Vatikán (15. augusta, RV) – Dnes na slávnosť Nanebovzatia Panny Márie sa Svätý
Otec stretol s veriacimi najprv pri rannej svätej omši vo farskom kostole sv. Tomáša
de Villanova v Castel Gandolfe, ale aj napoludnie pred modlitbou Anjel Pána. Z balkóna
letnej pápežskej rezidencie zaznel príhovor, v ktorom Benedikt XVI. priblížil dnešnú
liturgiu slova, ako aj význam slávnosti:
„Drahí bratia a sestry, uprostred
mesiaca august kresťania Východu i Západu spoločne slávia slávnosť Nanebovzatia Panny
Márie. V Katolíckej cirkvi, ako je známe, bola dogma o Nanebovzatí vyhlásená vo svätom
roku 1950 mojím ctihodným predchodcom Božím služobníkom pápežom Piom XII. Avšak korene
tohto sviatku siahajú k viere prvých storočí Cirkvi. Na Východe je tento sviatok ešte
aj dnes nazývaný Usnutie Panny Márie. Na jednej starej mozaike v Bazilike Santa
Maria Maggiore v Ríme, ktorá je inšpirovaná samotnou orientálnou ikonou Usnutie,
sú zobrazení apoštoli, ktorí upovedomení anjelmi o pozemskom konci Ježišovej Matky,
sa zišli okolo lôžka Panny Márie. Uprostred je Ježiš, ktorý drží okolo ramien dievčatko:
a Mária, ktorá sa stala ‚malou’ pre Božie kráľovstvo, je Pánom odprevádzaná do neba.
Na
stránkach Lukášovho evanjelia z dnešnej liturgie sme čítali, že Mária sa «v tých
dňoch vydala na cestu a ponáhľala sa do istého judejského mesta v hornatom kraji»(porov. Lk 1,39). V tých dňoch sa Mária ponáhľala z Galiley do mestečka neďaleko
Jeruzalema, aby navštívila svoju príbuznú Alžbetu. Dnes ju kontemplujeme ako vystupuje
k Božiemu vrchu a vstupuje do Nebeského Jeruzalema, «odetá slnkom, pod jej nohami
mesiac a na jej hlave veniec z dvanástich hviezd» (Zjv 12,1). Stránka Apokalypsy,
ktorú čítame v liturgii dnešnej slávnosti, hovorí o boji medzi ženou a drakom, medzi
dobrom a zlom. Sv. Ján nám akoby znovu predkladal prvé stránky knihy Genezis, ktoré
rozprávajú temný a dramatický príbeh hriechu Adama a Evy. Naši prví rodičia boli porazení
zlom, v plnosti čias Ježiš, nový Adam a Mária, nová Eva, definitívne zvíťazili nad
nepriateľom a toto je radosť dnešného dňa. Víťazstvom Ježiša nad zlom je porazená
aj vnútorná a telesná smrť. Mária bola prvá, ktorá objala Božieho Syna Ježiša, ktorý
sa stal dieťaťom, teraz je prvá vedľa neho v nebeskej sláve.
To, čo dnes slávime,
je veľké tajomstvo, predovšetkým tajomstvo nádeje a radosti pre nás všetkých: v Márii
vidíme cieľ, ku ktorému kráčajú všetci, ktorí chcú spojiť svoj vlastný život s Ježišovým,
ktorí ho chcú nasledovať ako to urobila Mária. Tento sviatok hovorí teda o našej budúcnosti,
hovorí nám, že aj my budeme blízko Ježiša v Božej radosti a vyzýva nás, aby sme mali
odvahu, aby sme verili, že sila Kristovho vzkriesenia môže aj v nás pôsobiť a urobiť
z nás mužov a ženy, ktorí sa budú každý deň snažiť prežívať vzkriesenie prinášajúc
do tmy zla, ktoré je vo svete, svetlo dobra.“