Kardinál Jozef Tomko: Historický rozhovor Benedikta XVI. s astronautmi vo vesmíre

Príhovor kardinála Jozefa Tomka:

V sobotu 21.mája 2011 okolo 13.hodiny sa vo Vatikáne po prvý raz v dejinách pápež spojil cez veľkú obrazovku zvukom i obrazom s dvanásťčlennou posádkou medzinárodnej vesmírnej stanice, ktorá krúžila okolo našej zeme. Medzi nimi boli Američania, Rusi, dvaja Taliani ako aj jedna žena. Benedikt XVI. mal s nimi naživo rozhovor, pri ktorom ich takto oslovil: „V istom zmysle vy ste naši reprezentanti, prevádzate zo strany ľudstva výskum nových priestorov a nových možností pre našu budúcnosť, idúc za hranice našej každodennej skúsenosti“. Vyjadril im svoj obdiv, že sú ochotní dať plody svojho výskumu a námahy pre spoločné dobro celého ľudstva, posmelil ich, poprial úspech ich podujatiu a potom im kládol otázky. Spojenie technicky umožnili Európska a talianska vesmírna agentúra. Táto udalosť nie je len historickou novotou, ale aj znakom rýchleho technického pokroku, ktorý prebieha okolo nás. Viacerí z nás sa pamätajú na nepriateľské závody medzi severoamerickou a sovietskou veľmocou o získanie priestoru a prvenstva vo vesmíre. Tiež na výrok Juraja Gagarina, prvého letca vo vesmíre roku 1961, po návrate na zem, že vo vesmíre nevidel Boha. Osobne sa pamätám na hlboký dojem, ktorý nechal roku 1967 pri svojej návšteve na synodálnych otcov vo Vatikáne americký astronauta slovenského pôvodu Čerňan (Cernan). Teraz však sa po prvý raz rímsky pápež priamo a viditeľne zhováral s dvanástimi plavcami rôznej národnosti. Pritom sa ich celkom jednoducho a citlivo pýtal na ich skúsenosť a úvahy počas letu.
Benedikt XVI., narážajúc na útok, ktorý utrpela manželka amerického astronauta Marka Kellyho, položil im otázku, ako sa javí z ich perspektívy naša maličká zem a jej obyvatelia, ktorých často delia rozbroje a násilie. Kelly odpovedal, že zhora sa zem javí jednotná, ale na zemi sa ľudia bijú ponajviac pre zdroje energie, kým na vesmírnej stanici astronauti používajú slnečnú energiu a spoločne pracujú na tom, aby ju ľudia mohli v pokoji lepšie využívať.
V ďalšom rozhovore sa Sv. Otec dotkol zodpovednosti všetkých ľudí za našu zem. Iný Severoameričan, Ran Garan mu odpovedal, že naša planéta sa javí neopísateľne pekná, ale aj krajne krehká. Na jej ochranu treba spoluprácu, ako sa prejavila aj pri ich výprave do vesmíru. Tretí kozmonauta, Mike Finche, zas zdôraznil, že našu zem stvoril Boh a že je to najkrajšia planéta slnečnej sústavy, treba však preskúmať celý vesmír a na to je potrebná spolupráca všetkých.
Benedikt XVI. nato poznamenal, že výskum vesmíru je obdivuhodné vedecké podujatie, ako aj podujatie a dobrodružstvo ľudského ducha, veľmi silná výzva uvažovať, odkiaľ a načo je vesmír, aký je začiatok a zmysel vesmíru a ľudstva. Pritom dodal doslova: „Veriaci s pohľadom do výšin uvažujú o tom, ktorý to všetko stvoril a sú ohromení tajomstvom jeho veľkosti. Pre túto príčinu medaila, ktorú som na znak svojej spoluúčasti na vašom poslaní zveril Robertovi Vittorimu, predstavuje stvorenie človeka, ako ho namaľoval Michelangelo v Sixtínskej kaplnke“. Vittori vyjadril svoj úžas nad belasou krásou našej planéty a dodal, že sa modlí za seba, za ich rodiny, za budúcnosť. Medzitým spomínaná medaila na ukážku voľne plávala bez príťažlivosti po vesmírnej stanici.
Nakoniec Svätý Otec dojemne vyjadril svoju sústrasť Talianovi Pavlovi Nespolimu, ktorému medzitým zomrela matka. Kozmonauta odpovedal, že pocítil jeho modlitby prichádzať až tam hore a v tej chvíli sa cítil ďaleko, ale aj blízko, vďaka spoluúčasti druhých.
Uplynulo iba päťdesiat rokov od prvého letu do vesmíru, ale za ten čas prišlo k mnohým zmenám, nad ktorými sa hodno zamyslieť. Teraz sa sám pápež spojil cez video a audio s kozmonautmi rôznej národnosti počas ich letu vo vesmíre. Táto historická novota len potvrdzuje, ak to ešte vôbec treba, že Cirkev sa stavia pozitívne k vede, k technike a k prieskumu vesmíru. Medaila so slávnym obrazom stvorenia človeka Bohom je viditeľným znakom nefalšovaného kladného postoja medzi vedou a vierou.
Pokojný, skoro rodinný rozhovor hlavy Cirkvi s dvanástimi kozmonautmi nás upozornil, že žijeme v nádhernom vesmíre a prebudil aj zvedavosť a túžbu lepšie ho poznať. Mnohé tajomstvá vesmíru sa nám ešte možno nevyjasnia, ale výskum nám istotne pomôže rozšíriť horizonty nášho poznania. Aj učený a vysoko inteligentný pápež Benedikt XVI. im nakoniec ďakoval „za túto skvelú príležitosť stretnutia a dialógu“ a dodal výslovne: „Pomohli ste mne i mnohým ďalším ľuďom, aby sme sa zamysleli nad otázkami dôležitými pre budúcnosť ľudstva...Prajem vám všetko najlepšie pre vašu prácu a pre úspech vášho veľkého poslania v službách vedy, medzinárodnej spolupráce, pokroku a mieru vo svete“.
K týmto pekným úvahám možno pridať ešte jeden dôležitý poznatok, ktorý viackrát rozviedli dvaja poslední pápeži, blahoslavený Ján Pavol II. a Benedikt XVI. Ako vedecké a technické bádania rozširujú obzor nášho poznania, tak aj viera obohacuje naše poznanie až za hranice vedy a viery. Ján Pavol II. tvrdí v encyklike o viere a rozume: „Viera vyzýva rozum, aby vyšiel z akejkoľvek izolácie a aby ochotne riskoval pre všetko, čo je pekné, dobré a pravdivé. Viera sa tak stáva presvedčeným a presviedčajúcim advokátom rozumu“ (č.56). Preto sa Cirkev stavia na obranu rozumu a celej oblasti bádania, ako to učí aj Druhý vatikánsky koncil („Radosť a nádej“, 14-15, 57, 62). Tá medaila s obrazom stvorenia človeka, ktorá plávala vo vesmírnej stanici, naznačuje, že viera v človeka, stvoreného na „Boží obraz“, čiže obdareného rozumom a slobodnou vôľou, posmeľuje aj vedeckého pracovníka, aby pri všetkej potrebe pracovať na vedeckom a technickom poli nestrácal horizonty, ktoré idú ponad čisto empirické poznanie, od fenoménu až k základu, k poslednej pravde, k Stvoriteľovi.

Jozef kard. Tomko