aj jednotlivé komplikácie a zápletky. Tak deň po dni, v tichu
každodenného života Mária neustále uchovávala vo svojom srdci nastávajúce obdivuhodné
udalosti, ktorých bola svedkom, až po poslednú skúšku na kríži a slávu vzkriesenia.
Mária žila svoju existenciu – všetky každodenné povinnosti, celé svoje poslanie matky
– v plnosti, no vedela však v sebe vyčleniť vnútorný priestor na meditovanie o Božej
vôli a jeho slovách; o tom všetkom, čo sa uskutočnilo v nej samotnej, ako aj o mystériách
života jej syna.
V dnešnej dobe sme pohltení mnohými aktivitami a povinnosťami,
obavami a problémami; často máme tendenciu vyplniť všetok priestor dňa bez toho, aby
sme si ponechali chvíľu na zamyslenie a duchovnú obživu kontaktu s Bohom. Mária nás
učí, aké je potrebné nájsť v našich dňoch, popri všetkých aktivitách, momenty rozjímania
a uvažovania nad tým, čomu nás chce Pán naučiť, o tom, ako je prítomný a ako pôsobí
vo svete a v našom živote: byť schopní zastaviť sa na chvíľu a meditovať. Sv. Augustín
prirovnáva meditáciu nad Božími tajomstvami k prijímaniu pokrmu a používa sloveso
„prežúvať“, ktoré sa vyskytuje v celej kresťanskej tradícii.
Božie tajomstvá tak majú neustále rezonovať v nás samých, aby sa v nás udomácnili
a nasýtili nás tak ako jedlo, ktoré je nevyhnutné pre náš život. A sv. Bonaventúra,
odvolávajúc sa na slová Svätého písma, hovorí, že „je potrebné ich neustále
prežúvať, aby sa vrelý zápal duše mohol upevniť“ (Coll. Hex
In, ed. Quaracchi 1934, s. 218). Meditovať teda znamená vytvoriť v nás stav sústredenia,
vnútorného ticha, potrebného na uvažovanie a prijímanie tajomstiev našej viery a na
vnímanie toho, čo Boh koná v nás, a nie len na veci, ktoré prichádzajú a odchádzajú.
Toto prežúvanie môžeme robiť rôznymi spôsobmi. Napríklad, môžeme si vziať krátky
úryvok zo Svätého písma, predovšetkým z evanjelia, zo Skutkov apoštolov alebo listov
apoštolov, či prečítať si pasáže nejakého duchovného autora, ktorý je nám blízky a
ktorý približuje realitu Boha v dnešnej dobe. Možno si nechať poradiť aj od spovedníka
alebo duchovného vodcu, premýšľať, pozastaviť sa nad tým, čo sme čítali usilujúc sa
porozumieť tomu, čo prečítaný text hovorí mne, čo mi hovorí dnes, otvoriť svojho ducha
tomu, čo mi chce povedať Pán a čo ma chce naučiť. Aj modlitba svätého ruženca je meditáciou:
opakujúc „Zdravas Mária“ sme pozvaní k uvažovaniu a reflexii nad tajomstvom, ktoré
sme vyslovili. Ale môžeme sa zaoberať i nejakou intenzívnou duchovnou skúsenosťou;
nad slovami, ktoré sa nás dotkli počas účasti na nedeľnej Eucharistii. Takže vidíte,
existuje mnoho spôsobov ako meditovať a nadviazať kontakt s Bohom, priblížiť sa k
Bohu, a tak kráčať po ceste do raja.
Drahí priatelia, vytrvalosť vo venovaní
času Bohu je kľúčovým prvkom pre duchovný rast; sám Pán nám dá zakúsiť svoje tajomstvá,
svoje slová, svoju prítomnosť a svoje pôsobenie. Dá nám okúsiť, aké je pekné to, keď
Boh k nám hovorí; umožní mi hlbšie chápať to, čo chce odo mňa. A toto je nakoniec
cieľom meditácie: zverovať sa stále viac do Božích rúk, s dôverou, s láskou a s istotou,
že iba v plnení jeho vôle sme skutočne nakoniec šťastní.