Vatikán (9. augusta, RV) - Katolícka cirkev dnes slávi sviatok sv. Terézie
Benedikty od Kríža, mučenice a spolupatrónky Európy, známejšej pod svojim rodným menom
Edita Steinová. Narodila sa 12. októbra 1891 – na najväčší židovský sviatok Jom
Kippur – ako posledné z jedenástich detí v ortodoxnej židovskej rodine v pruskom,
neskôr nemeckom (v súčasnosti poľskom) Vroclave. Už v roku 1904 (ako štrnásťročná)
sa vzdala židovskej viery a vyhlásila sa za ateistku. Roku 1911 začala študovať na
vroclavskej univerzite germanistiku a históriu, od roku 1912 sa stala žiačkou Edmunda
Husserla na univerzite v Göttingene, neskôr pôsobila ako jeho asistentka na univerzite
vo Freiburgu. V roku 1916 obhájila svoju dizertáciu na tému O probléme empatie
(Zum Problem der Einfühlung). Ako žene jej však neumožnili habilitovať sa ani
u Husserla ani na iných univerzitách vtedajšieho Nemecka. Zásadný obrat v jej živote
nastal počas prázdnin v roku 1921. Pri čítaní Autobiografie sv. Terézie z Avily
prežila vnútornú konverziu. 1. januára 1922 prijala krst a vstúpila do Katolíckej
cirkvi. V roku 1932 začala prednášať na Pedagogickom inštitúte v Münsteri, avšak
po nástupe nacistického režimu v r. 1933 musela miesto opustiť. Krátko nato napísala
apel vatikánskemu štátnemu sekretárovi, kardinálovi Eugeniovi Pacellimu (neskorší
pápež Pius XII.), aby Vatikán neprehliadal perzekúcie Židov, ktoré sa dejú v hitlerovskom
Nemecku. V roku 1934 vstúpila do karmelitánskeho kláštora v Kolíne nad Rýnom a
prijala rehoľné meno Terézia Benedikta od Kríža (toto meno malo i symbolický
význam "Terézia, požehnaná skrze kríž"). Tu napísala svoju metafyzickú prácu Časné
a večné Bytie (Endliches und ewiges Sein), v ktorej sa pokúsila o syntézu
tomistickej filozofie a Husserlovej fenomenológie. V roku 1938 zložila večné sľuby,
avšak ešte v tom istom roku, 31. decembra, kvôli silnejúcemu útlaku židovského obyvateľstva
odišla do kláštora v holandskom Echte. Tu pracovala na štúdii o sv. Jánovi z Kríža
s názvom Veda kríža (Kreuzeswissenschaft). V roku 1940 Hitler obsadil
i Holandsko a i tu začalo prenasledovanie židovského obyvateľstva. To vyvrcholilo
v júli 1942 po zverejnení listu holandských biskupov proti nacistickému rasizmu, kedy
sa prenasledovanie obrátilo i voči pokrsteným Židom. 2. augusta 1942 ju v kláštore
zatklo Gestapo, spolu s jej rodnou sestrou Rózou, ktorá ako konvertitka tiež vstúpila
do karmelitánskeho rádu. Obe transportovali do koncentračného tábora Auschwitz – Birkenau
(Osvienčim II - Brzezinka), kde zahynuli v plynovej komore pravdepodobne 9. augusta
1942. Edita Steinová sa stala prvou kanonizovanou židovského pôvodu. Za blahoslavenú
ju vyhlásil pápež Ján Pavol II. 11. mája 1987 v Kolíne nad Rýnom. Ten istý pápež ju
1. októbra 1998 v Ríme vyhlásil za svätú a súčasne za spolupatrónku Európy. Jej sviatok
sa slávi dnes, 9. augusta. Už pri jej blahorečení sa ozvali hlasy zo strany niektorých
židovských skupín, ktoré poukazovali na to, že považovaný za mučeníka a vyhlásený
za svätého môže byť len ten, kto trpel a zomrel za svoju vieru. Edita Steinová však
vraj zomrela pre svoj židovský pôvod. Z katolíckeho hľadiska však okrem jej pôvodu
hrala rolu i jej viera, ako aj fakt, že zomrela v dôsledku verejného zavrhnutia nacistického
režimu zo strany holandskej cirkevnej hierarchie, a teda má právo nazývať sa mučenicou.
–ľr-