Beatifikácia Jánosa Schefflera v Rumunsku

Vatikán/Rumunsko (2. júla, RV) – Zajtra dopoludnia sa bude v Satu Mare, v Rumunsku, konať slávnosť beatifikácie Božieho služobníka Jánosa Schefflera, miestneho diecézneho biskupa v rokoch 1942-52. Slávnostnú svätú omšu bude celebrovať kardinál Angelo Amato, prefekt Kongregácie pre kauzy svätých. Spolu s ním budú koncelebrovať Péter Erdő, prímas Maďarska, apoštolský nuncius v Rumunsku a mnohí ďalší biskupi.

János Scheffler (1887-1952) sa narodil 29. októbra 1887 v Kálmánde (Camin), vo vtedajšom Uhorsku, v chudobnej vidieckej rodine. Po kňazskej vysviacke študoval kánonické právo na Pápežskej gregoriánskej univerzite v Ríme. V r.1942 bol menovaný za satmárskeho biskupa.

17. mája vkladaním rúk maďarského prímasa Justiniána Šerédiho prijal biskupskú vysviacku. Jeho pastoračná aktivita bola zameraná predovšetkým na ochranu utláčaných a prenasledovaných. Počas Druhej svetovej vojny pomohol mnohým utečencom a Židom.
Po vojne sa opakovane dostával do konfliktov s tvrdým komunistickým režimom. V r.1946 ho pápež Pius XII. menoval za biskupa prestížnej Győrskej (Rábskej) diecézy, na miesto blahoslaveného biskupa – mučeníka Vilmoša Apora. Scheffler poslušne súhlasil, avšak – kvôli vážnym lokálnym okolnostiam a problémom, ktorým Satmárska diecéza čelila, požiadal, aby mohol zostať vo svojej diecéze. Svätá stolica súhlasila. Vidiac ťažkú situáciu, v ktorej sa Cirkev počas komunistického režimu nachádzala, požiadal svojich kňazov, aby sa nijako nezapájali do politiky. On osobne sa však nemohol tomuto konfliktu vyhnúť.
19. júla 1948 rumunská vláda jednostranne odstúpila od Konkordátu so Svätou stolicou. Nový zákon o vzťahu štátu a Cirkvi neuznal Satmársku diecézu a
Schefflerovi bola zakázaná akákoľvek pastoračná činnosť. Od r.1950 bol v domácom väzení v Kőrösbányii. Vláda ho chcela prinútiť k tomu, aby sa stal hlavou štátnej cirkvi s centrom v Sedmohradsku, ktorá by nebola v spoločenstve s Rímom. Keďže odmietol, bol odsúdený a uväznený v podzemnej väznici v Jilave. Tam mu opäť bola ponúknutá sloboda, ak sa rozhodne podvoliť režimu a viesť rumunskú autokefálnu cirkev. No odmietol, a tak zostal vo väzení až do 6. decembra 1952, kedy – na následky tvrdej nútenej práce, námahy a zlého zaobchádzania – zomrel. –ľr-