Vatikán (3. júla, RV) – Dnes, za pekného slnečného počasia, sa na Námestí sv.
Petra zišlo asi 30 tisíc veriacich, aby si vypočuli slová pápeža Benedikta XVI. a
pomodlili sa s ním poludňajšiu modlitbu Anjel Pána. Svätý Otec im adresoval
tieto slová:
„Drahí bratia a sestry,
dnes nám Pán Ježiš v evanjeliu
opakuje slová, ktoré dobre poznáme, ale ktoré sa nás vždy dotknú: „Poďte
ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním. Vezmite na seba
moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom; a nájdete odpočinok
pre svoju dušu. Moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké“ (Mt 11, 28-30).
Keď Ježiš chodil po uliciach Galilei, ohlasoval kráľovstvo Božie a uzdravoval chorých,
pociťoval súcit so zástupmi ľudí, pretože boli unavení a skleslí ako ovce bez pastiera
(porov. Mt 9, 35-36). Tento Ježišov pohľad dosahuje až k dnešnému svetu. I dnes spočíva
na zástupoch ľudí, ktorí sú sužovaní ťažkými životnými podmienkami a zároveň zbavení
pevných oporných bodov, umožňujúcich nachádzať zmysel a cieľ existencie. Nespočetné
zástupy sa nachádzajú v chudobných krajinách, ktoré sú skúšané nedostatkom. Avšak
i v bohatších krajinách je mnoho mužov a žien nespokojných, ba dokonca trpiacich depresiou.
Spomeňme si na mnohých migrantov a utečencov, ktorí emigrujú a riskujú pritom vlastný
život. Kristov pohľad spočíva na všetkých týchto ľuďoch, ba na každom z týchto detí
Nebeského Otca, ktorý je na nebesiach a opakuje: „Poďte ku mne všetci.“
Ježiš
sľubuje „občerstvenie“ všetkým, ale kladie podmienku: „Vezmite na seba moje
jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom.“ Čo je týmto
„jarmom“, ktoré uľahčuje namiesto toho, aby ťažilo, a pozdvihuje namiesto toho, aby
tlačilo? Kristovým „jarmom“ je zákon lásky, je to jeho prikázanie, ktoré zanechal
svojim učeníkom (porov. Ján 13, 34; 15, 12). Pravým liekom na rany ľudstva, nech už
na tie materiálne, ako je hlad a nespravodlivosť, tak na tie psychologické a morálne,
spôsobené falošným blahobytom, je pravidlo života založené na bratskej láske, ktorá
má zdroj v Božej láske. Preto je treba zanechať cestu arogancie a násilia, používanú
k dosahovaniu stále silnejších pozícií a k zaisťovaniu úspechu za každú cenu. Taktiež
voči prostrediu je potrebné sa zrieknuť agresívneho štýlu, ktorý prevládal v posledných
storočiach, a osvojiť si rozumnú „tichosť“. Osobitne však v ľudských, osobných a sociálnych
vzťahoch je pravidlo úcty a nenásilia, teda sila pravdy odporujúca každému útlaku
tým, čo môže zaistiť budúcnosť dôstojnú človeka.
Drahí priatelia, včera sme
slávili liturgickú spomienku Najsvätejšej Panny a chválili Boha za jej Nepoškvrnené
srdce. Kiež nám Panna Mária pomôže „učiť sa“ od Ježiša pravej pokore, brať na seba
s rozhodnosťou jeho ľahké jarmo, aby sme zakúšali vnútorný pokoj a stávali sa schopnými
tešiť ostatných bratov a sestry, ktorí sa s námahou uberajú cestou života.“