Príhovor Benedikta XVI. pred poludňajšou modlitbou Anjel Pána

Vatikán (31. júla, RV) – Na neveľkom nádvorí apoštolskej letnej rezidencie v Castel Gandolfe sa aj dnes predpoludním zišiel zástup ľudí rôznych národov a kultúr. Obrazne povedané slovami dnešného evanjelia, prišli, aby sa nasýtili chlebom života. Svätý Otec im okrem pozdravov adresoval aktuálne a veľmi naliehavé slová povzbudenia:

Drahí bratia a sestry!

Evanjelium tejto nedele opisuje zázrak rozmnoženia chlebov, ktorý Ježiš urobil pre zástup ľudí, ktorí prišli za ním, aby ho počúvali a boli uzdravení z rôznych ochorení (porov. Mt 14,14). Keď sa zvečerilo, učeníci Ježišovi navrhli, nech rozpustí zástupy, aby sa mohli ísť posilniť. No Pán má na mysli niečo iné: „Vy im dajte jesť“ (Mt 14,16). Ale oni nemajú „nič iné, ako päť chlebov a dve ryby“. Ježiš teda urobil gesto, ktoré pripomína sviatosť Eucharistie: „Pozdvihol oči k nebu, dobrorečil, lámal chleby a dával učeníkom a učeníci zástupom“ (Mt 14,19). Zázrak spočíva v bratskom delení niekoľkých chlebov, ktoré – zverené Božej moci – nielen vystačia pre všetkých, ale aj zostanú nazvyš, dokonca naplnia dvanásť košov. Pán volá svojich učeníkov, aby rozdávali chlieb zástupom. Týmto spôsobom ich učí a pripravuje ich na budúce apoštolské poslanie: budú musieť prinášať všetkým pokrm Slova života a sviatostí.

V tomto zázračnom znamení sa prelínajú vtelenie Boha a dielo vykúpenia. Ježiš skutočne „schádza“ z loďky, aby sa stretol s ľuďmi (porov. Mt 14,14). Svätý Maxim Vyznávač hovorí, že Božie slovo, „uznalo za vhodné sprítomniť sa z lásky k nám v tele, pochádzajúcom z nás a podobnom nám vo všetkom okrem hriechu a učiť nás slovom a príkladmi vhodnými pre nás“ (Ambiguum 33: PG 91, 1285 C). Pán nám tu ponúka dobrý príklad jeho súcitu s ľuďmi. Tu nám prichodia na myseľ mnohí bratia a sestry, ktorí v týchto dňoch v oblasti Afrického rohu trpia dramatickými následkami hladomoru, sťaženými vojnou a nedostatkom silných inštitúcií. Kristus je pozorný na materiálne potreby, ale chce dať viac, pretože človek vždy „prahne po niečom väčšom, potrebuje niečo viac“ (Ježiš Nazaretský, Miláno 2007, 311). V Kristovom chlebe je prítomná Božia láska, v stretnutí s ním „sa sýtime takpovediac samotným živým Bohom, jeme skutočne «chlieb z neba»“(tamže).

Drahí priatelia, „v Eucharistii nás Ježiš robí svedkami súcitu Boha s každým bratom a sestrou. Tu, okolo Eucharistického tajomstva sa rodí služba lásky voči blížnym“ (Apoštolská exhortácia Sacramentum caritatis, 88). O tom svedčí aj sv. Ignác z Loyoly, zakladateľ Spoločnosti Ježišovej, ktorého si Cirkev dnes pripomína. Ignác sa totiž rozhodol žiť „hľadajúc Boha vo všetkých veciach, milujúc ho vo všetkých stvoreniach“ (porov. Konštitúcie Spoločnosti Ježišovej, III, 1, 26). Zverme našu modlitbu Panne Márii, aby otvorila naše srdcia súcitu voči blížnym a bratskému zdieľaniu.


Preložila sr. Jaroslava Kochjarová CJ