2011-08-05 14:14:59

Zamyslenie nad liturgickými čítaniami 19. nedele v Cezročnom období


RealAudioMP3 Pripravil P. Rudolf Uher SJ, ktorý študuje spiritualitu na Pápežskej Gregorovej univerzite v Ríme

Často sa pýtame, kde môžeme stretnúť Boha. V skutočnosti je to On sám, ktorý nám prichádza naproti. Čítania blížiacej sa devätnástej nedele v cezročnom období sa zmieňujú o vrchu, búrke a vánku ako o možnostiach Božieho zjavenia. Evanjelium nám dokonca ukazuje, že aj keď máme malú vieru a pochybujeme, Ježiš odpovedá na našu úpenlivú prosbu svojou prítomnosťou.
Matúšovo evanjelium necháva vyniknúť kontrast medzi Ježišom, ktorý sa modlí sám na vrchu, čo je postoj a miesto typické pre stretnutie s Bohom, a učeníkmi, ktorí sa plavia na druhý breh jazera v noci a počas búrky: „Loďka bola už mnoho stadií od zeme a zmietali ňou vlny, lebo vietor dul proti nim“ (Mt 14, 24). To sú naopak výrazy symbolizujúce neistotu a nepokoj, ktoré kladú prekážky pokojnému stretnutiu s Pánom.
„Nad ránom sa, kráčajúc po mori, blížil k nim Ježiš“ (v. 25); učeníci ho nečakali týmto spôsobom, „vzrušení vraveli: „Mátoha!“ A od strachu vykríkli“ (v. 26). Peter, celý zmätený, sa odváži dokonca požiadať o dôkaz: „Pane, ak si to ty, rozkáž, aby som prišiel k tebe po vode“ (v. 28) – bez toho, aby si uvedomil, že neexistuje žiadny dôkaz pre vieru v Božiu prítomnosť bez osobného nasadenia a riskovania. Ježiš svojou prítomnosťou neodstraňuje ťažkosti života a nepochopiteľnosť situácií, ale ponúka istotu kráčať ďalej naprieč nimi: „Vzchopte sa! To som ja, nebojte sa“ (v. 27). Ježiš svojou prítomnosťou a svojím Slovom posilňuje našu vieru, aby sme ho spoznali ako Záchrancu a Spasiteľa.
Preto hovorí Petrovi s výčitkou ale zároveň povzbudzujúco: „Maloverný, prečo si pochyboval?“ (v. 31). Malovernosť, slabá viera neruší status učeníka, ale dovoľuje pomaly sa otvoriť pre plné rozpoznanie Pánovej prítomnosti: „Tí, čo boli na loďke, klaňali sa mu a vraveli: «Naozaj si Boží Syn!»“ (v. 33).
Viera učeníkov, ako aj naša viera, predstavuje proces, otvorený pre celkové stretnutie s Pánom. Zostáva preto skutočne veľmi dôležité, aby sme Bohu nevymedzovali spôsoby jeho prítomnosti a jeho pôsobenia v našich životoch. Prvé čítanie rozpráva o tom, ako Boh povedal Eliášovi: „«Vyjdi von a postav sa na vrchu pred Pána!» Práve prechádzal Pán“ (1Kr 19, 11). Boh nebol ani v silnom víchre, ani v zemetrasení, ani v ohni, čiže v známych to prejavoch, ktoré reprezentujú okolnosti Božieho zjavenia v Biblii, ale v „šume jemného vánku“ (1Kr 19, 11-12). Nejestvujú okolnosti alebo situácie nepriaznivé pre skúsenosť s Bohom. Javí sa nevyhnutnou iba jediná podmienka: Vyjsť zo seba samých a otvoriť sa pred Bohom, aby sme objavili jeho pôsobenie v našom živote a v udalostiach našich dní. Pôsobenie, ktoré pripomína nežnosť mierneho vánku, ktorý sa nevnucuje, ani nepustoší.
V druhom čítaní z listu Rimanom (Rim 9, 1-5) si apoštol Pavol sťažuje, že jeho bratia, jeho príbuzní podľa rodu, napriek tomu, že dostali toľko znamení Božej prítomnosti (adoptívne synovstvo, slávu, zmluvy, zákonodarstvo, bohoslužbu, prisľúbenia a praotcov...), nespoznali Krista, ktorého tieto znamenia ohlasovali a ktorého boli predobrazom. Celé dejiny spásy na neho poukazujú a on je kľúčom pre vnímanie a chápanie Božieho pôsobenia v týchto dejinách. Toto je to, čo sa usilujeme robiť, keď sa schádzame v spoločenstve, aby sme preskúmali náš život vo svetle viery: objaviť Pánove stopy, aby sme ho mohli lepšie nasledovať.








All the contents on this site are copyrighted ©.