Zamyslenie Ivany Mochorovskej pre chorých: Ak Chceš, môžeš ma uzdraviť

Drahý brat, sestra! V nasledujúcich chvíľach chcem spolu s tebou uvažovať o možnosti a hodnote uzdravenia, ako činu, ktorý Ježiš môže pre teba urobiť. Máme pred sebou evanjelium, ktoré pojednáva o uzdravení malomocného. V tomto úryvku je viacero momentov, ktoré stoja za zamyslenie.Chcem sa však zamerať na slovné spojenie: „Pane, ak chceš, môžeš ma uzdraviť!“ Potom je tu odporúčanie Ježiša pre uzdraveného z malomocenstva. V zmysle: „Choď a nikomu o tom nehovor!“ Zdá sa, že ide o veľmi silné momenty z tohto úryvku, ktoré sú aktuálne aj pre dnešnú dobu.
V prvom rade stojí za povšimnutie postoj malomocného. Ak zbadá Ježiša, padá tvárou k zemi a prosí o uzdravenie. Zo strany malomocného ide o pokoru. Uznáva, že Ježiš je Pánom nad jeho životom, teda Ten, kto ako jediný môže zmeniť situáciu, ktorá malomocného vyčlenila zo spoločenského života. Na druhej strane je tu Ježiš, ktorý sa pri stretnutí s malomocným vôbec nespráva ako Pán, teda ten, kto má pod kontrolou celú situáciu. Ježiš sa v tej chvíli správa ako rovnocenný partner. Spomínaná rovnocennosť je zahrnutá v komunikácii s malomocným. V nej sa prejavuje najskôr súcit s malomocným, ten je umocnený ochotou Ježiša pre malomocného čosi urobiť. To čosi, nie je málo. Veľmi silným momentom je skutočnosť, že Ježiš sa dotýka malomocného.
Spolu s dotykom Ježiš adresuje malomocnému svoju vôľu: „Chcem, buď čistý!“ V tom okamihu sa od základov mení situácia malomocného. Stáva sa čistým! Aj napriek uzdraveniu však Ježiš odporúča malomocnému: „Choď a nikomu o tom nehovor!“ Toto odporúčanie tu nie je preto, aby sa nehovorilo o Ježišovej moci uzdravovať. Najskôr ide o skutočnosť, aby sa poukázalo na fakt, že skutok uzdravenia, uskutočnený na malomocnom je záležitosťou intimity dotýkajúcej sa malomocného a samotného Ježiša, ktorému nie je ľahostajný osud postihnutého.
Malomocný celkom ľahko môže byť zo strany doteraz odmietanej verejnosti nepochopený. V istom zmysle preto odlúčenosť od spoločenstva pretrváva.


Situácia, ktorú zažil malomocný je v mnohom podobná situácii, ktorú môže zažiť nejeden chorý. Každý sa stretá s Ježišom vo svojom malomocenstve rôzneho druhu. Je to stretnutie v odovzdanosti a pokore... Padáme na tvár a v mysli prosíme: „Ak chceš, môžeš...“ Ani si neuvedomíme, že sa pokúšame o komunikáciu, teda nadviazanie kontaktu s Ježišom.
Nemá nijaký dôvod na to, aby v tejto komunikácii nepokračoval. Vystrie teda ruku, čo je veľavravné gesto, ku ktorému ešte pridruží to vyslovené: „Chcem, buď čistý!“ Dotykom Ježišovej milosti sa stávame čistými a teda uzdravenými. Naopak, On sa stáva nečistým, pretože vzal na seba našu „nečistotu“. V podstate ani nemusel nič povedať, len samotným dotykom nás opäť včlenil do spoločenstva, od ktorého sme sa odlúčili. Od nás iba žiada, aby sme v istom zmysle pokračovali na svojej životnej ceste v odlúčení od spoločenstva. Znamená to pre nás, tvoriť intimitu vzťahu s tým, ktorý nás uzdravil a tak si nás vybral pre seba.
V tomto je aj symbolika obrátenia. Kto zažil obrátenie a teda stretnutie so živým Kristom, len s námahou vysvetlí svojmu okoliu, čo sa vlastne stalo. Preto to spomínané: „Nehovor o tom nikomu!“ sa stáva varovaním v dobrom zmysle slova. Uzdravený sa môže stretnúť s výsmechom a dokonca so závisťou okolia. Preto je tu pozvánka do intimity vzťahu, v ktorom je potrebné chváliť Pána za to, čo nám dal.