Sv. Benedikt – patrón pontifikátu Svätého Otca

Vatikán (11. júla, RV) – Dnes si Cirkev pripomína sviatok sv. Benedikta, patróna Európy. Svätý Otec včera pred modlitbou Anjel Pána vyzval veriacich neustále sa učiť – od tohto zakladateľa západného mníšstva – klásť vždy Boha na prvé miesto.

Pápež už počas svojej prvej generálnej audiencie – 27. apríla 2005 – spomenul výrok sv. Benedikta, patróna svojho pontifikátu: „Nič neuprednostniť pred Kristom.“:
„Na začiatku mojej služby Petrovho nástupcu prosím sv. Benedikta, aby mi pomohol držať Krista v centre našich životov. Nech je vždy na prvom mieste v našich myšlienkach a vo všetkých našich skutkoch.“

Tomuto svätcovi z Nursie bola venovaná generálna audiencia 9. apríla 2008 zdôrazňujúca hodnotu jeho diela, vykonaného v 6. storočí, označovanom ako obdobie „obrovskej krízy hodnôt a inštitúcií v dôsledku pádu Rímskej ríše, invázie nových národov a úpadku morálky“.

Svätý Otec vtedy svoju katechézu začal slovami sv. Gregora Veľkého, ktoré napísal o sv. Benediktovi v roku 592: „Muž Boží, ktorý túto zem ožiaril toľkými zázrakmi, nemenej sa skvel výrečnosťou, s akou dokázal predkladať svoju náuku.” (Dial. II, 36). Svätý mních bol len 50 rokov po smrti, ešte živo prítomný v pamäti ľudí a predovšetkým v ním založenom prekvitajúcom rehoľnom ráde. Svojím životom a dielom zásadne ovplyvnil rozvoj európskej spoločnosti a kultúry.“

Pápež ďalej podrobnejšie priblížil veriacim život sv. Benedikta, ktorý sa narodil v roku 480 v Nursii. Prišiel do Ríma študovať, ale znechutený životným štýlom mnohých svojich spolužiakov čoskoro opustil mesto, aby žil v tichu a v dôvernom spoločenstve s Bohom. Túžil páčiť sa iba samému Bohu. Na nejaký čas sa pridružil k náboženskej komunite mníchov v horách na východ od Ríma a potom sa utiahol ako pustovník do jaskyne v Subiacu. Tu strávil tri roky v úplnej samote, na mieste, kde neskôr vyrástol stredoveký benediktínsky kláštor nazývaný “Sacro Speco”. V roku 529 Benedikt opúšťa Subiaco, aby sa usadil na Monte Cassine.

Svätý Otec ďalej vo svojej katechéze zdôraznil: „Tiahlo ho to k tomuto rozhodnutiu, pretože už vstúpil do novej fázy svojho vnútorného dozrievania a svojho mníšskeho života. Podľa Gregora Veľkého, tento odchod z odľahlého údolia Anio na Monte Cassino, výšinu dominujúcu nad širokou okolitou planinou a viditeľnú zďaleka, v sebe nesie symbolický význam: mníšsky život v skrytosti má svoj zmysel, no kláštor má i svoje verejné určenie v živote Cirkvi a spoločnosti, má zviditeľňovať vieru ako silu života. Skutočne, keď 21. marca 547 Benedikt uzavrel svoj pozemský život, svojou Regulou a ním založenou benediktínskou rodinou zanechal dedičstvo, ktoré počas stáročí prinášalo a ešte i dnes prináša ovocie po celom svete.“

Regula sv. Benedikta si udržala svoju inšpirujúcu silu až podnes. Potvrdil to aj pápež Pavol VI., keď v roku 1964 vyhlásil sv. Benedikta za patróna Európy. –mk-