Zamyslenie na 18. nedeľu v Cezročnom období

Pripravil Juraj Vittek, duchovný správca Slovenskej katolíckej misie v Ríme:
„Láska je pekná vec, ale z lásky nevyžiješ.“ Táto fráza vznikla pravdepodobne v súvislosti s mladými zaľúbenými ľuďmi, ktorých dočasne ovládne naivita vlastná citovému vzplanutiu. Ako hlboko sa však často toto tvrdenie je schopné pretlačiť do našich životných postojov. „Z lásky sa nenajem!“ Božie Slovo nasledujúcej 18. cezročnej nedele popiera takéto tvrdenia a ohlasuje úplný opak: jediné, čo človeka nasýti je láska! Z knihy proroka Izaiáša zaznie: „Prečo platíte striebrom za to, čo nie je chlieb, a driete za to, čo nesýti? Počúvajte mňa a budete jesť dobroty a budete sa kochať v jedlách vyberaných.“ Vo vzletných slovách sv. Pavla je hlad podriadený láske: „Bratia, kto nás odlúči od Kristovej lásky? Azda súženie, úzkosť alebo prenasledovanie, hlad alebo nahota, nebezpečenstvo alebo meč?“ A Matúšovo evanjelium nám predloží scénu, v ktorej Ježiš rozmnožuje chleby a sýti zástup: „Nemusia nikam chodiť; vy im dajte jesť!“
Apoštoli chcú rozpustiť zástup, aby si každý mohol ísť zohnať niečo, čím sa zasýti. Táto scéna sa opakuje až veľmi často v našom prežívaní kresťanstva. Mnohí často ani neočakávajú od Krista, že by ich mohol nasýtiť. Také kresťanstvo je polovičaté a často sa rozpúšťa v hľadaní biedneho pokrmu. „Nielen z chleba žije človek.“ Nielen žalúdok potrebuje potravu, aby mohol živiť náš organizmus. Aj naše srdce potrebuje pokrm. Vari nie sú naše srdcia vyhladované? Ako sa prejavuje hlad po láske? Chtivosťou a hnevom! Sú to kyslé dôsledky vyhladovaného srdca. Človek s vyhladovaným srdcom je chtivý po veciach, po jedle, po zážitkoch, po majetku, po pôžitkoch, po uznaní, po úspechu. Človek s vyhladovaným srdcom bez lásky zároveň upadá ľahko do hnevu, lebo sa cíti byť neuznaný, spochybnený, opustený, sklamaný. Ten hnev nie je vždy očividný, často je starostlivo ukrytý za záludný úsmev či suverénnosť. Ježiš nechce dopustiť, aby zástup vyhladovaných sŕdc bol rozpustený. Nesmieme sa uspokojiť s polovičatým kresťanstvom, pretože Ježiš chce nasýtiť vyhladované srdcia. V marci tohto roku karmelitán otec Francois-Marie Léthel v úvode duchovných cvičení pre Svätého Otca Benedikta XVI. a pre Rímsku kúriu povedal: „Svätí nám pomáhajú objaviť nerozlučne veľký Rozum a veľkú Lásku, aby sme neupadli do relativizmu, ktorý je charakterizovaný malým rozumom, „slabým myslením“ a malou láskou.“
Plne žité kresťanstvo sa neuspokojí s nejakou občasnou sladkosťou malých lások, príliš nestálych a povrchných na to, aby boli schopné nasýtiť, a ktoré napokon iba prekysľujú naše srdce chtivosťou, hnevom a nespokojnosťou. Ježiš vyhlásil: „Ja som chlieb života.“ O jeho láske sa nedá povedať: „Z lásky sa nenajem.“ V skutočnosti je Veľká Láska, ktorú je On schopný v srdci stvoriť, jedinou vecou, ktorá je schopná nasýtiť. Takže platí: „Iba z lásky sa dá vyžiť!“ Bez lásky nevyžiješ, iba živoríš. Ovocie veľkej Lásky nie je kyslé, ale sladké: radosť a pokoj. Avšak na to, aby sme dosiahli takúto veľkú Lásku, ktorú Ježiš ponúka, potrebujeme zmeniť duchovnú životosprávu, musíme sa prestať napchávať povrchnými sladkosťami svetáckosti a zamerať sa na duchovné zdroje kvalitnej a výživnej stravy Ježišovej prítomnosti, Božieho Slova, Božej milosti, odpustenia, surovej stravy sebazaprenia v každodennej službe lásky a v plnení Božej vôle. Musíme sem-tam konať aj očistnú hladovku od našej chtivosti proti prekysleniu nášho srdca. Ježišova „racionálna výživa“ ponúka plody lásky, ktoré sýtia srdce, ale rastú na strome jeho Kríža. Srdcia, ktoré sú takto živené, sa zväčšujú, lebo láska zväčšuje srdce (sv. Terézia z Lisieux). Sv. Filip Neri, ktorému sa srdce pod vplyvom Lásky zväčšilo aj fyzicky, hovorieval: „Kto hľadá niečo iné ako Krista, nevie, čo hľadá.“ Tvrdenie, ktorým som začal tento príhovor, by som chcel nahradiť iným, ktoré je určite pravdivejším: „Láska nie je všetko, ale bez lásky sa všetko stáva ničím.“