Zamyslenie na 17. nedeľu v Cezročnom období

Pripravil Ľubomír Rebek, kňaz Nitrianskej diecézy, doktorand na Pápežskej gregoriánskej univerzite v odbore masmediálna komunikácia:

Predá všetko, čo má, a pole kúpi
Ježiš povedal zástupom: „Nebeské kráľovstvo sa podobá pokladu ukrytému v poli. Keď ho človek nájde, skryje ho a od radosti z neho ide, predá všetko, čo má, a pole kúpi. Nebeské kráľovstvo sa podobá aj kupcovi, ktorý hľadá vzácne perly. Keď nájde veľmi cennú perlu, ide, predá všetko, čo má, a kúpi ju. A zasa nebeské kráľovstvo sa podobá sieti, ktorú spustia do mora a ona zachytáva všetky druhy. Keď je plná, vytiahnu ju na breh, posadajú si, dobré vyberú do nádob a zlé vyhodia von. Tak bude aj na konci sveta: vyjdú anjeli, oddelia zlých od spravodlivých a hodia ich do ohnivej pece. Tam bude plač a škrípanie zubami. Pochopili ste to všetko?“ “Áno,“ odpovedali. A on im povedal: „Preto sa každý zákonník, ktorý sa stal učeníkom nebeského kráľovstva, podobá hospodárovi, ktorý vynáša zo svojej pokladnice veci nové i staré.“
Matúš 13, 44-52

Trinásta kapitola z Matúšovho evanjelia obsahuje Ježišove podobenstvá o Nebeskom kráľovstve. Počuli sme ich v liturgii slova počas posledných dvoch nedieľ. V túto nedeľu zavŕšime túto kapitolu a vypočujeme si posledné tri podobenstvá: Podobenstvo o poklade v poli, podobenstvo o perle a podobenstvo o rybárskej sieti.
Podobenstvo v Novom zákone je krátke imaginárne rozprávanie, používané Ježišom pre vysvetlenie nejakej teologickej myšlienky. Cieľom podobenstva je vzbudiť záujem a pritiahnuť pozornosť na nejakú pravdu, ktorú Ježiš chcel vyjadriť.
Veľká väčšina podobenstiev v evanjeliách môže byť čítaná dvoma spôsobmi: Najskôr je to pôvodný zmysel podobenstva v kontexte, v akom ho Ježiš predniesol. A potom je to zmysel podobenstva v jeho aktualizácii s ohľadom na obdobie vzniku prvotnej Cirkvi. Jednotlivé komentáre k podobenstvám (v. 13, 18-23.36-43) a veľká väčšina alegorických vysvetlení je výtvorom prvotnej Cirkvi. Keďže kontext v tomto období už bol iný, tak boli podobenstvá pozmenené – resp. aktualizované – komunitou prvých kresťanov na ich súčasnú situáciu. Tieto zmeny sa veľmi jasno ukazujú pri porovnávaní rozdielnych verzií toho istého podobenstva v rôznych evanjeliách. Je však dôležité poznamenať, že aj tieto časti jednotlivých evanjelií sú Bohom inšpirovaným textom.

Čo nám teda chce povedať tento úryvok z Evanjelia podľa Matúša? Chce zdôrazniť odovzdanie sa Bohu bez akýchkoľvek rezerv a kompromisov. Motívom, ktorý vedie učeníka k zanechaniu všetkého a priľnutiu ku Kristovi, je radosť z jeho nájdenia a spoznania.
Hospodár na poli nájde poklad. Rovnako aj obchodník s perlami. V prvom prípade je to úplnou náhodou – medzi burinou a kamením, na poli ktoré nie je ani jeho, nájde človek poklad. V druhom prípade je to úplne naopak: nájde ho človek, ktorý veľmi dobre vie, čo hľadá; a vie, akú má hodnotu. Toto nám ukazuje, že Boh je nepredvídateľný. Ťažko ho vtesnať do nejakej štatistiky. Ktokoľvek ho môže stretnúť, ktokoľvek ho môže nájsť.
Potom, ako našli poklad, idú, od radosti predajú všetko, čo majú, len aby získali nájdený poklad. Všimnime si, že práve radosť z nájdenia niečoho cenného je tým prvým, čo človek zo svojho nájdeného pokladu získa! Boh nás priťahuje – ešte aj dnes! – práve preto, že hovorí jazykom radosti. Jazykom, ktorý priťahuje, oslovuje, otvára, vedie nás k životu a ku konaniu – ísť, rozhodnúť sa, predať, kúpiť... „Každý človek ide cestou, o ktorej mu jeho srdce hovorí, že ho privedie k šťastiu“, hovorí sv. Augustín. Práve radosť je znakom toho, že človek ide správnou cestou. V živote napredujeme nie rozhodnutiami našej vôle, ale vášňou ženúcou nás k hľadaniu životného pokladu („Lebo kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce.“ Mt 6,21).
Môžeme povedať, že skutočne žije ten, kto napreduje k tomu, čo miluje.
Hans Urs von Balthasar hovorí, že „život nie je etický, ale estetický“, vo význame, že sa rozvíja práve vďaka vášni, a vášeň pramení z krásy. Myslí tým na krásu Krista a života, ktorý on ponúka.

Človek, ktorý našiel poklad na poli, i obchodník s perlami idú a predajú všetko, čo majú. Robia tak, aby získali ešte viac. Zrieknu sa všetkého, aby získali oveľa viac. Teda vlastne nič nestrácajú, len to dobre investujú. Tak je to so mnou, kresťanom: nie som lepší, než ostatní ľudia; som však bohatší. Mám totiž poklad nádeje, svetla, neba a Boha. Tým pokladom a perlou z evanjelia je pre mňa Kristus a stretnutie s ním a viera v neho je pre mňa najlepším rozhodnutím života. Každý, kto našiel Krista, je tým šťastným človekom z poľa, je tým obchodníkom s perlami. Toto by nás však nemalo viesť k pýche, ale k zodpovednosti. A samozrejme vďačnosti Tomu, ktorý ma nechal zakopnúť o tento poklad, vlastne o tieto poklady, o ktoré sa možno dennodenne potkýnam na ceste môjho života a ktoré robia môj život radostným, intenzívnym, pokojným a – dúfajme – že aj dobrým a užitočným.

Mali by sme si položiť otázku: Je Boh pre mňa povinnosťou či príkazom? Alebo je perlou a pokladom? Práve týmto by mal pre nás byť, pretože kresťanstvo nie je o obetách a zriekaní, ale o živote, skutočnom živote, prežiarenom Božím svetlom a láskou.