P. Milan Bubák: Modlitba a temperament, 3. časť

P. Milan Bubák SVD sa vo svojom cykle Spiritualita súčasného človeka venuje otázke modlitby a temperamentu.
Milí priatelia, hovoríme si na pokračovanie o modlitbe a temperamente. Máme za sebou formy modlitby pochádzajúce z púštnej spirituality, augustiniánskej tradície, benediktínskej lectio divina a františkánskej spirituality.
Dnes si povieme niečo o tomistickej spiritualite, o tzv. devocio moderna
Tomistická spiritualita dostala svoje meno od sv. Tomáša Akvinského. Nie však preto, že by ju sv. Tomáš odporúčal, ale preto, že jej charakteristikou bol scholastický spôsob myslenia a uvažovania, ktorého najvýznamnejšou postavou bol práve sv. Tomáš Akvinský. Zameriava sa na logické myslenie, ktoré ide od príčiny k dôsledkom alebo naopak od dôsledkov k príčine. Táto metóda bola veľmi preferovaná hlavne po Tridenskom koncile a pred II. Vatikánskym koncilom to bola takmer jediná metóda, ktorá sa odporúčala v kláštoroch a formačných domoch. Mnohým však nevyhovovala, pretože kládla silný dôraz na rozum. Nie všetci ľudia v kláštoroch boli rozumové typy, preto po koncile upadla do nemilosti. Dnes ju musíme znova objavovať, pretože má nesporne svoje silné stránky. Ľudia tejto spirituality túžia po pravde. Nie po čiastočnej, ale po celej. Neustále hľadajú kľúč k pochopeniu vecí, udalostí, seba samých, Boha. Sú veľmi systematickí, no často chladní. Ich prístup k spiritualite nie je osobný, ale skôr objektívny. Snažia sa nájsť vysvetlenia vecí bez ohľadu na seba. Ako niečo, čo je mimo nich a čomu sa oni musia prispôsobiť, lebo je to silnejšie ako oni. Takýto prístup samozrejme nevyhovuje každému. Najväčším nešťastím podľa nich je pre človeka hlúposť a nekompetentnosť. Tomuto sa predsa snažia za každú cenu vyhnúť. Sú to perfekcionisti, tvrdo pracujúci jedinci. Keď sa dopustia omylu, snažia sa ho nezopakovať. Študujú, prečo sa to stalo, čo sa stalo, snažia sa z toho poučiť. V tomistickej modlitbe hrajú dôležitú rolu otázky, ako, čo, prečo, ako, kto, kde, kedy, s čím, s kým, za pomoci koho, za pomoci čoho. Napríklad, keď človek medituje o čnosti viery môže sa pýtať: Čo je to viera? Čo obsahuje žitie viery? Aké argumenty má človek na to, aby bol veriaci a nie neveriaci? Aký je význam viery? Ako by som mohol praktizovať svoju vieru? Aké sú najvýznamnejšie postavy viery v Písme alebo v dejinách? Čo potrebujem k tomu, aby som mohol žiť naplno svoju vieru? Po tejto analýze, vykonanej samozrejme v modlitbovom kontexte, si potom človek urobí záver s predsavzatie. Zhrnie ho do nejakej krátkej vety alebo do slova, ktoré si pripomína počas celého dňa, aby na to nezabudol. Pre koho je vhodný tento typ modlitby? Samozrejme pre silne rozumových ľudí s analytickou mysľou. Pre ľudí, ktorí idú na veci systematicky, až takmer vedecky. Hoci táto modlitba má veľký význam, jej nasledovníci si musia dávať veľký pozor, aby neostali len v hlave, ale aby boli schopní zostupovať aj do srdca a budovať si s Bohom aj osobný, citový a zážitkový vzťah a tiež, aby sa nestali pelagionistami. Tzn. Aby si nezačali namýšľať, že spasiť sa môžu samu vlastnými silami, že stačí, keď veci pochopia a už to je vyriešené, že ku konaniu je už len krok. To nie je pravda. Aj keď človek vlastnými silami dokáže veľa, bez pocitu slabosti a neschopnosti alebo pocitu, že narazil na prach svojich možností a že jediné, čo mu pomôže je Božia milosť sa ďalej nepohne.
Ďalšou tradíciou modlitby je tzv. Devocio moderna, ktorej zakladateľom je holanský laik Gert de Grute. Aj keď názov Devocio moderna možno v našich častiach sveta vyvolať dojem čohosi neznámeho, skutočnosťou je, že u nás je to snáď jedna z najsilnejších foriem zbožnosti, hlavne zbožnosti ľudovej. Kto by napríklad nepoznal malú knižočku Tomáša Kempenského Nasledovanie Krista? Je to jedno z najklasickejších diel kresťanskej spirituality a hlavne v rehoľných komunitách jedna z najpoužívanejších príručiek na meditáciu a modlitbu. Niektorí hovoria, že je to medzi katolíkmi po Sv. Písme druhá najpoužívanejšia kniha. Devocio moderna sa zrodilo v 14. storočí ako hnutie laikov a jeho cieľom bolo znova objavenie jednoduchých úkonov a praktík osobnej zbožnosti, ktoré by človeka viedli k obráteniu alebo k znovaobráteniu, tzn. k prehĺbeniu jeho duchovného života. Jej zakladateľ alebo zakladatelia, lebo ich bolo viacej, apelovali na jednoduchosť kresťanskej viery, na volanie k osobnej svätosti, na hodnotu vnútorného života, na kritiku vonkajšieho predvádzania sa pri praktizovaní viery. Kládli dôraz na nevyhnutnosť vykúpenia, pretože človek je hriešny a nemal by zomrieť nepripravený.
Meditácia hnutia Devocio moderna používa metódu, ktorú neskôr prevzal i sv. Ignác tzv. sebaprojekcie. Človek sa prenesie do konkrétnej biblickej scény, a predstaví si seba samého ako jej súčasť. Táto metóda, ktorá si pochopiteľne u človeka predstavuje silnú predstavivosť, mala veľký vplyv na vtedajšiu spiritualitu a stala sa veľmi obľúbenou.
Devocio moderna sa ďalej sústreďovala na márnosť vecí tohto sveta ako to silne vidíme hlavne v Kempenského knižočke Nasledovanie Krista. Ďalej na Kristovo utrpenie, ktoré sa predstavovalo veľmi plasticky a živo. Pod jej vplyvom umelci zhotovovali sochy so zakrvaveným a zohaveným Kristom, aby tak človeku ukázali aká bola cena jeho vykúpenia. Silný dôraz sa kládol tiež na Eucharistiu. No ani nie tak ako na pokrm, ako skôr na prostriedok spásy cez adoráciu a modlitbu pred Eucharistickým Kristom. Cieľom tejto spirituality bolo budovanie si osobného blízkeho vzťahu s Kristom. No menej sa zdôrazňoval už komunitný rozmer kresťanskej viery a tým pádom i modlitby.
Pre koho je určená táto spiritualita alebo lepšie aký ľudia ju vyhľadávajú? Sú to ľudia so silnou predstavivosťou. Ľudia, ktorí potrebujú veci zažiť na vlastnej koži. Tiež ľudia so silne individualistickými sklonmi, čo žiaľ je nevýhoda. Nakoľko v tejto spiritualite sa kladie takmer výlučný dôraz na vertikálny vzťah, tzn. človek a Boh a akosi sa podceňuje na horizontálny vzťah, človek a ostatní ľudia, jeho blížni. Môže sa stať, že človek sa odpúta úplne od iných a že zanedbá jednu z najzákladnejších požiadaviek kresťanskej viery, čo je diakonia - záujem o starostlivosť o iných. Na Slovensku to vidíme napríklad na Jednotnom katolíckom spevníku, ktorý zdá sa bol formovaný touto spiritualitou. Nenájdeme v ňom ani jedinú pieseň, ktorá by sa sústreďovala na lásku k blížnemu. Ak sa toto drží v mysli, ak sa človek, alebo propagátori spirituality Devocio moderna budú snažiť o vyváženosť, bezo sporu ona má čo povedať a dať i človeku dneška.
Toľko milí priatelia pre dnešok. Na budúce si predstavíme posledné tri formy modlitby.