Zamyslenie na 14. nedeľu v Cezročnom období

Zamyslenie pripravil František Knapík, kňaz Spišskej diecézy, ktorý študuje katechetiku na Pápežskej saleziánskej univerzite v Ríme:
„Cítim sa strašne unavená, nevládzem fyzicky ani psychicky. Hoc mám prácu, ktorú mi mnohí závidia, predsa som v nej pod neustálym stresom. Konkurencia je silná, nároky zamestnávateľa sa stále zvyšujú. Aj keď sa mi niekedy podarí vstať ráno pozitívne naladená, ale potom mám zase depresiu. Chcem zmeniť svoj život, chcela by som mať aspoň na chvíľu pokoj od všetkých a všetkého, nie stále niečo riešiť, zdravie, prácu, vzťahy a rodinu. Nemám sa komu ani vyrozprávať, lebo by mi nikto neuveril, že táto, na prvý pohľad úspešná a silná osobnosť, ktorá sa v živote nestratí, je v skutočnosti len jedná vyčerpaná osoba, bez elánu a radosti zo života.“Jedna z možností ako riešiť tento problém, je nájsť si čas na relax a načerpať nové sily. Začínajú prázdniny, čas oddychu a dovoleniek. Turistické centrá a cestovné kancelárie ponúkajú rôzne formy oddychu a zábavy.
V evanjeliu 14. nedele v období cez rok počujeme podobné pozvanie pre tých, ktorí sú unavení a potrebujú odpočinok, ktorí potrebujú zmeniť životný štýl. Jedná sa však o
niečo viac, ako len formu relaxu. „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním. Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom; a nájdete odpočinok pre svoju dušu. Moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké.“ (Mt,11,28-30)
Tieto slová boli pre Ježišových poslucháčov milým prekvapením. Zneli totiž úplne ináč než slova zákonníkov a farizejov, ktorí zo zachovávania príkazov židovského zákona urobili bremeno. Sám Kristus im to vyčítal, že „viažu ťažké až neúnosné bremená a kladú ich ľuďom na plecia, ale sami ich nechcú ani prstom pohnúť„ (Mt 23,4). Práve týchto ľudí pozýva Ježiš k sebe. Je to celkom opačný a revolučný postoj. Namiesto autoritárskeho vystupovania a kontrolovania dodržiavania zákona sa pokorne skláňa k človeku a ponúka mu povzbudenie. Volá ho do svoje blízkosti. Žiaden zdvihnutý ukazovák, žiadne sankcie a hrozby. Iba slobodné pozvanie: poďte ku mne, tí, ktorí ste unavení, sklamaní, ubití životom, tí, ktorí už ďalej nevládzete. Všetci máte možnosť vstúpiť do mojej školy a
učiť sa odo mňa. Ak prijmete pozvanie a osvojíte si môj životný štýl, zmení sa váš život, a nájdete povzbudenie a pokoj po ktorom túžite. Nezmiznú síce z vášho života všetky trápenia, ale naučím vás s nimi
žiť a prežívať radosť aj uprostred nich.“
Človek dnešnej doby chce byť samostatný a nezávislý, chce sa spoliehať len sám na seba a svoje sily a schopnosti. Viera a vzťah s Kristom sa často javia ako ďalší záväzok navyše. Za týmto postojom sa skrýva často mylná predstava, že viera je bremeno a
povinnosť, ktorá život viac komplikuje, ako ho pomáha žiť. Namiesto modlitby, sv. omše alebo čítania sv. Písma, si radšej otvoríme noviny, zapneme internet alebo pozrieme televízor s
očakávaním, že tam načerpáme energiu pre život, že nájdeme pokoj a odpočinok pre svoju dušu. Často však hľadáme na nesprávnom mieste. Treba sa preto dobre započúvať do slov evanjelia nasledujúcej nedele, kde Kristus búra tieto falošné predstavy a sám sa ponúka ako zdroj životnej energie, ako ten, ktorý dáva úľavu v trápeniach a silu každý deň nanovo začínať.
„Katolicizmus, nie je zbierka zákazov, ale pozitívna voľba“, povedal pápež Benedikt XVI. Kresťanské náboženstvo teda nie je náboženstvom noriem, príkazov a zákazov, ale naopak, je náboženstvom osobného vzťahu s Bohom, je odpoveďou na Božiu Lásku. Iba vo vzťahu s ním môže človek nájsť plnosť radosti a pokoja aj v dnešnom svete plnom napätia a stresu. Pripomína to aj Sv. Pavol v druhom čítaní: „Bratia, vy nežijete telesne, ale duchovne, pravda, ak vo vás prebýva Boží Duch“ (Rím 8,9).
Milí poslucháči, ak sa cítime unavení, uponáhľaní alebo znechutení životom, prijmime pozvanie do Ježišovej blízkosti, do vzťahu s Ním. Iba v
ňom totiž môže nájsť odpočinok naša duša, iba On môže dať pravý zmysel nášmu životu.